Združenie Sofia Bratislava sa zameriava na všestrannú pomoc ľuďom so skúsenosťou s duševným ochorením, najmä vytváraním podporných svojpomocných skupín. Sofia ponúka bezplatné sociálne poradenstvo, konzultácie s odborníkmi z oblasti psychiatrie, či pomoc pri vytváraní podmienok pre pracovnú, sociálnu a zdravotnú rehabilitáciu svojich členov. Na jar si „Sofianci“ zvolili nového štatútara. Prinášame s ním „zoznamovací“ rozhovor.
Stano, si novým lídrom pacientskeho združenia Sofia. Čo ťa motivovalo, že si prevzal „velenie“?
Staronová predsedníčka je Maca, a ja som podpredseda. Maca je v pozitívnom zmysle hyperaktívny človek, ktorý nemá k činom ďaleko; rada organizuje rôzne akcie. Som človek zameraný na ciele: keď naplánujem akciu, pracujem na jej realizácii a prekonávaní prekážok. Myslím si, že sa vhodne dopĺňame. Motivovalo ma hlavne to, že v Sofii som sa ako člen zúčastnil viacerých úspešných akcií, a stretol príjemných ľudí s podobnou skúsenosťou s psychiatrickým ochorením. Čiže, prirodzene nastal čas, aby som niečím prispel. V istom momente som si uvedomil, že mám dostatok energie a kapacity, niečo pre Sofiu urobiť. Sofia pre mňa mnohé dobré urobila v minulosti.
Združenie funguje už od roku 1997, členovia prichádzajú, odchádzajú, zostávajú… Akou skupinou ste dnes?
Naozaj považujem Sofiancov za taký živý organizmus, s otvorenou bránou pre ľudí. Prichádzajú, a zúčastňujú sa akcií podľa vlastného rozhodnutia – keď sa deje niečo, čo je pre nich zaujímavé, do čoho sa chcú zapojiť, ako je napríklad opekačka na Železnej studničke. Na Facebook stránke združenia je cca 100 členov, priateľov a priaznivcov združenia, ktorí dostávajú informácie o aktivitách. Niektorí sa zúčastňujú pravidelne, vrátane pondelkových stretnutí na Nevädzovej ulici v budove Cultus (cca raz mesačne, pozn. red.). Ďalší chodia hrať každú sobotu futbal, nohejbal, basketbal a volejbal do telocvične v Mlynskej doline. Určite „dáme“ v priebehu leta spoločné kúpanie na Draždiaku a hippoterapiu. Môžem spomenúť ďalšiu skupinu ľudí, tá príde na tvorivé dielne. Niekoľkí členovia pomáhajú pri zbierke Nezábudka, ktorú organizuje Liga za duševné zdravie na jeseň. A asi najviac členov býva pohromade na Vianočnej kapustnici. Niektorí zahrajú na gitare, či husliach, a zaspievajú pár pesničiek a kolied ostatným.
Poznáš dobre „svojich“ ľudí v Sofii, dokážete sa spolu dohodnúť?
Ja som skôr taký konsenzuálny a empatický človek, takže sa snažím komunikovať so všetkými. Pochopiť motivácie rôznych ľudí, prečo to chcú takto, a nie inak. Podľa toho sa snažím dohodnúť riešenie. Konfliktom sa skôr vyhýbam, a ľudí mám v zásade rád. S ostatnými vychádzam, myslím si, dobre. Ak náhodou nastane nejaké nedorozumenie, skôr sa snažím, aby si to ľudia vysvetlili medzi sebou.
Povieš nám o európskom projekte združenia, ktorý sa toto leto končí?
Sofia sa do Európskeho programu celoživotného vzdelávania Grudtvig zapojila v septembri 2011. Mnoho fotiek a informácií o ňom ľudia nájdu na našej webovej stránke. V skratke, projekt bol zameraný na sociálnu inklúziu, resp. vyučoval ľudí s psychiatrickou diagnózou prostredníctvom športových aktivít. Projekt umožnil vycestovanie 33 mobilít (23 odlišným ľuďom) k národným partnerom, zapojeným v projekte. To znamená, že títo ľudia vycestovali do Francúzska, Španielska, Belgicka a Anglicka. Tam sídlia partnerské organizácie ľudí s rovnakou skúsenosťou, ktoré pripravili bohatý športový program, vrátane futbalu, atletiky, bedmintonu, plávaniu, ale aj iných aktivít. Samozrejme, stretli sme a spoznali mnoho ľudí, vymenili si skúsenosti, naučili sme sa novým veciam (napr. kinball). Dozvedeli sme sa, ako žijú pacienti s podobnými diagnózami v iných krajinách, spoznali ich kultúru. Mnohí z nich pravidelne vo svojich krajinách robia športové aktivity. Preto sa im páčilo, keď sme v čase, kedy bolo stretnutie národných partnerov projektu v Bratislave (v apríli 2012), okrem futbalového turnaja a behu na krátku trať, spravili pre nich cca 5 – 10 km pešiu túru po lese na Záhorí. Do tejto aktivity, aj s ďalším pestrým sprievodným programom, bolo zapojených veľa domácich členov, ostatných klientov, či ich príbuzných, alebo dobrovoľníkov – priaznivcov združenia. Ja som niektoré z ciest absolvoval, a tak by som teraz rád svoj dlh splatil aktivitami pre dobré fungovanie združenia.
Máš predstavu o finančnej udržateľnosti združenia?
Asi v každom pacientskom združení často riešia problém, ako zohnať na akcie pre klientov peniaze. Aj keď získame peniaze na konkrétny projekt, tak sú viazané, a nedajú sa použiť na bežnú prevádzku združenia. Preto zbierame od členov členský príspevok 10 EUR na rok. Je to dobrovoľné, každý zváži svoje možnosti, či si to môže dovoliť, resp. prispieť prípadne menšou sumou. Na druhej strane, členovia chápu, že bez prevádzkových prostriedkov by sme nemohli fungovanie zabezpečiť. Dnes máme cca 15 platiacich členov, a počas roku pribúdajú ešte ďalší. Ďalej sme vďační za možnosť zúčastniť sa zbierky Nezábudka, ktorú organizuje Liga za duševné zdravie. Tu máme možnosť sami si vyzbierať prostriedky na svoje aktivity, keďže až 90 % takto získaných prostriedkov zostáva v združení. Na tomto mieste by som rád poďakoval dobrovoľníkom, ktorí nám minulý rok so zbierkou výdatne pomohli. Snáď sa to, vďaka Maciným dobrým vzťahom, podarí podobne zorganizovať aj tento rok. Ja sa chystám zorientovať vo fundraisingu od firiem a nadácií. Škoda, že sa projekt Grudtvig tento rok končí, keďže nám umožnil zorganizovať viacero celoročných športových aktivít, ktoré boli hradené z európskych fondov prostredníctvom Európskej komisie. V tejto súvislosti ďakujem európskym daňovým poplatníkom, ktorí sa nám takto zložili na aktivity, ktoré by sme bez týchto unikátnych zdrojov nemohli a nevedeli zorganizovať.
Sú pre teba papierovačky súvisiace so združením zvládnuteľné?
Je to pre mňa nové. Ale svedomito odkladáme bločky. Vypisujeme príjmové a výdavkové doklady, plus máme účtovníčku, takže bežná agenda je zvládnuteľná. Ešte by k tomu mali pribudnúť dokumenty ohľadne projektov, fundraisingu, aj komunikácia s donormi. Určite budem rád, keď sponzorov presvedčíme a nejaké prostriedky získame. Proces dokumentácie potom bude tak trochu učenie sa za pochodu. Viem, že pre transparentné použitie peňazí darcov je to potrebné.
Máš skúsenosti s digitálnymi technológiami. Slovenskí pacienti prejdú onedlho na elektronické zdravotné záznamy. Bude podľa teba dostatočne zaistená bezpečnosť týchto údajov?
Myslím si, že lekári dlhodobo pracujú zodpovedne s informáciami o svojich pacientoch, a dbajú na diskrétnosť. Z tohto pohľadu je pacientovi jedno, či lekár svoj záznam píše na papier, alebo v elektronickej forme do počítača. Elektronické záznamy budú tak či tak slúžiť iba lekárom, pre ktorých je to takto praktickejšie. Môžu informáciu o pacientovi zdieľať, a efektívnejšie sa rozhodovať o liečbe, na základe úplnejších údajov. Osobné informácie sú chránené zákonom. Preto budú aj povinne technicky zabezpečené, takže by sa nemali dostať do rúk nepovolaným osobám. Teoreticky je tu riziko zlyhania, povedzme ľudského faktoru. Predpokladám, že lekári dostanú školenie o bezpečnom narábaní s elektronickými kartami, a systém bude uzavretý. Potom sa nikto iný k uvedeným informáciám nedostane. Podľa mňa môžeme pokojne spávať, lekári s týmito informáciami pracujú od začiatku. Verím, že vždy mali a budú mať na zreteli hlavne primárny záujem pacienta. Z tohto pohľadu sa podľa mňa nič zásadné nezmení.
Čo združeniu dávaš, a čo pre seba dostávaš?
Mám tu fajn priateľov, hrávame spolu futbal, alebo zájdeme na opekačku. Preto rád niečo vrátim, napríklad organizáciou takýchto, či podobných akcií pre ďalších členov a fanúšikov združenia.
Ako sa o vašich aktivitách dozvedia ľudia? Existuje web stránka združenia, fejsbuková skupina?
Sme otvorení novým ľuďom. O tom, čo robíme, si môžu prečítať na stránke združenia www.zdruzeniesofia.xf.cz . Sú tam články a fotky, takže si človek môže urobiť jasnú predstavu. A keď ľudí niečo zaujme, budeme len radi, ak prídu a pridajú sa k nám. Pozvánky na akcie potom s predstihom posielame na Facebook stránku Združenie Sofia Bratislava.
Prijímate aj nových členov? Nájdu sa aj takí, ktorí – vzhľadom na svoju diagnózu – u vás nie sú na správnej adrese?
Áno, sú vítaní. Ľudia si často povedia o dobrej akcii, povedzme pri stretnutí v chránenom bývaní, alebo dennom stacionári, a prídu, aj keď formálne nie sú členmi. Bežne sa deje, že tí, ktorí využívajú služby Mostu, Samárie, Krídel a ďalších podporných organizácií, sa u nás objavia. Máme trochu iné zameranie, a svojím spôsobom aj ciele. Nemáme ambíciu, ani kapacity a zdroje robiť celodenný fixný program. Svojpomocne organizujeme občasné akcie, so snahou prispôsobiť ich potrebám a predstavám členov. Celý proces nie je zviazaný nejakými prísnymi pravidlami. Nejaké hranice, spojené s diagnostikovaním ľudí, by som nekládol. V zásade – ten, kto sa chce stretnúť s ľuďmi s podobnou skúsenosťou s psychiatrickým ochorením, porozprávať, zrelaxovať, dať si poradiť, získať informácie o tom, čo sa kde pre našu komunitu ľudí deje, ten môže prísť. A neskôr sa môže stať aj platiacim členom.
Podelíš sa s nami o tvoje plány so Sofiou? Čo chceš urobiť, dosiahnuť?
Ak sa nám podarí zorganizovať populárne akcie aj tento rok, budem veľmi rád. Predpokladám nejaké nové nápady členov, kam vyraziť, čo urobiť. No a keď vystrelí motyka, a získame aj podporu na financovanie náročnejších projektov, tak to bude taká čerešnička na torte. V zásade som optimista, takže predpokladám, že nás čaká dobrý rok.
Ďakujem za rozhovor, a nech sa darí.
