Z analýzy uplatnenia žien vo vedúcich funkciách vo vybraných zdravotníckych zariadeniach za minulý rok, ktorú vypracovalo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) Bratislava vyplýva, že ženy tvoria naďalej výrazný segment pracovných síl v rezorte. Muži nemajú väčší záujem pracovať v zdravotníctve (s výnimkou v povolaní lekár), čo znamená, že feminizácia v zdravotníctve pretrváva aj naďalej.
U viac ako polovice počtu vedúcich zamestnancov vykonávajú vedúce funkcie ženy. Zdravotníctvo je jedným z mála odvetví, kde je taký vysoký podiel žien v riadiacich funkciách na strednom a hlavne na nižšom stupni riadenia. Je to spôsobené predovšetkým tým, že vo väčšine zdravotníckych zariadení funkcia vrchných sestier je obsadzovaná práve ženami. Ako vrcholové manažérky (riaditeľky organizácií) sa ženy uplatňujú už v menšej miere (31,25 %).
V SR bolo k 31. 12. 2010 v sledovaných zdravotníckych zariadeniach zamestnaných 58 211 zamestnancov, z toho 45 833 žien, čo predstavovalo 78,74 %. Vo vedúcich funkciách bolo v zdravotníckych zariadeniach 3 839 zamestnancov, z toho 2 476 žien, t. j. 64,5 %. V porovnaní s rokom 2009 je zvýšenie počtu žien vo vedúcich funkciách o 0,85 %. Najvyšší podiel žien vo vedúcich funkciách v rezorte je v Trnavskom kraji (73,31 %), a najnižší podiel žien vo vedúcich funkciách je v kraji Bratislavskom (60,73 %). Funkciu riaditeľa organizácie vykonávalo 160 zamestnancov. Z tohto počtu bolo 50 žien, t. j. 31,25 %. Oproti roku 2009 je to viac o 5,62 % žien vo funkcii riaditeľa zdravotníckeho zariadenia. Najvyšší podiel žien – riaditeliek je v Nitrianskom kraji (46,15 %), a najnižší podiel je v Bratislavskom kraji (20,00 %) .
Vo funkcii vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti riaditeľa organizácie bolo 1 251 zamestnancov, z toho 690 žien, t. j. 55,16 %. Oproti roku 2009 je to viac o 2,4 %. Ide najmä o funkcie námestníkov pre liečebno-preventívnu starostlivosť, hospodársko-technické činnosti a námestníkov pre ošetrovateľstvo (vedúce sestry zdravotníckych zariadení), ako aj primárov oddelení. Vo funkcii ostatných vedúcich pracovalo 2 432 zamestnancov, z toho 1 736 žien, t. j. 71,38 %. Ide najmä o funkcie vrchných sestier, vedúcich laborantov, vedúcich asistentov, vedúcich odborov a oddelení.
Podľa Ing. Oľgy Pietruchovej, M.A., riaditeľky Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, správa NZCI dokazuje to, čo je medzi odbornou verejnosťou všeobecne známe, a to je tzv. horizontálna a vertikálna segregácia na trhu práce. Hoci zdravotníctvo patrí k feminizovaným odvetviam, aj tu je podľa výsledkov správy zreteľný tzv. sklenený strop, keď ženy pomerne ľahko dosahujú pozície v strednom manažmente, ale ich zastúpenie vo vrcholových funkciách je stále poddimenzované a neodráža pomerné zastúpenie v danom sektore.
„Podľa mojich znalostí je aj podiel žien medzi lekármi s druhou atestáciou oveľa nižší, hoci rodové pomery na vysokých školách sú vyrovnané,“ konštatuje O. Pietruchová. Hoci príčiny tohto javu sú komplexné a týkajú sa celej spoločnosti, predsa sa dajú pomenovať najzjavnejšie príčiny ako je stereotypné ponímanie rozdelenia rodových rolí v spoločnosti a tým pretrvávajúca nedôvera voči ženám na vrcholových pozíciách. Ich neúmerné zaťaženie starostlivosťou o deti a domácnosť a nedostatočné služby na umožnenie zosúladenia rodinného a pracovného života často spôsobujú, že ženy sami rezignujú na kariérny postup. Ľudský kapitál žien je v zdravotníctve podceňovaný a nedostatočne využívaný, čo je najmä v čase začínajúceho nedostatku odborných kapacít veľká škoda a strata pre celú spoločnosť.
