Liečba
VyšetrenieZdroj foto: www.stock.adobe.com
Množstvo krvi, ktoré koluje v tele, závisí od výšky a hmotnosti – teda od toho, akú veľkú krvnú sieť vaše telo používa a potrebuje. Krv však nie je u každého rovnaká ani zložením, a nemyslíme tým, že niekto má viac cholesterolu, iní cukru v krvi. Rozdiel v štruktúre krvi spôsobujú krvné skupiny. To, akú máte krvnú skupinu, závisí od genetiky – od génov, ktoré ste zdedili po rodičoch a ktoré tí zdedili po tých svojich. Načo potrebujete poznať svoju krvnú skupinu? Aby ste mohli v prípade potreby dostať transfúziu alebo včas chrániť potomka.
Čo je to krvná skupina?
Aké sú bežné typy krvných skupín a čím sú charakteristické?
Od akej krvnej skupiny môžete dostať transfúziu?
Prečo sú dôležité krvné skupiny rodičov pri snahe o potomka?
Ako zistíte vlastnú krvnú skupinu?
Čo je to Rh faktor?
Funguje stravovanie podľa krvných skupín?
Krvné skupiny najčastejšie delíme podľa systému AB0 na štyri hlavné kategórie: krvná skupina A, krvná skupina B, krvná skupina 0 a krvná skupina AB. Členia sa na ďalších osem podskupín.
Čo tvorí krv?
Hlavné zložky krvi sú:
- červené krvinky, ktoré prenášajú kyslík po tele,
- biele krvinky – hrajú rozhodujúcu úlohu v imunitnom systéme,
- plazma, žltastá kvapalina, ktorá obsahuje bielkoviny a soli,
- krvné doštičky – umožňujú zrážanie krvi.
Podľa čoho sa určuje krvná skupina?
Krvná skupina vyplýva z toho, aké antigény sú na povrchu červených krviniek. Antigény sú molekuly – buď sú to bielkoviny, alebo cukry. Typy a vlastnosti antigénov sa u jednotlivcov líšia kvôli malým genetickým rozdielom. Antigény v krvi majú rôzne funkcie, vrátane transportu ďalších molekúl do bunky a z bunky. Udržiavajú štruktúru červených krviniek a odhaľujú nežiaduce bunky, ktoré by mohli spôsobiť ochorenie.
Na určenie krvných skupín používame dva typy antigénov:
+ AB0 antigény – určujú, či máte krvnú skupinu A, B, 0 alebo AB
+ Rh antigény – určujú Rh faktor, ktorý môže byť buď pozitívny, alebo negatívny.
Ak si dáte urobiť test krvnej skupiny, dostanete výsledok zahŕňajúci oba údaje. Oba sú totiž dôležité. Keď potrebujete transfúziu a dostanete červené krvinky s antigénmi, ktoré ešte nie sú prítomné vo vašom tele, imunita ich odmietne a na nové červené krvinky zaútočí.
Čím sa líšia krvné skupiny?
Krvná skupina A: Povrch červených krviniek obsahuje antigén A a plazma obsahuje anti-B protilátku. Anti-B protilátka je látka, ktorá napadne krvné bunky obsahujúce B antigén.
Krvná skupina B: Povrch červených krviniek obsahuje B antigén a plazma obsahuje anti-A protilátku. Anti-A protilátka by napadla krvné bunky, ktoré obsahujú antigén A.
Krvná skupina AB: Červené krvinky majú antigény A aj B, ale ich plazma neobsahuje anti-A ani anti-B protilátky. To znamená, že pacienti s typom krvi AB môžu dostať v transfúzii akúkoľvek krvnú skupinu zo systému AB0 – A, B, 0 aj AB.
Krvná skupina 0: Plazma tejto krvnej skupiny obsahuje anti-A aj anti-B protilátky, ale povrch červených krviniek neobsahuje žiadne antigény A ani B. Vďaka tomu sú osoby s krvnou skupinou 0 vhodným darcom pre ktorúkoľvek inú krvnú skupinu. Na druhej strane, samy môžu prijať len „nulku“.
Čo je to Rh faktor a ako sa delí?
Rhesus faktor (Rh faktor) pridáva ďalší rozmer k poznaniu základnej krvnej skupiny. Rh faktor vytvára skupina zhruba 40 antigénov, ale najvýznačnejších je 5 antigénov uložených na 3 génoch: antigén C – genotypy CC alebo Cc, antigén c – genotyp cc, antigén D – genotypy DD alebo Dd, antigén E – genotypy EE alebo Ee, antigén e – genotyp ee.
Najsilnejší je antigén D (RhD). Keď sa nachádza na povrchu červených krviniek, krv sa označuje Rh+, v opačnom prípade Rh−.
Väčšina ľudí ma Rh+, najvzácnejšia kombinácia je krvná skupina AB a Rh−.
Keď k základnej krvnej skupine pridáme Rh faktor, dostaneme osem krvných podskupín:
A-pozitívny (A+)
A-negatívny (A−)
B-pozitívny (B+)
B-negatívny (B−)
AB-pozitívny (AB+)
AB-negatívny (AB−)
0-pozitívny (0+)
0-negatívny (0−)
Najvzácnejšie krvné skupiny sú AB−, B−, A− a 0−. Zastúpenie krvných skupín a najmä Rh sa mierne líši podľa pôvodu obyvateľstva. Napríklad osoby s európskym pôvodom majú častejšie Rh− ako Afričania o obyvatelia ostatných svetadielov. Avšak i v Európe je výrazne viac ľudí s Rh+. V našej populácii je približne 85 % Rh+ a 15 % Rh−.
Krvná transfúzia: Univerzálny darca a univerzálny príjemca
Nikdy neviete, kedy sa ocitnete v situácii, že bude pre vás potrebná transfúzia krvi. Je dôležité, aby ste dostali správny typ krvi. Ak vaša krv nemá antigén D, teda je Rh−, nemôžete prijímať krv Rh+. Prečo? Pretože by si vaša imunita vytvorila voči antigénu D protilátky a darovanú krv by telo odmietlo – nastala by hemolytická reakcia. Medzi ďalšie nepriaznivé účinky pri nevhodnej kombinácii krvných skupín patria alergické reakcie a anafylaxia. V niektorých prípadoch si s tým telo poradí, iné však bývajú nebezpečné.
V rámci krvných skupín existuje jeden univerzálny darca a jeden univerzálny príjemca. Viete, ktoré skupiny to sú?
Krvná skupina 0− neobsahuje žiadne antigény A, B ani RhD. Tieto červené krvinky môže dostať každý, bez ohľadu na to, akú má krvnú skupinu. Osoba so skupinou 0− je teda univerzálnym darcom. Avšak, ak ste nositeľom Rh+, môžete darovať iba osobe s Rh pozitívnou krvou.
Univerzálnym príjemcom je skupina AB. Táto skupina je tiež označovaná ako univerzálny darca krvnej plazmy, pretože pravidlá pre plazmu sú opačné ako pre Rh.
Z dôvodu univerzálneho darcovstva je 0− považovaná za najcennejšiu krvnú skupinu. Avšak nositeľov 0− nie je veľa, má ju menej ako 10 percent populácie.
Krvná skupina a tehotenstvo
Reakcia na prítomnosť antigénu D je príčinou stavu známeho ako hemolytická choroba novorodencov. Dochádza k nej v tele matky s krvou Rh−, ktorá už porodila dieťa s Rh+ otcom (a aj dieťa malo Rh+), alebo vtedy, keď dostala transfúziu krvi Rh+. To znamená, že v jej tele sú už vytvorené protilátky anti-D, ktoré môžu ohroziť nový plod.
Matka je Rh− a dieťa Rh+
Ak majú dvaja rodičia rôzne krvné skupiny, matka nemusí mať rovnakú krvnú skupinu alebo Rh faktor ako dieťa. K vyššie uvedenému nebezpečenstvu môže dôjsť aj vtedy, keď má matka Rh− a plod Rh+. Čo sa deje? Malý počet červených krviniek z obehu plodu prejde placentou a vstúpi do krvi matky. V plazme matky sa vytvorí protilátka anti-RhD (tomuto procesu hovoríme senzibilizácia). Problém nastane vtedy, ak táto protilátka potom deteguje antigén v krvných bunkách plodu ako cudzí. Imunita matky začne útočiť na červené krvinky plodu. V neriešených prípadoch môže dôjsť k ťažkej žltačke i poškodeniu mozgu plodu.
Riešením je injekcia anti-RhD imunoglobulínu G, ktorá zabráni v tvorbe tejto protilátky a výrazne zníži možnosť poškodenia plodu.
Dedičnosť krvnej skupiny
Ako dedíme krvné skupiny po rodičoch?
Krvná skupina rodičov (jeden rodič/druhý rodič) Možná krvná skupina dieťaťa
0/0 0
A/0 A, 0
B/0 B, 0
AB/0 A, B
A/A A, 0
B/B B, 0
A/B A, B, AB, 0
A/AB A, B, AB
B/AB A, B, AB
AB/AB A, B, AB
Dedičnosť Rh faktora
Rh rodičov (jeden rodič/druhý rodič) Rh dieťaťa
+/− +, −
+/+ +
−/− −
Testy na krvnú skupinu
Na zistenie krvnej skupiny a Rh faktora stačí odber krvi u vášho lekára. Automaticky sa zisťuje pred operáciami, na začiatku tehotenstva, po narodení a pri niektorých zákrokoch.
Technik v laboratóriu zmieša odobratú vzorku krvi s tromi rôznymi látkami, aby zistil reakciu. Látky obsahujú buď A protilátky, B protilátky, alebo Rh faktor. Ak je krv nekompatibilná, zhlukuje sa.
Dnes už dokonca existuje aj domáci test na krvnú skupinu.
Už vám vyšetrovali krvnú skupinu? Noste doklad o výsledku z laboratória vždy so sebou. Nikdy neviete, kedy sa vám môže zísť.
Zdroje:
https://www.medicalnewstoday.com/articles/218285
https://www.cerebralpalsy.org/about-cerebral-palsy/risk-factors/blood-incompatibility
https://www2.palomar.edu/anthro/blood/ABO_system.htm
https://educationalgames.nobelprize.org/educational/medicine/landsteiner/readmore.html
