Príznaky(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Pľúcna artériová hypertenzia (PAH) je chronické ochorenie pľúcnych artérií. Táto diagnóza je charakterizovaná vzostupom tlaku v pľúcnom riečisku a progresívnym zlyhávaním pravého srdca.
Celkový zdravotný stav významne zhoršuje kvalitu života a reálne hrozí predčasná smrť. Pri vykonávaní bežných aktivít totiž musí srdce pracovať intenzívnejšie, aby pumpovalo dostatok krvi do pľúc, ktoré sú kvôli PAH zúžené.
Pľúcna artériová hypertenzia a zväčšené srdce
Keď musí pravá časť srdca pracovať intenzívnejšie, môže sa abnormálne zväčšiť, a tým stratiť schopnosť efektívneho pumpovania krvi. Požiadavky na výkonnosť srdca sú čoraz väčšie, srdce je neúmerne zaťažované, čo môže viesť k jeho zlyhaniu.
Prejavy PAH sa časom zhoršujú. Návrat k normálnemu fungovaniu nie je kvôli progresívnemu stupňovaniu choroby možný. Presná a včasná diagnóza, spojená s okamžitou liečbou, však môže pacientovi zachrániť život.
Príčiny vzniku PAH:
- Užívanie liekov na zamedzenie chuti do jedla – môžu sa prejaviť patogénne účinky (aj po niekoľkých rokoch).
- Pečeňové ochorenia, reumatické ochorenia, pľúcne ochorenia – pľúcna artériová hypertenzia môže byť dôsledkom iných ochorení, ako sú chronické ochorenia pečene, cirhóza pečene, reumatické ochorenia (napr. sklerodermia), systémový lupus erythematosus (lupus), pľúcne choroby (vrátane nádorov), rozdutie pľúc, chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) a pľúcna fibróza.
- Srdcové ochorenia – vrátane ochorení aortálnej chlopne, mitrálnej chlopne, ľavostranného zlyhania srdca. Aj vrodená srdcová vada môžu spôsobiť pľúcnu hypertenziu.
- Tromboembolická choroba – krvná zrazenina vo veľkej pľúcnej tepne.
- Nedostatok kyslíka – výškové bývanie, obezita, spánkové apnoe.
- Genetické predispozície – v malom počte prípadov sa pľúcna hypertenzia dedí. Ak niekto v rodine mal (alebo má) pľúcnu hypertenziu, odporúča sa preventívne vyšetrenie u potomkov.
- Iné príčiny – nateraz sú neznáme, no nie vylúčené.
Príznaky PAH
Príznaky pľúcnej hypertenzie sa zvyčajne objavia až v neskoršom štádiu. Prvým symptómom je dýchavica pri každodenných činnostiach, alebo pri stúpaní do schodov. „Lapanie po dychu“ je sprevádzané únavou, závratmi až mdlobami. Nasledujúce prejavy sú individuálne, nemusia ich mať všetci pacienti:
- opuchy členkov,
- opuchy brucha a nôh,
- modrasté pery, modrastá koža,
- bolesť na hrudi – dôsledok zvýšenej záťaže pravého srdca.
Keď choroba pokročí, pre pacienta je ťažká akákoľvek činnosť. Aj tie najjednoduchšie úkony ho silno vyčerpávajú a obťažujú. Fyziologické prejavy sú veľmi nepríjemné a celkom zjavné.
Pokročilejšie štádiá PAH:
- nepravidelný srdcový tep,
- búšenie srdca,
- vysoký pulz,
- závraty a mdloby (aj pri malej námahe),
- ťažkosti s dýchaním v pokojovom stave.
Diagnostika PAH
Diagnostiku a liečbu PAH vykonávajú na Slovensku špecializované centrá. O potrebe jednotlivých vyšetrení rozhodne ošetrujúci lekár, prípadne primár oddelenia (v spolupráci s ďalšími odborníkmi).
Podozrenie na pľúcnu artériovú hypertenziu vo väčšine prípadov vyslovuje sám pacient. Na základe subjektívnych ťažkostí, ktoré uvedie lekárovi, nasleduje odborné posúdenie stavu, či naozaj ide o PAH.
Niekedy sa stáva, že odborníci odhalia PAH náhodne, pri niektorom z prístrojových či zobrazovacích vyšetrení. Inokedy zas cielene pátrajú, napr. ak má pacient inú chorobu, ktorá sa obvykle spája s PAH.
Komplex vyšetrení pri stanovení PAH:
- Anamnéza.
- Fyzikálne vyšetrenie.
- Elektrokardiogram (EKG).
- Röntgen pľúc.
- Elektrokardiografia (ECHO).
- Odber krvi.
- Záťažová diagnostika: a) 6-minútový test chôdze, b) ergometria a spiroergometria.
- Funkčné vyšetrenie pľúc.
- Počítačová tomografia (CT).
- Magnetická rezonancia.
- Ventilačná a perfúzna scintigrafia.
- Pravostranná srdcová katetrizácia (s vyšetrením hemodynamiky).
- Ďalšie katetrizácie: a) pulmoangiografia, b) koronárografia.
- Ultrazvukové vyšetrenia.
- Vyšetrenie u iných odborných lekárov – pneumológ, reumatológ, gastroenterológ, hematológ a pod.
Liečba PAH
Pľúcna arteriálna hypertenzia je nevyliečiteľné ochorenie. Lekári však dnes majú k dispozícii účinnú terapiu, ktorá významne zmierňuje príznaky choroby a zlepšuje kvalita života, a čo je hlavné – život predlžuje. K týmto liekom patria vazodilatanty, antikoagulanty a diuretiká.
Ako pre každého z nás, no pre pacienta s PAH zvlášť, je dôležitý kyslík. Inhalácia kyslíka zlepšuje okysličenie krvi. Najúčinnejšia je dlhodobá inhalácia, aspoň 14 – 15 hodín denne.
U pacientov, ktorí na túto liečbu nereagujú, je k dispozícii tzv. špecifická liečba, a to v podobe tabletiek, podkožných infúzií, prípadne iných druhov inhalácií.
Poslednou možnosťou liečby je transplantácia pľúc. O transplantácii sa uvažuje v prípade vyčerpania všetkých ostatných možností. Väčšinou je transplantovaná jedna, no niekedy aj obidve strany pľúc. Funkcia srdca sa po transplantácii upraví.
O spôsobe liečby rozhodne lekár na základe:
- dôsledného posúdenia zdravotného stavu,
- závažnosti ochorenia,
- reakcie pľúcnych ciev na jednotlivé spôsoby liečby,
- očakávaného vývoja ochorenia,
- názoru alebo rozhodnutia pacienta.
