Prevencia(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Kolorektálny karcinóm, zhubný nádor hrubého čreva a konečníka, je jedno z najčastejších nádorových ochorení v rozvinutých krajinách.
Na kolorektálny karcinóm zomiera asi tretina pacientov, ktorým bol diagnostikovaný. Smutnou pravdou je, že Slovensko dlhodobo obsadzuje popredné priečky vo výskyte tohto závažného ochorenia.
Ako vzniká kolorektálny karcinóm
Kolorektálny karcinóm väčšinou vzniká na podklade polypov – výrastkov na sliznici čreva. Malé percento nádorov sa môže zrodiť aj bez existencie polypov, niektoré nádory sú dedičného pôvodu. Hlavný podiel má však zlý životný štýl. Práve ten je rozhodujúci.
Rizikové faktory? Nevhodná strava, cigarety, alkohol…
Najviac určujúce sú faktory vonkajšieho prostredia. Tie však dokážeme výrazne ovplyvniť. Ide predovšetkým o stravovacie návyky, ktoré máme my Slováci v priemere horšie ako zvyšok sveta.
Na vine nie sú iba jednotlivé zložky v našej typickej strave, ale aj úprava a uchovávanie už hotových pokrmov. Prirátajme si k tomu nadbytočný energetický príjem a nedostatočný výdaj, z čoho častokrát vyplynie nadváha a obezita. Rovnako významné je aj fajčenie a konzumácia alkoholu – fajčíme a „alkoholujeme“ prvú svetovú ligu.
Udržiavajte si primeranú hmotnosť
Obezita je dnes už riadne ochorenie, teda nielen otázka vonkajšieho vzhľadu človeka. Pravidelná konzumácia vysokoenergetickej stravy (s vysokým podielom sladkých a tučných jedál) plus nedostatok pohybu – a máme takmer zaručený „recept“ na obezitu. Obézni sú ľudia, ktorí majú priveľa tukového tkaniva. Tuk sa hromadí nielen pod kožou, ale aj okolo vnútorných orgánov.
Viscerálny brušný tuk je najrizikovejší
Nadmerné hromadenie tuku v brušnej dutine, tzv. abdominálnu obezitu, definujeme podľa šírky obvodu pása. Kritickou hranicou u žien je 80 cm až 88 cm, u mužov 94 cm až 102 cm. Pri vyšších číslach by už mala nastať radikálna zmena životného štýlu a redukcia nadváhy.
Obezita predstavuje veľkú metabolickú záťaž pre celé telo. Nadmerné ukladanie tuku zužuje cievy, v najhoršom prípade spôsobí ich úplné uzavretie. Aterosklerotické ložiská sa potom v tele vyvíjajú ako zápal, a ten dokáže podnieniť tukové tkanivo, aby produkovalo (z hľadiska vzniku či progresie rakoviny) nebezpečné hormóny – leptín a iné prozápalové cytokíny.
Pri obezite nejde o „obyčajný“ infekčný zápal, ako napríklad pri angíne, ale o chronický stav, s poruchou metabolizmu tukov a navodením inzulínovej rezistencie. Klinicky sa to prejaví zvýšením hladiny prozápalových látok – CRP, TNF-alfa a IL-6. Pečeň, hlavné metabolické centrum premeny tukov a cukrov, sa stáva spúšťačom dejov, ktoré zápalový proces udržiavajú. Zároveň dochádza k mohutnej premene pečene, čoho výsledkom je tzv. stukovatená pečeň. Takúto pečeň majú hlavne pravidelní konzumenti alkoholu.
V súčasnosti narastá počet štúdií, ktoré jednoznačne potvrdzujú priamy vplyv obezity na vznik kolorektálneho karcinómu. Inzulín sa podľa všetkého správa ako mitogén, to znamená, že dokáže iniciovať nádorovú premenu bunky.
Pozorovania dosvedčujú, že chronicky vysoké hladiny inzulínu v krvi zvyšujú koncentráciu IGF-1 rastového faktoru, čo uľahčuje tvorbu nádorov. Navyše, v telesnom tuku sa môžu ukladať a hromadiť aj niektoré karcinogény zo stravy a životného prostredia, ktoré vedia rakovinu hrubého čreva podporiť.
Je konzumácia mäsa nebezpečná?
Už je to nejaký čas, čo médiá rozšírili poplašnú správu, že mäso a mastné výrobky spôsobujú rakovinu. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) po dlhoročných výskumoch označili červené mäso (jahňacina, hovädzina, bravčovina) za potenciálne karcinogénne (skupina 2A) a mastné výrobky za karcinogénne, teda spôsobujúce rakovinu (skupina 1). Závery vyplynuli zo štúdií, ktoré dokumentovali vplyv vysokej spotreby červeného mäsa a spracovaných mastných výrobkov na výskyt rakoviny, obzvlášť hrubého čreva a konečníka.
Na základe týchto analýz odborníci odporučili obmedziť konzumáciu červeného mäsa na 80 g/deň (cca 500 g/týždeň). Ako horšie sa však javia spracované mastné výrobky – šunky, salámy, klobásy, párky, slanina, či mäso v konzerve. Mastné výrobky totiž podliehajú ďalšiemu spracovaniu. Najmenej zdravá je úprava solením a údením, keď sú použité dusitany (konzervačné soli).
Červené mäso nie je hlavný problém
Problematické nie je samotné červené mäso, ako skôr vysoký príjem tuku a karcinogénov, ktoré vznikajú pri nevhodnom tepelnom spracovaní mäsa. Sú to najmä heterocyklické amíny a polycyklické aromatické uhľovodíky. Tie vznikajú pri dlhotrvajúcom smažení a grilovaní.
Z hľadiska možného vzniku kolorektálneho karcinómu je najhoršie príliš prepečené až spálené mäso, resp. prepálená šťava. Riziková je tiež úprava mäsa nad priamym ohňom, keď tuk z prepečeného mäsa odkvapkáva do ohňa, z čoho „vykúkajú“ karcinogény.
Máme sa teda červeného mäsa obávať?
Nemusíme, pokiaľ sa stravujeme vyvážene. Mali by sme mať na pamäti, že mäso takisto patrí k vyváženej strave, aj vďaka tomu, že obsahuje antikarcinogénne látky (napr. omega-3 mastné kyseliny a konjugovanú kyselinu linolovú) a významné mikronutrienty (selén, vitamín B6 a B12).
Pri výbere mäsa dbajme na kvalitu, čerstvosť a obsah tuku. Prednosť by mali dostať menej tučné, mladšie druhy. Pred spracovaním mäsa odstráňme viditeľný tuk. V príprave uprednostňujme varenie a dusenie. Spracované mastné výrobky obmedzme na minimum.
Dostatočný prísun vlákniny
Vláknina nielenže prispieva k ľahšiemu priechodu tráveniny črevom a formovaniu stolice, ale dokáže viazať toxické a odpadné látky a vylúčiť ich. Vláknina je dôležitou potravinou v prevencii zápchy a rôznych ochorení čriev, teda aj kolorektálneho karcinómu. Navyše spomaľuje vstrebávanie cukru zo stravy (do krvi), čím udržiava hladiny cholesterolu v normálnom rozmedzí.
Možno najväčší zdravotný benefit vlákniny tkvie v tom, že v dobrom ovplyvňuje mikroflóru čreva. Slúži pre ne ako prebiotikum – niečo ako potrava pre pozitívne kmene baktérií. Mikrobiálnym rozkladom vlákniny vznikajú prospešné látky, ktoré vyživujú bunky čreva a podporujú produkciu ochranného hlienu, čím zvyšujú odolnosť voči toxickým látkam, ktoré sa dostávajú do čreva zo stravy. Ak ste to nevedeli, črevo je dôležitý imunitný orgán.
Starajte sa o svoje črevné baktérie
Celkové prostredie čreva môžeme pozitívne ovplyvniť konzumáciou/užívaním probiotík. Probiotiká sú živé organizmy (najmä baktérie), ktoré sa nachádzajú v bežných potravinách, ako sú jogurty, acidofilné/kefírové mlieka, cmar, bryndza či kvasená zelenina
Niektoré kmene probiotík znižujú počty hnilobných baktérií, ktoré sú všeobecne považované za jeden z hlavných rizikových faktorov pre vznik kolorektálneho karcinómu. V poslednej období sa ukazuje, že pomocou probiotík si môžeme znížiť cholesterol v krvi a spáliť tukové tkanivo. Bližšie informácie o črevných baktériách nájdete v tomto článku.
Pravidelný pohyb
Zvýšenie fyzickej aktivity je významný preventívny faktor, pokiaľ sa kolorektálny karcinóm nemá týkať aj vás. Pravidelným pohybom si udržíte optimálnu telesnú hmotnosť, a nielen to. Primeraná fyzická aktivita ovplyvňuje peristaltiku čreva a rýchlosť pasáže črevom, vďaka čomu redukujete dobu trvania stretu črevného epitelu s mutagénnymi látkami.
V prípade hormonálne závislých nádorov má pohybová aktivita vplyv najmä na zníženie koncentrácie inzulínu. Už 30 minút strednej fyzickej aktivity 3 – 5x do týždňa významne znižuje riziko vzniku kolorektálneho karcinómu.
Najdôležitejšie vitamíny, minerály a antioxidanty:
- Mlieko – prevenciu zabezpečujú 2 hlavné nutričné zložky mlieka a mliečnych výrobkov: vitamín D a vápnik. Vitamín D pomáha pri vstrebávaní vápnika z čreva a reguluje replikáciu buniek, teda zabraňuje ich nekontrolovateľnému množeniu.
- Vitamín C, vitamín E – dôležité antioxidanty, ktoré (okrem iného) chránia naše črevá pred rakovinou. Aj preto by sme mali jesť čo najviac ovocia a zeleniny.
- Kyselina listová (folát) – foláty kontrolujú a opravujú poškodenia DNA rôznymi mutáciami, ktoré iniciujú nádorovú premenu bunky.
Zdroje:
- BASTIDE, N. M., F. H. F. PIERRE a D. E. CORPET. 2011. Heme Iron from Meat and Risk of Colorectal Cancer: A Meta-analysis and a Review of the Mechanisms Involved. Cancer Prevention Research [online]. 4 (2), 177-184. DOI: 10.1158/1940-6207.CAPR-10-0113. ISSN 19406207. Dostupne z: http://cancerpreventionresearch.aacrjournals.org/cgi/doi/10.1158/1940-6207.CAPR-10-0113
- HEBELS, Dennie G.A.J., Kirstine M. SVEJE, Marloes C. DE KOK, et al. 2012. Red meat intake-induced increases in fecal water genotoxicity correlate with pro-carcinogenic gene expression changes in the human colon. Food and Chemical Toxicology [online]. 50(2), 95-103. DOI: 10.1016/j.fct.2011.10.038. ISSN 02786915. Dostupne z: http://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0278691511005448
- MAHAN, L. Kathleen, Sylvia ESCOTT-STUMP, Janice L. RAY MOND a Marie V. KRAUSE, 2012. Krause’s food & the nutrition care process. B.m.: St. Louis, Mo. : Elsevier/Saunders, c2012. ISBN 978-1-4377-2233-8
- http://www.szu.cz/uploads/CZVP/Masne_vyrobky_cervene_maso_a_rakovina.pdf
- http://www.colorectal-cancer.ca/en/nutrition/nutritional/
- http://www.aicr.org/enews/2017/07-july/enews-six-findings-exercise-cancer-risk.html
