Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Často už ženy pred päťdesiatkou prežívajú svoje malé drámy: trápia ich silné návaly tepla, nepravidelná menštruácia, a pri pomyslení na nočné úzkosti sa im ešte viac rozbúši srdce.
Ich životy začína ovládať klimaktérium, ktoré však môže mať šťastné rozuzlenie.
Keby sme zmenili životný štýl a schudli by sme 10 % zo svojej hmotnosti, výrazne by sa upravila aj hladina LDL-cholesterolu v našom organizme.
Efekt by bol dokonca lepší, než keby sme užívali tie najkvalitnejšie lieky na zníženie cholesterolu.
Klimaktérium
V prirodzenom ľudskom žití sú obdobia, pred ktorými sa nedá uniknúť, hoci by sme si to akokoľvek želali. Jedným z nich je klimaktérium. Jeho mágia je až príliš reálna: k nikdy sa nekončiacim starostiam s deťmi a vnúčatami, pribúdajú ťažkosti s chorľavejúcimi rodičmi, ani problémy na pracovisku nevylepšia náladu. Navyše, začína nás zrádzať vlastné zdravie.
Zmocňujú sa nás závraty; trpíme nespavosťou, bolesťami hlavy; sme podráždené, bez nálady a energie. Menštruácia je raz slabšia, raz silnejšia, alebo už vôbec nie je.
V poriadku nemusí byť ani náš sexuálny život. Sme v tom až po uši! A akoby toho nebolo dosť, po prekročení magickej päťdesiatky nás výrazne ohrozujú aj srdcovo-cievne ochorenia, predovšetkým infarkt a mozgová mŕtvica.
„V polovici prípadov udrú tak náhle a nečakane, že nedajú postihnutej osobe ani šancu dostať sa k lekárovi,“ vraví doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc., z Národného ústa-vu srdcovo-cievnych chorôb.
„Priemerne každá druhá žena zomiera na ochorenie srdca a ciev.“
Nebezpeční zabijaci
V pozadí týchto ochorení je ateroskleróza a vysoký krvný tlak. Doktorka Gonçalvesová upozorňuje, že rizikové faktory u žien sa nemenia pomaly a postupne, ale v klimaktériu môžu prísť skokom. U ženy, ktorá do svojich 45 rokov nemala žiadne problémy s cholesterolom ani krvným tlakom, sa zrazu tieto hodnoty môžu – zo dňa na deň – výrazne zvýšiť.
Súvisí to aj s hormonálnymi zmenami, ktoré majú za následok nedostatok ženských pohlavných hormónov – estrogénov. Tie totiž znižujú hladinu zlého LDL-cholesterolu a zvyšujú hladinu „dobrého“ HDL-cholesterolu, čím nás chránia pred srdcovo- cievnymi chorobami.
Estrogény – bodyguardi
Ťažkosti súvisiace s postupným vyhasínaním činnosti ženských pohlavných hormónov môžu trvať niekoľko mesiacov, ale niekedy aj celé roky.
„Príznakmi klimakterického syndrómu sú aj návaly tepla, ktoré bývajú sprevádzané sčervenaním v oblasti tváre, na krku, ramenách a rukách,“ objasňuje gynekologička. MUDr. Radmila Sládičeková, MPH.
„Počas návalu môže žena pociťovať búšenie srdca a závraty. Návaly obvykle trvajú 15 až 60 sekúnd, a ich frekvencia je individuálna.“
Zníženie sekrécie ženských pohlavných hormónov sa môže prejaviť tiež unikaním moču (pri námahe), resp. suchosťou v pošve. Keďže výstelka pošvy potrebuje estrogény na to, aby bola zvlhčená a elastická, nedostatok estrogénov môže spôsobiť atrofiu sliznice pošvy, teda jej stenčenie a stratu elasticity, čo môže mať za následok bolestivý pohlavný styk.
Taktiež aj správna funkcia močovej trubice a močového mechúra si vyžaduje dostatok estrogénov. Ak ich máme deficit, môže dôjsť k inkontinencii, teda k unikaniu moču, napríklad už pri slabom kašli.
Od nespavosti k infarktu
Pri každodenných starostiach ani len nepomyslíme na to, že by nám mohli hroziť aj nejaké dlhodobé zdravotné riziká. A tie sú veľmi vážne. Bez ochranného účinku estrogénov nastáva absolútny úbytok kostnej hmoty, spojený s poruchou mikroarchitektúry kosti, teda osteoporóza, čím sa zvyšuje riziko výskytu zlomenín. Osteoporotická kosť je totiž krehkejšia a môže sa lámať sa už pri bežných pohyboch, ktoré žena vykonáva počas dňa. Osteoporóza môže dokonca viesť k strate našej nezávislosti: pripútanie na lôžko a odkázanosť na pomoc iných.
K ďalším vážnym rizikám patria kardiovaskulárne ochorenia, ktoré sú hlavnou príčinou úmrtia žien po menopauze (posledná menštruácia). S deficitom estrogénov je spojený vznik aterosklerózy, ktorá tá má môže spôsobiť infarkt myokardu a náhle cievne mozgové príhody.
Nikdy nad 80 cm!
Ak sa nám pri pohľade na lahodný zákusok rozbúši srdce, nechajme si chúťky zájsť! Najmä, ak už nejaký čas máme na krku päťdesiatku!
V tejto vekovej kategórii totiž pribúda žien s obezitou, zvyšuje sa ukladanie tuku, najmä v oblasti brucha, čo zvyšuje výskyt tzv. abdominálnej obezity. A čím väčší máme obvod pásu, tým vyššia je pravdepodobnosť, že v budúcnosti nás neminú ochorenia, ktorí ohrozujú život. Tuk umiestnený na bruchu má toxický vplyv na srdce a cievy, a súvisí aj s metabolickými komplikáciiami.
Srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka a vysoký tlak, nie sú teda pre bacuľky iba rozprávkovým strašiakom. Či aj my patríme do tejto skupiny, zistíme pomocou centimetra: odmerajme si obvod pása, a ak je väčší, než 80 cm, zmeňme svoj životný štýl!
Hormóny na mieru
Všetky naše malé drámy, súvisiace s klimakérium, môžu mať príjemné a pozitívne rozuzlenia. Nie sme totiž osamotené a bez pomoci. Dnes už toto problematické obdobie lekári dokážu zvládnuť hormonálnou substitučnou liečbou.
Keď organizmu dodáme potrebné množstvo estrogénov, aj roky po päťdesiatke môžeme prežiť zdravé, pôvabné a s elánom dvadsiatničky. Oproti tomuto veku máme dokonca jedno veľké plus: Sme už zrelé ženy! A tým predsa patrí svet!
Vo vyspelých krajinách (USA, Nemecko), ktoré majú dlhoročné skúsenosti s hormonálnou substitučnou liečbou, až 40 % žien podstupuje túto terapiu. Na Slovensku, kde je v súčasnosti viac ako 1,1 milióna žien po 45. roku života, sa len 4 až 8 % žien „dáva“ na túto liečbu. Jednou z príčin môže byť aj strach z užívania hormónov.
Podľa MUDr. Jozefa Španka, štúdie ukazujú, že keď organizmu nahradíme chýbajúce estrogény, o polovicu sa znižuje napríklad riziko kardiovaskulárnych ochorení a zlomenín, v porovnaní so ženami, ktoré sa neliečia.
Najčastejšou otázkou žien, ktoré prichádzajú do gynekologických ambulancií, je však vzťah medzi hormonálnou liečbou a nádorovými ochoreniami. Skúsenosti lekárov a výsledky mnohých štúdií naznačujú, že súčasné podávanie estrogénu a gestagénu znižuje riziko vzniku rakoviny dutiny výstelky maternice až o 50 %. Podávanie samotného estrogénu počas piatich rokov, nezvyšuje významne riziko vzniku karcinómu prsníka.
Dôležité je, aby sme pravidelne, aspoň raz do roka, navštívili gynekológa. Potom je veľká šanca, že lekári včas zachytia klimaktérium a v správny okamih nasadia hormonálnu substitučnú liečbu, ktorú nám doslova ušijú na mieru.
Nečakajme, až príde
Nedajme sa zaskočiť klimaktériom, a už vopred sa naň pripravme.
Kedy treba začať?
Podľa odporúčaní lekárov – ak sme dosiahli vek 35 rokov.
A na čo by sme mali dbať, aby sme čo najviac znížili zdravotné riziká spojené s klimaktériom?
Posilňujme srdce!
Pohyb, pohyb a zas len pohyb! Najfyziologickejším pohybom je chôdza. Znižuje vysoký krvný tlak a hladinu cholesterolu, a je výbornou prevenciou srdcovo- cievnych ochorení.
Ak nemáme žiadnu fyzickú kondíciu, začnime práve chôdzou. Pokúsme sa vypracovať na 45 minút rýchlej chôdze (asi 5 až 7 km/hod), aspoň 4x do týždňa.
Jednoduchým a mimoriadne účinným spôsobom, ako si zvýšiť kardiovaskulárnu kondíciu a výdrž, je tiež bicyklovanie. Ideálne ladí aj dolné partie tela.
Usilujme o pevné a zdravé kosti!
Osteoporóza, pri ktorej kosť stráca svoju hustotu a stáva sa mimoriadne krehkou a lámavou, je naozajstným strašiakom. Keď si uvedomíme, že v určitom období svojho života strácame vápnik viac než dvojnásobne (počas dojčenia, či po dosiahnutí päťdesiatky), teda prichádzame v priemere o 25 % svojej kostnej hmoty, je načase, aby sme začali dbať na jeho každodenný prísun do organizmu.
Nedostatok bielkovín spolu s nízkou telesnou aktivitou zhoršuje ukladanie vápnika v organickom základe novo sa tvoriacej kostnej hmoty. Najlepším zdrojom vápnika je prírodný jogurt – jedna šálka obsahuje 415 mg vápnika (optimálna denná dávka pre tridsiatničku je 800 až 900 mg).
Ak uprednostňujeme syry, mali by sme každý deň zjesť 12 dkg eidamu alebo 10 dkg ementálu. Vápnikovou bombou sú mandle – jedna šálka obsahuje 332 mg tohto pre organizmus cenného prvku.
Stop cigaretám!
Okrem toho, že fajčenie poškodzuje pľúca a srdce, znižuje tiež hladinu estrogénov, čím vystavuje organizmus zvýšenému riziku osteoporózy. Fajčiarky majú v priemere o 3 až 5 rokov skôr menopauzu (poslednú menštruáciu), ako ženy, ktoré namiesto cigarety zvolia krátku prechádzku.
Zmeňme svoj životný štýl!
Náš metabolizmus sa s pribúdajúcimi rokmi spomaľuje. Kedysi sme dokázali bez problémov zhodiť nejaké tie kilogramy navyše, ako však starneme, tukové vankúšiky nie a nie odstrániť.
Súvisí to s metabolickými zmenami, ktoré sú priamou reakciou na zmeny v našom organizme. Máme sklon strácať svalovinu a naberať tuk. Pomôže nám zmena životného štýlu, ktorá sa prejaví aj v správnom spôsobe stravovania.
Uprednostnime:
- zeleninu,
- ovocie,
- celozrnné výrobky,
- rastlinné tuky,
- oleje,
- nízkotučné mliečne výrobky,
- strukoviny,
- ryby,
- chudé mäso.
A mimoriadnu pozornosť venujme raňajkám! Jediný a univerzálny recept na raňajky síce neexistuje, ale základný vzorec sa poskytnúť dá: aspoň pol litra tekutín – pauza 15 minút – samotné raňajky.
Ako raňajkovať
Tekutina okolo 20° C, najvhodnejšie nápoje – voda, zriedený bylinkový čaj, minerálka s obsahom sodíka pod 300 mg na liter. Tekutina prečistí črevo, zvlaží organizmus, prečistí obličky, zlepší krvný obeh (čím sa možno vyhnúť napr. migrénovým bolestiam hlavy). K tomu ovsená kaša (2 šálky) + 2 lyžice hrozienok + 1 lyžica medu + 1 lyžica lúpanej slnečnice + 2 banány + pohár pomarančového džúsu.
Získame dostatok použiteľnej energie, ktorá bude postupne prichádzať z čreva cez krv ku svalom. Dodá nám to energiu, a nespôsobí problémy.
Poznajme svoje plusy a mínusy
- Vitalitu ovplyvňuje aj náš duševný stav. Optimisti žijú lepšie a dlhšie.
- Naučme sa ovládať stres, stretávajme sa s priateľmi, nájdime si čas na svoje záľuby.
- Samy tvorme svoj život tak, aby sme dosiahli duševnú rovnováhu.
- Občas vypnime televíziu a prečítajme si knihu, zahrajme si scrabble alebo karty.
- Nezabudnime, že duševná námaha je akýsi fitness pre náš mozog. Udržuje sviežu a bystrú myseľ, dodáva nielen duševnú, ale aj telesnú silu. Nepodľahneme tak ľahko depresiám a úzkosti.
Tento článok vyšiel v CARDIO magazíne č. 2/2009
Redakčne upravené: Ján Mútala
