Bratislava 30. apríla (TASR) – Dlh v zdravotníctve medziročne  vzrástol o vyše 62 miliónov eur. Kým ku koncu roka 2011 bol potom, čo sa  štátne nemocnice oddlžovali 300 miliónmi eur, na úrovni 150,5 milióna  eur, na konci minulého roka to bolo 213,2 milióna eur. Ide o záväzky po  lehote splatnosti na úrovni istiny, o ktorých informuje správa  ministerstva zdravotníctva, ktorú dnes schválila vláda SR.
Záväzky  štátnych zariadení predstavovali 141,7 milióna eur, čo je nárast o 72,3  milióna eur. „Za hlavné dôvody neustáleho rastu zadlženosti možno  považovať pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach,  pretože v nich sa uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov  poskytovanej zdravotnej starostlivosti, vysoký podiel a nárast osobných  nákladov v pomere k výnosom od poisťovní a významný podiel nákladov na  lieky a zdravotnícky materiál na celkových nákladoch,“ konštatuje sa v  správe.
Najväčšiu časť dlhu tak generujú fakultné a univerzitné  nemocnice s výnimkou nitrianskej. Podlžnosti majú už dlhodobo najmä  voči dodávateľom liekov a špeciálneho zdravotného materiálu (51  percent). Ako vyplýva zo správy, tržby od zdravotných poisťovní nedokážu  pokryť prevádzkové náklady 13 najväčších univerzitných a fakultných  nemocníc. Strata nemocníc sa však medziročne znížila zo 156 miliónov eur  na 116 miliónov eur.
Zdravotnícke zariadenia transformované na  akciové spoločnosti nevykazujú takmer žiadne záväzky po lehote  splatnosti, predstavujú 0,14 milióna eur. Zariadenia delimitované na  obce a VÚC a transformované na neziskové organizácie majú záväzky po  lehote splatnosti vo výške 71,4 milióna eur. Oproti roku 2011 došlo k  poklesu o 9,5 milióna eur. Medzi najväčšími veriteľmi sú dodávatelia  liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu či verejné financie.  Zdravotné poisťovne neevidujú záväzky po lehote splatnosti.
„Pokračujúce  generovanie prevádzkových strát v nemocniciach negatívne ovplyvňuje  verejné financie v súčasnosti a aj v strednodobom výhľade predstavuje  objektívne významné riziká pre verejné financie,“ upozorňuje správa.  Ministerstvo tiež poukazuje, že vzhľadom na to, že začala platiť  eurosmernica o oneskorených platbách, zdravotnícke zariadenia môžu  dostať maximálnu lehotu splatnosti 60 dní. Ich záväzky sa tak budú  rýchlejšie presúvať do dlhov. Nemocniciam okrem toho budú rásť znova i  osobné náklady.
„Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkové náklady nemocníc sú už dlhodobo nepokryté výnosmi od zdravotných poisťovní,  situáciu by zlepšila vyššia miera dofinancovania sektora zdravotníctva,“  konštatuje ministerstvo. To podľa správy na zlepšenie stavu v oblasti  zadlženia fakultných a univerzitných nemocníc postupne realizuje  systémové opatrenia v oblasti finančného riadenia, optimalizácie  prevádzkových procesov, nákupov a centrálneho obstarávania, ako aj  personalistiky a liekov.