Blog(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Poznať svoju krvnú skupinu je nutnosť. Tento, pre niekoho možno banálny údaj, je často život zachraňujúci.
Viete, čo sa na základe poznania svojej krvnej skupiny o sebe dozviete?
Okrem základnej otázky, či ste „skutočným“ potomkom svojich rodičov, zo svojej krvnej skupiny vyčítate aj to, či máte väčší sklon k niektorým druhom chorôb. Alebo napr. polícia zistí, či ste páchateľom trestného činu.
To, aké stravovacie návyky sú pre vás vhodné, sa však z krvnej skupiny rozhodne nedozviete. Je to mýtus.
Čo je krvná skupina
Krvná skupina (alebo presnejšie krvný typ) je popis vlastností červených krviniek, ktoré kolujú v krvi daného človeka. Krvné skupiny sa určujú podľa antigénov na povrchu týchto krviniek. Antigén je látka, ktorá sa v plazme viaže na špecifické protilátky, pričom vyvoláva aglutináciu – zhlukovanie červených krviniek. Ide teda o určitý znak, ktorý spúšťa kaskádu reakcií, napr. aj imunitných.
Na povrchu červených krviniek sa nachádzajú 2 typy antigénov – A a B. Buď máte antigén A (a máte krvnú skupinu A), alebo antigén B (krvná skupina B), alebo máte oba antigény – A aj B (ste nositeľom krvnej skupiny AB). U krvnej skupiny 0 nie je na povrchu erytrocytov žiadny antigén.
V krvnej plazme človeka nekolujú protilátky proti vlastným antigénom. V preklade to znamená, že ak ste nositeľom:
- krvnej skupiny A, v plazme vám kolujú protilátky označované ako antiB,
- krvnej skupiny B, v plazme máte protilátky antiA,
- krvnej skupiny AB, v plazme nekolujú žiadne protilátky,
- krvnej skupiny 0, máte dvoje protilátok – antiA aj antiB.
Uvedený systém krvných skupín je najznámejší. Jeho objaviteľovi, Karlovi Landsteinerovi, bola za objav udelená Nobelova cena.
Nielen krvná skupina, ale aj Rh faktor
Podstatný význam v medicíne má tiež Rh faktor. Ten zaujíma predovšetkým ženy v tehotenstve. Ak je totiž matka Rh negatívna a plod Rh pozitívny, tehotenstvo je rizikové, pretože telo matky vytvára protilátky proti vlastnému dieťaťu. Dnes sa však táto zdanlivo neriešiteľná situácia dá napraviť.
Podobných krvných systémov, ako sú AB0 a Rh, je hneď niekoľko. Medzinárodná spoločnosť pre krvné transfúzie ich rozoznáva 30, keďže podobných (zatiaľ známych) molekúl je okolo 600. Napr. antigén A u krvnej skupiny A nie je len jeden, v skutočnosti rozlišujeme niekoľko podskupín (A1 – A6). Obdobná situácia je u krvnej skupiny AB.
Strava „šitá“ na krvnú skupinu?
Zástancovia špecifického stravovania – podľa krvných skupín, majú vraj celistvejší prístup k vlastnému zdraviu. Nespoliehajú sa na všetky potraviny, ktoré máme k dispozícii, oni si totiž „vyberajú“. Napríklad taká krvná skupina 0 si môže dopriať veľa mäsa, vrátane červeného, nie však bravčové. Títo ľudia vyhľadávajú tiež orechy. Na druhej strane – ublížiť by im vraj mohli jogurty.
Podľa tejto teórie môžu orechy hojne konzumovať aj „áčkari“, ktorých je v našej populácii najviac. Tí si s chuťou môžu zajesť aj sladkovodné ryby alebo žitný chlieb, no mali by sa vyhnúť väčšine mäsa, masla, banánov či iného sladkého ovocia.
Krvná skupina AB je v tomto radikálnom diétnom ponímaní tak trochu záhadná. Ľudia, ktorí ju od prírody dostali, majú výhodu, že môžu skoro všetko – mäso, jogurty, zemiaky, kávu, cesnak, plnotučné mlieko… Táto krvná skupina je totiž „najmodernejším“ typom. Podľa zástancov špecifického stravovania predstavuje dokonalú metaforu pre komplexný a premenlivý život.
A „béčkari“? Tým vraj svedčí zelenina, no neublíži im ani biela múka. Celozrnnú majú totiž celkom „zakázanú“. Nechápete? Čítajte ďalej…
Z čoho táto diéta vlastne vychádza
Všetko to „spískali“ dvaja Američania – Dr. James D´Adamo a jeho syn, Dr. Peter. Obaja naturopati, čiže obľúbenci alternatívneho, a hlavne prírodného. Pri práci v kúpeľoch si totiž otec James všimol, že pacienti, ktorí podstupovali liečbu vegetariánskou stravou, neboli na konci liečby rovnako úspešní – niektorým diéta pomohla, iným sa stav zhoršil.
Dr. James tak došiel k poznatku, že všetkým ľuďom neprospieva to isté, a že by v tom mohla mať prsty práve krv. Tá je podľa autorov základným zdrojom výživy pre telo.
Autori novej vedy hľadali (a hľadajú) v dávnej histórii. Zistili, že krvnú skupinu určuje hlavne to, kde ľudia žili a čo tam mohli konzumovať. Od toho sa má údajne odvíjať aj vhodný druh fyzickej aktivity, dokonca reakcia na antibiotiká či očkovanie.
Celá podstata diéty vychádza z predpokladu o fungovaní lektínov. Lektíny sú rôznorodé bielkoviny, a podľa zástancov ich vo veľkom nájdeme v strave.
Stravovanie podľa krvných skupín tvrdí, že niektoré lektíny sú nezlučiteľné s antigénom niektorej krvnej skupiny, čo sa prejaví na zhlukovaní krviniek, a neskôr aj vznikom choroby. Vylúčením negatívne pôsobiacich lektínov z potravy, sa údajne dá predchádzať chorobám.
Stravovanie podľa krvných skupín je špekulácia
Autori tejto teórie majú v jednom pravdu – čo jednému prospieva, druhému môže uškodiť. S tým sa nedá nesúhlasiť. Ako sme však už povedali, krvných skupín máme ďaleko viac, ako len A, B, AB alebo 0.
Podľa teórie o „krvnom“ stravovaní existujú iba 4 skupiny ľudí, a každej skupine by malo prospievať a škodiť niečo iné. Na prvý pohľad sa to zdá logické, ale má to hneď niekoľko chýb.
- Lektíny dokážu zhlukovať erytrocyty (nie všetky typy lektínov), ale rozhodne nie v závislosti od krvnej skupiny. Je vedecky dokázané, že lektíny sa správajú ku všetkým krvným skupinám rovnako. Kto tento argument neuznáva, nechápe základné biochemické princípy.
- Povrchové antigény zo skupiny AB0 sú staršie, ako si Dr. James myslí. Sú dokonca staršie než ľudský druh.
- Autori teórie rozdelili potraviny do 16 skupín. Neuvedomili si však, že skupina č. 7 – cereálie, a skupina č. 9. – obilie a cestoviny, sú z terminologického hľadiska totožná kategória potravín. Napr. ovsená múka je autormi uvedená v oboch skupinách. Chybou je tiež to, že k mliečnym produktom radia aj výrobky zo sóje, ktorá je v skutočnosti rastlinného pôvodu – ide o strukovinu.
- Ak ste napríklad krvná skupina A a čudujete sa, že vám odporúčajú, aby ste vo veľkom konzumovali makrelu, zatiaľ čo sleďa mať na tanieri nemôžete, chápem vás. Zvláštne by to prišlo všetkým, ktorí používajú logiku. Tieto dva druhy rýb sú svojím nutričným zložením takmer identické.
- Zhoršenie či zlepšenie stavu pacientov, ktorí sa liečili vegetariánskou stravou, mohlo vychádzať z iných procesov. Strava na to nemusela mať vôbec vplyv. Autori nikdy nepredložili dôkaz o tom, že by to takto mohlo/malo fungovať.
Ako je to teda s lektínmi?
Lektíny sú v strave obsiahnuté v rozličnej miere. Predovšetkým ich nájdeme v rastlinách – v obilninách, kukurici, rajčinách, fazuli, ryži, banánoch, orechoch, ale tiež v potrave živočíšneho pôvodu. To, že vám niektoré z týchto potravín nevyhovujú (nerobia vám dobre na trávenie, prípadne z nich máte iné zdravotné ťažkosti), nie je spôsobené krvnou skupinou, ale skôr nevhodnou kulinárskou prípravou.
Striktné dodržiavanie teórie o stravovaní podľa krvných skupín môže viesť k deficitu dôležitých živín. A pri výbere diéty buďte takisto obozretní. Ak napríklad pravidelne jedávate surovú fazuľu (poznajú to hlavne fanúšikovia tzv. raw stravy), pravdepodobne si škodíte.
Niektoré lektíny totiž radíme medzi tzv. antinutričné látky a tie sú odolné voči tráveniu. Zhruba 60 % z nich prechádza tráviacim traktom v nezmenenej podobe, čím narúšajú vstrebávanie a využiteľnosť ostatných živín (sacharidov, bielkovín…). Citlivejším ľuďom tak môžu spôsobiť pocity na zvracanie (aj zvracanie), hnačky či zápal žalúdka.
U väčšiny potravín sa však lektíny dajú „zrušiť“ tepelnou úpravou. Takže nie je dôvod, aby ste ich úplne vylúčili zo stravy.
Informácie v článku „Stravovanie podľa krvných skupín – prečo je to nezmysel?“ nenahrádzajú vyšetrenie u lekára, ak máte zdravotné problémy.
Zdroje:
1 https://is.muni.cz/th/176787/lf_b/ctvrtnickova_bc_lektiny.pdf
2 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23697707
3 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21945157
4 http://www.healthline.com/nutrition/the-blood-type-diet-review#section1
5 http://www.bbc.com/future/story/20140715-why-do-we-have-blood-types
