Slovenský spevák, textár a skladateľ, známy ako frontman skupiny Vidiek. Je členom skupiny Ventil RG, má za sebou aj sólový projekt, album Cigánsky plač. Portál SLOVENSKÝ PACIENT sa rozpráva s Jánom Kuricom.
Skupina Vidiek vznikla v 80. rokoch, lebo…
Vznikli sme, keď dedina bola ešte dedinou. Vyrastal som na dedine, pri dychovke. Názov prišiel spontánne. Hrávali sme spolu s chalanmi, a jeden z členov kapely len tak zahlásil, že môžeme byť Vidiek…
Pesnička Vidiečan má ekologicky angažovaný text. Aký máte vzťah k vidieku?
Bývam v Bratislave, aj keď pochádzam z Rovinky. Priženil som sa sem. Máme ale záhradu, a blízko domu les, tak to nevnímam ako typický mestský život.
Spievate o fajčení, nervozite… Sú to témy, ktorými ľudia žijú aj dnes?
Podľa hlasov z publika – áno. S textami sme stotožnení, to robí svoje. Písal ich Dano Mikletič z Karlovky (Karlova Ves, časť Bratislavy, pozn. red.).
Vidiek a koncerty pre pacientov – tykáte si spolu?
Áno. Hrali sme pre onkologických pacientov, hluchoslepé aj slané deti; spomínam si na koncertnú šnúru v Čechách po psychiatrických oddeleniach. Pokiaľ sa dá, prídeme. A skláňam sa pred sestričkami, ktoré sa o vážne chorých pacientov dennodenne v nemocniciach starajú.
Politici nedávno rozhodli, že budeme on-line skenovaní, dostaneme elektronickú zdravotnú kartičku? Tešíte sa?
Áno a nie. Ak sa stane, že má človek povedzme havárku s autom, tak to bude dobrá vec, že lekári sa o nás dozvedia krvnú skupinu a iné informácie, ktoré zachraňujú život. Nebezpečné je, že hrozí manipulácia hackerov s prístrojmi v tele pacienta, napríklad s voperovaným strojčekom v srdci.
Udržujete si fyzickú a psychickú kondíciu?
Áno, rád som behával, a chcem sa k tomu vrátiť. Že by zajtra? (úsmev). Tú psychickú kondíciu si dávame chlapskými rozhovormi v kapele, po koncertoch.
Vyzeráte roky mladistvo. Prezradíte nám recept?
Som pozitívny v hlave. Viem, že je prirodzené narodiť sa, prežiť svoj život, a raz zomrieť. Tak to skrátka je.
Hráte na pódiách aj zľudovelé verzie pesničiek, a ľudia reagujú silným aplauzom. Vedie cesta k slovenským fanúšikom tadiaľto?
To neviem, ale prichádzame na pódium s úmyslom pobaviť ľudí. Vychádza to z nás, na nič sa nehráme.
Boli ste už v detstve „pódiový“?
Jasné, neunikla mi žiadna dedinská zábava. Chodili sme na predstavenia kúzelníka – nekúzelníka; nešlo mu to, ale my sme boli z neho unesení. Sedeli sme s chalanmi na pódiu, a snívali o tom, ako to sami neskôr „dáme“.
Zahrali ste si vo filme?
Áno, minulý rok, v českej ľahkej komédii o ťažkých veciach s názvom Môj vyzlečený denník – alkoholika po boku Veroniky Žilkovej. Mal som aj ponuku hrať s Radošincami, ale rozhodol som sa zostať v kapele. To je to, čo chcem.
Ktoré tradičné slovenské jedlá si viete vychutnať?
„Rakúsko-uhorský“ rezeň na bravčovej masti, mám rád zemiakové placky, domáce posúchy a jednoduché jedlá, najmä kôprovú omáčku a tekvicový prívarok. Sladké mi až tak nechutí, a je to šťastie, lebo by som bol určite pribratý. Jedávam celozrnný chlieb, a mám nadnormu v zelenine.
Kde si vás môžu ľudia najbližšie „vychutnať“?
Neviem, či chcem, aby ma zjedli (smiech). Sme na letných festivaloch po Slovensku aj v Čechách – sú avizované na našej fejsbukovej stránke s označením Skupina Vidiek. Máme tri roky nahraté CD, no vydavateľ váha…
Ďakujem za rozhovor.
Foto: TASR, SITA
