Blog(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Existuje veľa spôsobov, ako dnešná spoločnosť zneužíva ľudí s postihnutím.
Tento článok však nebude o celebritách, ktoré sa veľkodušne odfotia s človekom s očividnou diagnózou a dajú si to na Instagram, aby vyzerali ako hrdinovia.
Bude o zďaleka najrozšírenejšom zneužívaní, ktoré je natoľko rozšírené a „normálne“, až sa na ňom pravdepodobne zúčastňujete aj vy.
Nechali ste sa už inšpirovať postihnutým človekom?
Tak presne takto vyzerá zneužívanie postihnutých ľudí.
Ako by mala/nemala vyzerať inšpirácia
Isteže, nie každý podnet alebo motív, ktorý si vezmete od človeka s postihnutím, je nesprávny. Na odlíšenie, či to je, alebo nie je v poriadku, si položte jednoduchú otázku:
„Bol by som inšpirovaný týmto človekom, aj keby nemal postihnutie?“
Ak áno, je to v poriadku. Ak nie, mali by ste sa nad sebou vážne zamyslieť.
Zopár príkladov z praxe:
Ak vás inšpirovalo umelecké dielo, ktoré vytvoril človek s postihnutím, výborne – na to je umenie určené. Ak vás však inšpirovalo, že dielo bolo vytvorené inou časťou tela, akú by ste použili vy, to už také výborné nie je. Vtedy totiž nehľadíte na talent umelca, ale jeho postihnutie.
Podobne, ak vám človek s postihnutím povedal niečo, čím vás chcel povzbudiť, je skvelé, ak to zabralo. Ale ak vás to presvedčilo iba preto, že išlo o človeka s vážnou diagnózou, tak je to opäť veľmi zle.
To máte až také nízke štandardy, že vás inšpiruje každý človek, ktorý nevyzerá úplne štandardne?
Raz mi niekto napísal, že ma obdivuje, pod fotku z kina. Zrejme ho inšpirovalo, že som sa ráno zobudila. Lebo na to, aby som mohla pokračovať v „existencii“, mi stačí obyčajný pud sebazáchovy – presnejšie, zjesť svoj liek.
O ničom väčšom to nie je. Verte, že muchy, ktoré naháňa moja mačka, musia vynakladať viac úsilia na svoje prežitie, ako ja. Aj tie vás veľmi inšpirujú?
Keby ste ma uznávali pre to, že si z invalidného dôchodku dokážem ušetriť na lístok do kina, to by bolo ešte pochopiteľné, pretože to je výkon. Ale neviem, čo je také úžasné na tom, že som sa pozerala na plátno.
Venujte INÚ pozornosť ľuďom s postihnutím
Nejde mi len o nezmyselnosť takéhoto správania. To sme si už vysvetlili. Horšie je, že ukazovanie ľudí s postihnutím ako inšpirátorov alebo motivátorov, má niekoľko hrozných dopadov na naše životy.
Prvý z nich? Keď nás chápete ako inšpirátorov, veľmi rýchlo odhliadnete od našich skutočných problémov, ktoré potrebujeme akútne riešiť, aby sa nám ľahšie žilo.
Dám vám zopár príkladov z praxe:
Upozorníme na bariéry, kvôli ktorým sa nedostaneme do väčšiny slovenských budov. Dodáme, že ak sa chceme niekam dostať, musíme poprosiť o pomoc, alebo si vytvoriť vlastnú cestu.
A čo počuje zdravý človek?
„On/ ma naučil/a, že prekonávať prekážky, je iba otázkou sile vôle a obklopenia sa správnymi ľuďmi.“ Vôbec sa nezamyslí na tým, že naozaj potrebujeme odstrániť bariéry na celom Slovensku, že to nehovoríme len tak, aby reč nestála.
Alebo – podnikáme rôzne kroky, aby ľudia s postihnutím neboli odlúčení od zvyšku spoločnosti. Ukazujeme, že by sme si mali byť rovní všade, kde sa to len trochu dá.
A ako si to vyloží zdravý človek?
„Keď sa oni dokážu takto akceptovať, aj ja môžem akceptovať sám seba, a potom príjmem všetky rozdiely, ktoré sú medzi mnou a týmito ľuďmi.“ Čiže, vôbec neprehodnotil predsudky, ktoré voči nám má.
Alebo – informujeme o problémoch v zdravotníctve. Napríklad o život zachraňujúcej liečbe, ktorú na Slovensku nepreplatia každému, alebo o neposkytnutí starostlivosti, a to práve kvôli postihnutiu.
A zdravý človek si povie:
„Veru, mal by som si vážiť svoje zdravie, že ja také veci neprežívam.“ A týmto sa to končí. Nebude už hľadať možnosti, ako by druhým ľuďom pomohol.
Alebo – otvorene prehlásime, že sa dennodenne stretávame s urážkami, či už zo strany médií, ale aj od bežných ľudí.
A zdravý človek pochopí:
„To je silný človek, nevzdáva sa. Taký chcem byť aj ja.“ Ale už nepremýšľa, ako sa za nás postaviť, aby sa to viac nestávalo.
Pomaly sa bojím spomenúť nedostatok toaliet pre vozičkárov, pretože nechcem vedieť, aké „ponaučenie“ by z toho vyplynulo pre zdravého človeka.
Prečo ide o zneužívanie postihnutých ľudí?
Každý si teraz povie, že zatvárať oči pred vážnymi problematikami, je nesprávne. Ale prečo to nazývam hneď zneužívaním? Nie je to trochu silné slovo? Žiaľ, nie je.
Používať ľudí s postihnutím ako nejakých inšpirátorov, vytvárať si z nich objekty, ktoré potrebujeme, aby sme sa cítili lepšie, je nechutné. Len si to uvedomte – podľa čoho si vážite sami seba? Sú to vaše medziľudské vzťahy, práca, tvorba, názory, osobnosť – však je to tak?
Ak sa teda my musíme tváriť, že všetko, čo kedy povieme alebo urobíme, sa deje len pre vaše obohatenie, beriete nám našu ľudskosť. Vlastne nám tvrdíte, že existujeme iba pre vás, a sami o sebe nemáme žiadnu hodnotu.
Iba ťažko si viem predstaviť horšie psychické zneužívanie.
Zneužívanie postihnutých ľudí v médiách
Mali by sme si uvedomiť, že toto nie je len problém obyčajných ľudí. Ide o zaužívaný stereotyp novinárov, spisovateľov, scenáristov. Chcete dôkaz?
Takmer všetky filmové postavy s postihnutím (alebo s vážnou chorobou) majú totožnú „rolu“ – zamiešať sa do života zdravého človeka, dať mu cennú lekciu do života, a… zomrieť. Fin.
Postava existovala iba preto, aby zo zdravého človeka urobila niekoho dôležitejšieho alebo lepšieho. Sama o sebe nebola vôbec dôležitá, vlastne nemala ani žiadny charakter. Diagnóza naozaj nie je charakterová vlastnosť – s tým sa dá súhlasiť.
Možno si poviete, že sú to len filmy. Lenže, príbehy nás formujú, učia nás, ako premýšľať o jednotlivých ľuďoch, či o svete ako takom. A ak ľudia vidia takýto stereotyp stále dookola, uveria, že to tak má byť.
Akoby sme neboli predovšetkým ľuďmi, ale iba nástrojmi pre váš zmysluplnejší život. Potom sú takýchto príbehov plné sociálne siete – a vy tak radi lajkujete.
Keď úloha núteného inšpirátora, zmení človeka s postihnutím
Ak takto spoločnosť vezme človeku s postihnutím jeho ľudskosť, často má pocit, že mu nezostáva nič iné, ako existovať iba preto, aby niekoho inšpiroval. Zahodí všetky svoje sny, pretože uverí, že ho aj tak nikto neocení – že všetci budú hľadieť len na jeho diagnózu.
Takisto obetuje svoje priateľstvá a vzťahy, pretože sa vzdá hľadania nezištných ľudí, ktorým nepôjde len o každodenné „lekcie do života“. A už vôbec sa nebude snažiť o hodnotné názory na svet, lebo neverí, že by ho niekto počúval, keby nerozprával o svojom postihnutí.
Svet takto nielenže prichádza o jedinečné osobnosti, ale aj „vyrába“ také, ktoré nikto nechce mať vo svojom okolí. Lebo keď si človek s postihnutím zvykne na to, že každé jeho vypustenie sliny je označované za tú najväčšiu múdrosť pod slnkom, začne vyžadovať, aby sa takto k nemu správali neustále.
Ako to, že ten obraz, ktorý som sám namaľoval, nebude vyvesený v Louvre? Čo neviete, že som tá najtalentovanejšia bytosť vo vesmíre? Veď som postihnutý!
Toto všetko veľmi škodí aj zdravým ľuďom. Musia koexistovať s narcistami, ktorých vytvorila sama spoločnosť. Človek s postihnutím je im predhadzovaný ako ten, kto prekonal všetky svoje problémy (a ľavou zadnou, ktorú má ešte k tomu ochrnutú!), navyše sa neustále usmieva, lebo je neobyčajne silný.
Zdravý človek sa potom nikdy nesmie sťažovať, nesmie povedať, že má problémy. Žiadna úzkosť, žiadne rodinné problémy, ani chudoba. Výrazy ako „Nedá sa“ alebo „Nezvládam,“ sú priam trestuhodné.
Všetko je len jeho chyba, lebo nemá dosť silnú vôľu, ba ešte horšie, vôbec si neváži zdravé telo! Keby sa poučil od ľudí s postihnutím, už by bol dávno získal Nobelovu cenu.
Ako obojsmerné zneužívanie ukončiť?
Dúfam, že po prečítaní tohto článku, sa sami seba opýtate: „Čo môžem urobiť, aby som ľuďom s postihnutím pomohol? Ako môžem zmeniť seba, svoje okolie?“ Odpovede sú pomerne jednoduché.
Dôvod, prečo nás zdraví ľudia zneužívajú, je ten, že im pripadáme vzdialení. Na prvý pohľad odlišne vyzeráme aj žijeme. No bariéry a predsudky nám vždy nedovolia, aby sme sa zdravým priblížili a ukázali, že v skutočnosti nie sme vôbec rozdielni.
Pokým nás ľudia budú považovať za niečo odlišné a cudzie, budú sa k nám naďalej správať ako k nástrojom. Preto pochopte a zvyknite si, že sme úplne rovnakí ľudia ako vy. Nie inšpirácie, ani tragédie. Proste, ľudia.
Článok „Zneužívanie postihnutých ľudí: Nie sme tu pre to, aby ste sa stali lepšími ľuďmi“ vznikol v spolupráci s blogerkou webu ŽivotPlnýSmagie.
