Blog(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Všetci imobilní ľudia – „nechodiace“ osoby, zle chodiaci dôchodcovia, alebo mamy s deťmi – vedia, aké je to náročné, dostať sa na Slovensku do „svojho cieľa“. Dôvodom sú všadeprítomné bariéry.
Státisíce spoluobčanov majú odopreté základné ľudské právo – slobodu pohybu. Nemôžu vstúpiť do väčšiny budov, a teda navštíviť svojich blízkych, školy, nové zamestnania, obchody, pamiatky, atrakcie.
Mnohí z nich potom zostávajú uväznení vo vlastných príbytkoch. A vraj 10-dňová karanténa je strašná. Títo ľudia žijú v „karanténe“ stále.
Prečo Zákon o bezbariérovosti nefunguje?
Napriek tomu, že zaň aktivisti už dlhé roky bojujú, štrajkujú a súdia sa?
Prečo bariéry na Slovensku miznú tak pomaly?
Zákon o bezbariérovosti je krutý vtip
To najlepšie, čo nám má údajne pomôcť pri odstraňovaní tunajších bariér, je Zákon o bezbariérovosti. Navonok to možno znie skvelo, ale v našom štáte ide o nanajvýš krutý vtip. Prečo?
Zákon o bezbariérovosti upravuje takmer všetko, na čo si len pomyslíte, keď si predstavíte dokonalú bezbariérovosť na celom území Slovenska. Bezbariérový prístup do každej verejnej budovy. Všade samé prízemia, plošiny, výťahy a rampy podľa normy. Čiže žiadne: „Veď to je len jeden schod, tak akoby to bolo bezbariérové.“
Zákon takisto nariaďuje len bezbariérové bytové domy. Z toho by sme sa asi veľmi tešili, keby sme si také bývanie mohli dovoliť, čo je u človeka s postihnutím málo pravdepodobné.
Nezabudlo sa ani na parkovacie miesta pre ZŤP, ktoré sú dosť široké nato, aby ste si pohodlne vyložili z auta vozík, teda bez toho, aby vás aj s vozíkom niekto prešiel.
A zákon myslí naozaj na všetko – toalety pre vozičkárov. Opäť dôležité, lebo tieto „vécka“ sú priestornejšie. Škoda len, že vo väčšine budov sú vždy zamknuté, alebo sú zrušené krátko po kolaudácii.
A množstvo ďalších vymožeností, o ktorých sa Slovákovi s postihnutím môže zdať krásny sen. Je v tom však obrovský hák. Zákon o bezbariérovosti platí iba na tie budovy, ktoré sa začali stavať, alebo stavebne upravovať po roku 2002, čiže po uplatnení tejto vyhlášky.
Asi ste si už domysleli, že drvivá väčšina budov na Slovensku bola postavená dávno predtým. Zákon o bezbariérovosti preto vôbec nič nerieši. Je to rovnaké, ako keby ste si dali na ťažkú zlomeninu náplasť so smajlíkom.
Ako vyzerá život s bariérami?
V skutočnosti je život s bariérami extrémne náročný. Nech chce ísť človek s postihnutím na akékoľvek nové miesto, najskôr ho čaká dlhý výskum – googlenie, či je dané miesto bezbariérové. Ak sa dozvie, že áno, overuje si to ešte dostupnými fotografiami a recenziami.
Mnohé miesta, ktoré o sebe tvrdia, že sú bezbariérové, totiž nakoniec majú: a) schody, b) príliš úzke dvere, c) dlhodobo nefungujúce výťahy, d) nevyhovujú pre všetky typy vozíkov alebo pomôcok.
Plánovanie výletov proste pripomína prácu súkromného očka. No aj keď sa toto detektívne pátranie podarí, cesta na vytúžené miesto bude pravdepodobne adrenalínovým zážitkom.
Hľadáte napríklad zjazdy na chodníkoch, aby ste nemuseli ísť po nie vždy bezpečnej ceste. Nájazdy sú väčšinou v nedohľadne, alebo ak aj sú, musíte najprv prejsť cez mnohé výmole, na ktorých sa ľahko prevrátite.
Počas toho budete ešte kľučkovať pomedzi autá (zaparkované na chodníkoch), betónové kvetináče, reklamné pútače a iné prekážky. A často sa vozík skrátka len nezmestí do úzkych priestorov medzi zábranami, takže opäť musíte zliezť na cestu.
Keď sa už tešíte, že ste konečne prišli do cieľa, nastane ďalší problém. Platí sa tu len v hotovosti. A tak nájdete bankomat (rozumejte: prederiete sa cez bariéry k bankomatu), lenže ten je príliš vysoký, a teda nemáte šancu dočiahnuť na tlačidlá či vidieť display, ak ste na vozíku alebo máte nanizmus.
A čo teraz? Dať niekomu svoju platobnú kartu a PIN kód, aby vám vybral peniaze? Bezbariérovosť je naozaj nutná pre fyzickú aj finančnú bezpečnosť ľudí s postihnutím. Lebo ako vidíte, zákon o bezbariérovosti toho veľa nevyriešil. A čo sa s tým dá robiť?
Ako odstrániť bariéry
V prvom rade – potrebujeme zmeniť zákony. Samozrejme, aj s vaším prispením. Nebojte sa, na to, aby ste nám pomohli, nemusíte byť právnici. Predovšetkým neodvracajte od bariér pozornosť, ale ani ich neglorifikujte.
Určite poznáte tie príspevky na sociálnych sieťach. Napríklad tá babička, ktorá si postavila z Lega rampu pre svoj vozík, a stavia také aj pre celé mestá. Alebo tí parkouristi na vozíkoch, ktorí prekonávajú bariéry trojitými saltami.
Všetci týmto ľuďom zatlieskajú, ocenia ich, akí sú to „páni“ (alebo dáma), a s dobrým pocitom pokračujú vo svojich dňoch. Ale vôbec sa už nezamyslia, na čo ich to malo upozorniť.
Asi vás šokujem, no nie každý vozičkár sa vie naučiť lietať. Bariéry tak zrazu nie sú videné ako problémy, ale ako prostriedky na vlastný rast, aj keď ste na vozíku. A chyba potom nie je v systematickej diskriminácii, ale v ostatných ľuďoch s postihnutím, ktorí „nie sú dosť schopní“, aby prekonávali bariéry.
Video Zdroj Youtube.com
Ako nám ešte môžete pomôcť?
Chcete konkrétny príklad? Veľa majiteľov neprispôsobuje vnútorné a vonkajšie priestory svojich budov iba preto, že im to skrátka nenapadne. Ak teda uvidíte bariérové priestory a budete mať chvíľu čas, ozvite sa týmto ľuďom. Vysvetlite im, v čom je problém, a prečo je dôležité, aby to zmenili.
Sloboda pohybu pre ľudí s postihnutím nie je taká vzdialená, ako by sa vám mohlo zdať. Často stačí iba ochota a súdržnosť. Zákon o bezbariérovosti by si preto mohol „niesť v sebe“ každý vnímavejší človek, kým zodpovední nenapíšu nový zákon odznova, a teraz už lepšie.
2 odpovedí na “Bezbariérovosť: Zákon myslí na všetky bariéry, ale aj papier znesie všetko”