Chronická bolesť. Spôsobujú ju ochorenia, ktoré sú síce nenápadné, no o to deštruktívnejšie na nás pôsobia. Ide hlavne o osteoporózu, artrózu, bolesti chrbta, bolesti hlavy a pooperačné bolesti. Stáva sa, že lekári naše bolesti prehliadajú a neriešia. Predlžovaním dĺžky života sa tiež zvyšuje počet pacientov, ktorí trpia práve chronickou bolesťou.
Medicína 21. storočia má v liečení bolestí isté „rezervy“. A minimálne nadužívanie alebo zneužívanie liekov je spojené s ďalšími ťažkosťami.
Bolesť vám zmení úplne všetko
Ak trpíte ochorením, ktoré je chronické, teda nie je ho možné jednorazovo vyliečiť, a popritom zažívate bolestivé stavy, lekár vám iste niečo predpíše. Na určitú dobu vie liek pomôcť, no následne kvôli bolesti prichádzate opäť…
Chronická bolesť sa môže začať akútnym zranením alebo ochorením, a pretrváva, aj keď sa už priama príčina bolesti odstránila. Často sa nedá presne lokalizovať. Objavuje sa cyklicky, niekedy sa mení jej intenzita, a vie trápiť človeka aj dlhé roky. Väčšinou trvá dlhšie ako 3 mesiace, a má neistú, u mnohých pacientov veľmi zlú prognózu.
Chronická bolesť sa nemá považovať za „normálny“ stav, na ktorý sa dá privyknúť. Aby ju však bolo možné vyliečiť, je nutné zistiť jej pravú príčinu.
Veľa však závisí aj od aktuálneho zdravotného stavu pacienta, a od priebehu sprievodných ochorení.
Chronická bolesť je nepríjemný, vyčerpávajúci stav pre každého pacienta. Výrazne mení aktivity, životný štýl, zasahuje do rodiny, rozpočtu i psychickej pohody.
S ňou súvisiace depresie, úzkosti a poruchy spánku negatívne ovplyvňujú celkový zdravotný stav. Chronická bolesť je spojená aj so strachom z budúcnosti, so sociálnou izoláciou, stratou práce, zníženou kvalitou života a zhoršením postavenia v rodine. Bolesti pacienta prenasledujú na každom kroku…
Ako sa prejavuje chronická bolesť
Bolesť popisujeme podľa toho, ako ju vnímame. Hovoríme vtedy o bolesti: pálivej, bodavej, pichavej, o mravenčení, alebo že bolesť „vystreľuje“. Inokedy vravíme, že naša bolesť je tupá alebo ostrá, alebo ju vnímame ako tlakovú.
Podľa priebehu hovoríme o trvalej, alebo záchvatovitej bolesti. Každý z nás ju opíše podľa svojho subjektívneho vnímania. Lekár – keď k nemu prídeme s bolesťou – sa pýta zhruba na toto:
- Kde vás bolí? (či sa dá presne lokalizovať)
- Ako to bolí? (aby zistil intenzitu bolesti, a či je bodavá, pálivá…)
- Kedy sa bolesť zmierni, a kedy zhorší? (napríklad zmenou polohy)
Na zistenie intenzity bolesti sa používajú rôzne, takzvané škály bolesti, buď numerické, verbálne alebo obrázkové, a dotazníky. Slúžia lekárom na vyhodnotenie priebehu a kontrolu liečby.
Jednou z možností je tzv. Numerická analógová stupnica (NAS), kde bolesť hodnotíme od 0 (ak nemáme žiadnu bolesť), až po 10 (bolesť vnímame ako neznesiteľnú). Aby lekár vedel, či zaberá liečba, môže vám dať za úlohu, denne si sledovať bolesť. Ide o tzv. denné záznamy bolesti. Tieto potom vediete aspoň 2 týždne, aby lekár zistil, ako, a za akých okolností sa bolesť objaví.
Lieky proti bolesti – analgetiká
Základným princípom je: ak sa dá, užívať lieky neinvazívne – v tabletkách, ako kvapky, formou náplastí, nosových sprejov, či „cmúľacích“ produktov. Užívanie prehĺtaním je najjednoduchší spôsob, no neskôr sa vyvinie tolerancia na analgetikum.
Pokiaľ tieto formy neposkytujú dostatočnú úľavu, prechádza sa na iné aplikácie – nesteroidné antireumatiká (antiflogistiká), ako aj slabšie opiáty.
Opiáty sa podávajú pod kožu, pri dlhodobom podávaní do žily, vo forme infúzií a náplastí. Je možná aj kombinácia tabliet s predĺženým uvoľňovaním, resp. s tabletami bez predĺženého uvoľňovania. Existujú na predpis také, ktorými sa dosiahne rýchly nástup účinku.
Iné možnosti liečby bolesti
Ide o rôzne techniky, chirurgické alebo farmakologické. Vedú k prerušeniu dráhy bolesti (prenosu signálu bolesti) – napr. blokáda rôznych nervov, epidurálna alebo kaudálna anestézia, dostupná je aj akupunktúra.
Pod podpornú liečbu môžeme zahrnúť taktivity, akými sú pohyb, rehabilitácia, fyzioterapia, psychoterapia, relaxačné techniky. Dobré sociálne zázemie môže pacientovi tiež pomôcť, aby ľahšie znášal bolesti.
Je možné, že ste sa na chronickú bolesť už liečili – u neurológa, ortopéda, či fyzioterapeuta. Pokiaľ vaša liečba nebola dostatočne efektívna, smiete navštíviť algeziologickú ambulanciu, teda ambulanciu pre liečbu chronickej bolesti.
Oslovila som k téme MUDr. Evu Salamonovú z Algeziologickej a anesteziologickej ambulancie v Bratislave, a položila jej tri otázky z jej praxe
Viete pomôcť aj pacientovi, ktorý je kvôli bolesti už závislý od liekov?
Určite áno. Prístup musí byť komplexný. Väčšinou sa nezaobídeme bez farmakoterapie, ale môžeme ju upraviť do vhodných kombinácii a vhodných foriem tak, aby mal pacient väčšiu úľavu od bolesti, a menej nežiaducich účinkov. Na liečbu bolesti využívame aj iné lieky, ako bežné analgetiká. Tiež môžeme poskytnúť rôzne kombinované infúzie a invazívne techniky – od jednoduchších obstrekov, až po zložitejšie aplikácie liekov k nervom, kĺbom do miechového kanála. Snažíme sa s pacientom rozobrať aj jeho životný štýl, a navrhnúť úpravu pre zvýšenie kvality jeho života. Používame aj nefarmakologické techniky, ako banky, Rebox, TENS. Niektoré ambulancie sa venujú akupunktúre a tradičnej čínskej medicíne.
Koľko v priemere pripláca pacient za mesiac liečby chronickej bolesti?
Väčšina liekov na liečbu bolesti je buď plne, alebo z veľkej miery preplácaná zdravotnými poisťovňami. Poisťovne hradia aj invazívne, vyššie uvedené techniky. Nepreplácajú látky, ktoré sa v liečbe využívajú, ale nie sú oficiálne zaradené medzi lieky, napríklad vitamíny, chondoprotektíva, fyziologickú regulačnú liečbu.
Stretávate sa s chronickou bolesťou, ktorá sa nedá utlmiť, zmierňovať?
Je to zriedkavé. Pri dobrej spolupráci a trpezlivosti pacienta, väčšina bolestí na liečbu zaberá. Neúspešní sme pri bolesti spôsobenej poruchou mozgového tkaniva, pri takzvanej talamickej bolesti, ktorá vzniká po cievnej mozgovej príhode, alebo po úraze mozgu. Lieky na bolesť tiež nezaberajú u pacientov, kde je bolesť následkom psychického ochorenia – povedzme je to vonkajší prejav depresie. A zlyhávame s liečbou, keď pacient svoju bolesť potrebuje na získanie tzv. sekundárneho zisku, čo je napríklad pozornosť a opatera rodiny, alebo získanie finančnej podpory zo sociálneho systému.
Redakčne upravené (jam)
Ilustračné fotografie
