Kedy je rana „zrelá“ na zašívanie? Závisí to aj od miesta poranenia. Pri veľkosti do 2 centimetrov, ju môžete „zašiť“ aj doma – pomocou náplastí.
Pokiaľ došlo až k amputácii prsta, je nutné ho vziať so sebou k chirurgovi, aby vám ho prišil „späť“. Ľudia si pod vplyvom lekárskych seriálov možno myslia, že sa to robí ako na bežiacom páse. Ide ale o zložitú operáciu, ktorá sa nemusí vydariť…
Rozprávam sa s pacientom, ktorý mal to šťastie, že po hĺbkovom zranení o svoj prst neprišiel – zachránil si ho svojou duchaprítomnosťou.
Rozrezaný prst na ruke. Ako sa vám to stalo? Tiekla krv?
Nuž, ako sebavedomý muž, ktorý už všeličo dokázal, som až do nehody považoval kuchyňu – a činnosti v nej vykonávané – za bezpečné a podružné, až, ajhľa. Sám život mi ukázal, že na „každého frajera čaká stena, o ktorú sa raz rozpleští“.
Pripravoval som večeru pre moju najmilšiu. V časovej tiesni som inovoval použitie tzv. „V“ krájača, a tak som hlávku kelu krájal na úhľadné rezančeky – bez použitia pomôcky. V momente, keď vrchný list hlávky po tlakom prsta povolil, skĺzol ukazovák mojej ľavej ruky do priestoru noža – krájača. Dôsledkom môjho neuváženého konania, bolo takmer úplné zrezanie bruška prsta s časťou nechtu, v hĺbke cca 5 mm. Všade bolo plno krvi, bol som v šoku, „že by ste sa vo mne krvi nedorezali“.
Prvé, čo ste podnikli… Mali ste doma dezinfekciu, obväz?
Ruku som v momente premiestnil nad drez, a donútil som sa zhlboka dýchať, aby som zahnal prichádzajúce mdloby. Prinútil som sa pohľadom skontrolovať rozsah poranenia – bruško prsta sa hompáľalo na kúsku pokožky, rana náramne krvácala. Napadlo mi, že by to bolo treba zašiť, ale tiež som pripustil možnosť, tlakom obväzu fixovať bruško prsta na pôvodnom mieste, a prst znehybniť.
Moje ďalšie konanie a rozhodnutia boli diktované cieľom – ošetriť prst a dokončiť večeru. S prstom vo vreckovke som sa presunul do kúpeľne. Celý prst som doslovne vykúpal v dezinfekcii, a obväzom z autolekárničky som si prst ošetril tak, že som bruško pevne pritisol na jeho pôvodné miesto. Už to krvácalo oveľa menej, ukazovák som obviazal a zafixoval obväzom o prostredník. Oba prsty, dlaň a zápästie som obväzom obviazal, ako keby bol prst zlomený, aby sa ním nedalo hýbať. Počítal som s tým, že zrazená krv v obväze bude fungovať čiastočne ako vzdušný sádrový obväz.
Ísť, alebo neísť na pohotovosť, k lekárovi… Zvažovali ste?
Áno, zvažoval, za iných okolností by som šiel na pohotovosť. Krvácanie sa mi však podarilo zastaviť, a viem, že mám dobrú imunitu. Rana nebolela, „tí hore“ ma majú radi, a potom, bol som na vojne. Večer som to všetko ešte poistil tabletkou acylpyrínu.
Vyšetrenie u chirurga… Čo povedal, akú udal prognózu?
K chirurgovi som sa vybral na tretí deň, na naliehanie okolia, preventívne, po absolvovaní prvého domáceho „samopreväzu“. Bruško bolo na mieste, nehnisalo, nemokvalo, nebolelo. Zranenie v tenučkom reze bolo čierne, bruško svetlé. Chirurg ranu skontroloval s konštatovaním: “ vyzerá to dobre“ a spomenul autotransplantáciu. Spýtal sa ma, kde som bol na vojne; priateľsky sme pokecali , kým sestrička prst ošetrila dezinfekciou a previazala.
So slovami,“o týždeň na kontrolu“, som ordináciu spokojne opustil. Pri ďalšej kontrole som sa dozvedel, ako bude hojenie prebiehať, a ako sa odrezaná časť nechta oddelí. Pri poslednej kontrole som už len otrčil zahojený prst.
Ošetrovanie rany. Zvládli ste to doma sami? Koľkokrát?
Prst som si preväzoval podľa toho, ako často som si obväz namočil či zašpinil, a sám. Pri každom úkone sa mi však v spomienkach všetko vybavovalo, obchádzali ma ľahké mdloby.
Obmedzenia v bežnom živote. Ktoré úkony ste „nedávali“?
Obmedzenia ako pri porezaní prsta, len s dlhším hojením… No a ja som „prerobený ľavák“, viem používať obe ruky. Len pri šoférovaní, mohli protiidúci šoféri moje dva vztýčené prsty chápať všelijako.
Práce v kuchyni a iné. Myslíte na to, ste dnes sútredenejší?
Uvedomil som si, že kuchyňa je na vykonávanie rôznych prác a prípravy stravy mimoriadne nebezpečným miestom v domácnosti. A že uvoľniť sa, relaxovať, znížiť pozornosť, si môžem dovoliť až v obývačke, na sedačke.
Ruka, ktorá nie je úplne funkčná. Boli ste na to pripravený?
Samozrejme, v druhom kroku, s odstupom času, prídu na um aj myšlienky o funkčnosti postihnutého údu a možných komplikáciách. Po rozume mi chodila možnosť zmeny citlivosti končeka prsta. Dnešné vnemy na konci poraneného prsta, mi pripomínajú pocit pri hlbšom zastrihnutí nechtu. No, som pozitívne mysliaci človek – ešte stále by tu bolo ostatných deväť prstov…
Ilustračné fotografie
