Útlmová depresia: Psychiatrická ambulancia MUDr. Polácha

(Zdroj foto: Shutterstock.com)

Priznám sa, že dnes som naozaj unavený. Všetko to papierovanie a vypĺňanie formulárov, mi niekedy zaberie viac času, než práca s pacientmi.

Uf… Výkazy pre poisťovňu, správy kvôli invalidným dôchodkom, kvôli rôznym príspevkom pre rodiny pacientov, komunikácia so súdmi (ohľadom ochranných liečení), žiadanky na rôzne vyšetrenia, a ďalšie správy a ďalšie kolónky… hlavne, aby to v konečnom dôsledku pomohlo samotným pacientom.

Ešteže mi stačí pár hodín odpočinku, niečo dobré na jedenie, a hneď prídem na iné myšlienky. To Adam, ktorý tu bol včera na kontrole s útlmovou depresiou, rozhodne nemôže povedať.

Adam má 54 rokov a na depresiu sa liečil už v minulosti. Depresia má uňho zakaždým typický priebeh. Najprv sa mu začína zhoršovať nálada, cíti, akoby sa mu radosť postupne vytrácala zo života. Má problémy s fungovaním v bežnom živote, nedokáže sa sústrediť, zabúda, čo mu kto povie.

Hlavne je však „neskutočne“ unavený. Osem hodín trvajúci spánok, ktorý je preňho obvykle postačujúci, mu pri depresii pripadá veľmi krátky. Ide spať o deviatej večer, ale už hodinu predtým „pospáva“ pri televízore. Zobudí sa až ráno okolo ôsmej, no necíti sa odpočinutý.

Cez deň bojuje s vyčerpanosťou, nedokáže sa prinútiť do aktivít, väčšinou ich musí robiť na viac etáp. Väčšie domáce upratovanie je pre neho úplne nereálne. V priebehu epizódy depresie tiež priberie – 7 až 10 kilogramov. Je to tým, že sa veľmi nehýbe, ale tiež tým, že sa uňho zvyšuje chuť do jedla. Niekedy je preňho jedinou možnou aktivitou, že si sadne pred televízor a konzumuje. Adam prežíva to, čomu hovoríme útlmová depresia.

Čo je útlmová depresia?

S útlmovou depresiou sa stretávame najčastejšie. Vyznačuje sa celkovým spomalením, vyčerpanosťou, únavou. Hlas je tichý a monotónny, odpovede krátke. Reakcie sú spomalené, v nadväznosti na spomalené myslenie.

Mám depresiu – som normálny/a?

Áno, ste. Depresia nie je nič mimoriadne. Je to bežný stav, ktorý sa – v menšej, či väčšej miere – môže objaviť u každého.

Moji rodičia sa liečili na depresiu – budem ju mať aj ja?

To nemožno jednoznačne povedať. Je možné, že ste po nich zdedili určitú genetickú vlohu. To, či u vás depresie prepukne, veľmi záleží aj od životného štýlu. Je však vhodné, aby ste si boli vedomý/á svojej väčšej zraniteľnosti a vyhýbali sa záťažovým situáciám.

Depresia podľa dĺžky trvania

Depresia, ktorá trvá dlhšie, než 2 roky, sa označuje ako chronická. Pravdepodobnosť rozvoja chronickej formy depresie je ovplyvnená tým, ako a či vôbec je liečená, a tiež, ako často sa depresia opakuje. S každým ďalším výskytom depresie stúpa pravdepodobnosť rozvoja chronickej formy o 10 – 15 %. Chronická depresia postihuje asi 10 – 20 % pacientov.

Ak sa v živote človeka vyskytli aspoň dve epizódy depresie, hovoríme o tzv. rekurentnej (vracajúcej sa) depresívnej poruche.

Depresia, ktorá trvá dlhšie, než 2 roky, no pri ktorej nie je nálada hlboko depresívna, sa označuje ako dystýmia. Je to trvalý stav, vyznačujúci sa poklesom životnej energie, zníženou aktivitou a sebadôverou, pocitmi beznádeje, menšou „hovornosťou“ a pesimistickým pohľadom do budúcnosti.

Cyklotýmia je dlhodobá depresia, ktorá trvá aspoň 2 roky, a strieda sa s nadmerne veselou náladou ľahkého stupňa. Cyklotýmiu musíme odlišovať od bipolárnej afektívnej poruchy.

11 odporúčaní pre pacientov, trpiacich na depresiu:

1. Aj keď vám napadne čokoľvek, uvedomte si, že vaše myšlienky, resp. vaše prežívanie je veľmi výrazne zafarbené vašou depresívnou náladou. Preto, prosím, nerobte v depresii zásadnejšie rozhodnutia – nemáte „čistú“ hlavu.
2. Berte pravidelne predpísané lieky. Nežiaduce účinky, hoci by ste sa za ne hanbili (napr. sexuálne problémy), si nenechávajte pre seba. Dnes je k dispozícii mnoho antidepresív, a možno ich aj zameniť (vyskúšať iné).
3. Je veľmi ťažké, prekonať depresiu len vlastnými silami. Ani to neodporúčame. Snaha „zlomiť“ zlú náladu – nútením sa do aktivít, alebo pretvarovaním sa – môže viesť k zhoršeniu depresie. Nebojte sa preto požiadať o pomoc. Môžete osloviť svojho praktického lekára, alebo sa nechať vyšetriť u psychiatra. Pohovorom nemáte čo pokaziť. Dôverujte svojmu lekárovi. Čím viac mu poviete, tým skôr vám pomôže.
4. Obráťte sa o pomoc na rodinu, priateľov.
5. Nepodceňujte rozvíjajúcu sa depresiu.
6. Šetrite sa, „neprepínajte“. Dlhodobejšie a zložitejšie aktivity, si rozdeľte na menšie. Odpočívajte – nezatvárajte sa však do samoty a ticha, ale skúste nenáročný pohyb, napríklad prechádzky.
7. Neponocujte. Vyhnite sa nočným zmenám. Zaveďte do svojho života ustálený režim.
8. Nesnažte sa príznaky „odspať“ – samé od seba nezmiznú.
9. Neskrývajte svoje prežívanie. Pokiaľ sa vám chce plakať, nebráňte sa tomu.
10. Nebojte sa lekára spýtať na všetky liečebné možnosti, teda lieky, psychoterapiu i režimové opatrenia.
11. Dajte liečbe čas. Psychika je veľmi zložitý a jemný mechanizmus, ktorý dostanete do formy po niekoľkých týždňoch, či mesiacoch.

Test závažnosti depresie

Vyhodnotenie:

Spočítajte si počet bodov z jednotlivých stĺpcov.

• 0 – 4 body – norma, teda neprítomnosť depresie,
• 5 – 9 bodov – mierna depresia,
• 10 – 14 bodov – stredne ťažká depresia,
• 15 – 19 bodov – ťažká depresia,
• 20 – 27 bodov – veľmi ťažká depresia.

Poznámka:

Test je iba orientačný. Nenahrádza psychologické alebo psychiatrické vyšetrenie. Ani rozdelenie na stredne ťažkú, ťažkú a veľmi ťažkú nezodpovedá oficiálnemu rozdeleniu depresií (nájdete ho vyššie v tomto článku). Tento test vám však pomôže odhaliť depresiu, a to s veľkou mierou pravdepodobnosti.

Zdroj: Úryvok z knihy Příručka duševního zdraví (MUDr. Ladislav Polách a kolektív)

http://www.symedis.cz//

Preklad: jam

Podporte nás

Pošlite jednorazový dar nášmu združeniu

Zapíšte sa k odberu nášho newsletteru

Staňte sa naším priateľom na FB

Pošlite článok niekomu, komu sa bude páčiť