(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Ozdoba tela v podobe tetovania má svojich priaznivcov aj odporcov. Keďže pri pravom tetovaní ide o dlhodobé, či dokonca trvalé poznačenie pokožky, niektorí ľudia siahajú po krátkodobejšom variante – tetovaní hennou. Tá však so sebou prináša aj isté riziká.
Tetovanie hennou – mehndi, je staré tisíce rokov. Legenda hovorí, že ako prvá použila hennu hinduistická bohyňa Parvati, manželka boha Šivu, aby ho zviedla. Zrejme aj preto sa henna považuje za symbol šťastného manželského života a sexuálnej túžby.
V Indii si dodnes mnohé ženy deň pred svadbou dávajú pomaľovať hennou celé ruky a chodidlá. Ide o najznámejšiu hinduistickú svadobnú tradíciu.
Indovia veria, že henna má liečivé vibrácie. Ornamenty nás spájajú s naším vyšším ja a prebúdzajú v nás vnútorné svetlo.
Tetovanie hennou je dnes rozšírené po celom svete a našlo si milióny priaznivcov. Skrýva však v sebe aj isté riziká – najmä ak nie je spravené profesionálne a farbiace zmesi obsahujú škodlivé látky.
Čo je henna?
Farbiace látky, využívané pri dočasnom tetovaní hennou, majú prírodný charakter. Ich základ pochádza z rovnomennej rastliny.
Henna je 2 až 6 metrov vysoký krík alebo malý strom, ktorý rastie v horúcom a suchom podnebí. Má pôvod v tropických a subtropických oblastiach severnej Afriky, na Strednom východe a v južnej Ázii.
„Rastlina obsahuje červenooranžové farbivo, ktoré sa tvorí hlavne v listoch. Červená farba je viditeľná v centrálnom žilkovaní mladých listov,“ vysvetľuje Mgr. Daša Račková z Úradu verejného zdravotníctva SR.
Aj preto sa z rastliny zbierajú listy. Ich následným rozdrvením vzniká prášok jemný ako púder. Práve ten sa používa na vytváranie ornamentov, respektíve najrôznejších kresieb na pokožke tela.
„Farba Natural, teda prírodná farba henny, varíruje od zelenohnedej po tmavohnedú farbu. Farbivo reaguje s proteínmi. Obsah farbiva v listoch predstavuje 1,4 až 4 0, čo závisí od klimatických a pôdnych podmienok,“ dodáva Daša Račková.
Farbiace zmesi
Na to, aby sa farbivo mohlo použiť na zdobenie pokožky, ho treba zmiešať s inými látkami. Zmes musí mať správnu konzistenciu, aby sa neroztekala a neboli v nej žiadne hrudky.
Namiešaná zmes musí niekoľko hodín pred aplikáciou stáť, aby sa z nej uvoľnili farbiace pigmenty. Až potom ju možno použiť na dočasné tetovanie.
Prášok henny sa spravidla zmieša so stredne silným kyslým roztokom a v tomto zložení sa nanáša na pokožku. Farbivo reaguje s keratínom pokožky, ale aj vlasov a nechtov.
Preto sa po nanesení mení na oranžovohnedú farbu. Táto schopnosť sa využíva nielen na farbenie kože, vlasov, nechtov, ale i látok, ako sú hodváb a vlna.
„V oblastiach prirodzeného výskytu sa henna po stáročia používa na dekoráciu tela pri špeciálnych príležitostiach, ako sú festivaly, oslavy, a najmä spomínané svadby. Dekorované telo je považované za krásne a šťastné. Zvyčajne sa henna aplikuje na ruky a nohy,“ vysvetľuje Daša Račková.
Okrem prirodzenej oranžovohnedej farby, možno dosiahnuť aj iné farebné odtiene. Na dosiahnutie tmavšej farby sa naturálna henna zmiešava s látkami prírodného charakteru, ako sú esenciálne oleje, najmä levanduľa, čajovník, eukalyptus, kardamóm či citrón.
V praxi sa používa aj takzvaná čierna henna, kde ide o zmes naturálnej henny s parafenyléndiamínom.
„V zmysle smerníc Rady Európy je táto kombinácia povolená len v kozmetických výrobkoch na farbenie vlasov, a to v koncentrácii do 6 %. Vo výrobkoch na farbenie kože však povolená nie je,“ dodáva Daša Račková.
Tetovanie hennou
Tetovanie hennou vyhľadávajú najmä ľudia, ktorí si chcú dekorovať telo príležitostne a dočasne, alebo chcú ornamenty meniť. To, čo sa pri klasickom tetovaní ihlou nedá, totiž ponúka najmä henna.
Dočasné tetovanie hennou nie je tetovaním v pravom zmysle slova. Henna na pokožke vydrží 1 až 2 týždne. Zbaviť sa dekorácie, ktorá nevyšla na 100 % alebo nenaplnila predstavy, je tak pomerne ľahké.
„V skutočnosti je to iba dočasná povrchová dekorácia pokožky, kým skutočné tetovanie sa vykonáva injekčne a farba sa vnáša ihlou pod pokožku – preto je aj trvalé. Tetovanie hennou má iba dočasný efekt a v Európe je letným fenoménom,“ uvádza Daša Račková.
Niektorí ľudia majú z tetovania hennou obavy, najmä pre možné alergické reakcie. V tomto prípade platí, že nie je henna ako henna.
Prírodná henna, ktorá je na dekorovanie pokožky povolená, má totiž bylinnú vôňu a svetlozelenú až zelenohnedú farbu. V jej prípade sú alergické reakcie len výnimočné – väčšina ľudí ju znáša úplne bez problémov.
Problémy však pomerne často spôsobuje spomínaná čierna henna, obsahujúca chemikálie.
Riziká tetovania hennou
Aj keď tetovanie čiernou hennou povolené nie je, v praxi sa s ním možno stretnúť. Poskytuje ho celý rad, najmä pouličných umelcov, často v dovolenkových destináciách.
Zvlášť populárne je to na plážach, hlavne u mladých ľudí, ktorí si ho kupujú ako suvenír alebo spomienku na leto, či dovolenku v cudzine.
„Zmena pobytu umelcov, návrat turistov domov a alergické rekcie niekoľko dní po aplikácii, tvoria prekážky na uplatnenie postihov, a dotyčný umelec tak môže pokračovať v práci bez toho, aby si uvedomil, že niektorým ľuďom poškodil zdravie,“ vysvetľuje Daša Račková.
Príčinou alergických reakcií sú spomínané prídavné látky, ktoré sa miešajú s prirodzenou hennou, s cieľom dosiahnuť čiernu farbu. U citlivých ľudí môže čierna henna vyvolať rôzne alergické reakcie. Symptómy sa prejavia buď okamžite, alebo až o niekoľko dní, väčšinou 3 až 12 dní.
„Reakcie organizmu na tieto látky môžu byť ohraničené miestom aplikácie, alebo sa prejavia na väčšej ploche, ba dokonca na celom tele. Môžu byť také silné, že vyžadujú lekárske ošetrenie, niekedy až hospitalizáciu,“ uvádza Daša Račková.
Najčastejšie reakcie na tetovanie čiernou hennou:
- začervenanie,
- pálenie alebo svrbenie pokožky,
- tmavé škvrny,
- pľuzgiere,
- trvalé pigmentové zmeny pokožky,
- jazvy.
Čiernej sa vyhnite!
Aj vzhľadom na uvedené zdravotné dôsledky, čiernej henne sa radšej vyhnite. Ak chcete dočasné tetovanie, treba si u daného umelca skontrolovať, s akou hennou pracuje. Pri naturálnom prášku môžete podstúpiť tetovanie.
Ak sa ľudia rozhodnú, že podstúpia dočasné tetovanie hennou, vopred by si mali zistiť farbu aplikovanej zmesi. Ak bude zmes čierna, tmavohnedá alebo sivá, ide o čiernu hennu.
Spýtajme sa na farbu pred aplikáciou, aj na výslednú farbu nakresleného obrázka. Ak bude obrázok čierny, aj v tomto prípade išlo o čiernu hennu. Takisto sa opýtajme, za aký čas sa koža zafarbí a ako dlho obrázok na koži zostane.
Pri odpovedi – za 1 až 2 hodiny a zostane asi 2 týždne, opäť ide o nebezpečnú čiernu hennu. Pouličného umelca možno požiadať aj o predloženie zoznamu zložiek, použitých na výrobu farby.
„Ak dotyčný nevie o zložení poskytnúť žiadnu informáciu alebo povie, že zloženie je výrobným tajomstvom, vyhnime sa takémuto výrobku – nedajme si ho aplikovať na pokožku,“ uzatvára Mgr. Daša Račková z Úradu verejného zdravotníctva SR.
Tento článok bol uverejnený v časopise Moja liečba.