More v hlave: Tinitus nie je choroba

(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Pamätáte si pocit, keď ste si ako dieťa priložili k ušiam veľkú morskú mušľu, a napriek tomu, že ste boli od hladiny mora vzdialení tisíce kilometrov, šumelo vám rovno pri uchu?

More v hlave často zažívajú pacienti s tinitom, no zďaleka nejde o ten príjemný, nostalgický zvukový zážitok z detstva. Naopak, zvuky v hlave pre nich neraz predstavujú nočné mory, ktoré im často komplikujú nielen spánok, ale aj kvalitu každodenného života.

Hučanie alebo vnímanie iných zvukov, je prevažne problémom starších ľudí, ale vyskytuje sa aj u mladších ročníkov.

Objavuje sa dvakrát častejšie u ľudí s poruchou sluchu, neobchádza však ani dobre počujúcich ľudí. A, naopak, mnohí ľudia s poruchou sluchu, nikdy tinitus nezažili.

Vnímaný zvuk môže mať rôznu kvalitu: šumenie, hučanie, pískanie, bzučanie, dokonca aj podobu hudobných tónov.

Dôležité je, rozlišovať subjektívny tinitus, keď zvuk počuje len pacient (ako subjektívny vnem), a objektívny tinitus, pri ktorom ide o reálny zvuk, vznikajúci (napríklad) prúdením krvi v cievach.

Podľa viacerých štúdií, tinitus sa častejšie vyskytuje v ľavom uchu. Môžeme ho však počuť aj v pravom uchu, alebo v obidvoch ušiach.

vyšetrenie ucha
(Zdroj foto: AdobeStock.com)

Tinitus nie je choroba, ale príznak

Vo väčšom percente prípadov, sa u pacientov vyskytuje subjektívny tinitus, ktorý má pôvod v sluchovom analyzátore, alebo v centrálnom nervovom systéme.

„Nevieme presne, kde vzniká, a preto nepoznáme ani presnú príčinu jeho vzniku. Rôzne spúšťacie mechanizmy, určité ochorenia ucha, alebo centrálneho nervového systému, sú však s výskytom tinnitu spojené, a z toho môžeme nepriamo predpokladať, čo ovplyvňuje vznik a priebeh tinitu,“ spresňuje MUDr. Šuchová, z Foniatrického oddelenia z nemocnice sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v Bratislave.

Pri ochoreniach ucha, sa najčastejšie objavuje pri tzv. otoskleróze, potom pri ochoreniach centrálneho nervového systému (CNS), pri systémových ochoreniach, napr. sclerosis multiplex, alebo pri neliečenej borelióze.

„Ak má tinitus pôvod v sluchovom analyzátore, zvuky, ktoré pacienti počujú, majú charakter kontinuálneho šumenia, pískania, hučania či bzučania. Ak má pôvod v CNS, počujú hudbu a iné zložité zvuky. Aj podľa kvality zvukov, môžeme usudzovať, o aký typ tinitu ide, či je subjektívny, alebo objektívny.“

Tinitus však nie je choroba, ale príznak – to znamená, že môže byť sprievodným javom určitých chorôb. Zo známych príčin sa vyskytuje pri:

  • chorobách vonkajšieho, stredného a vnútorného ucha,
  • chorobách sluchového nervu, sluchovej dráhy,
  • poškodeniach centrálneho nervového systému.

Pri chorobách ucha, môže byť príčinou jeho vzniku nadmerné množstvo ušného mazu vo vonkajšom zvukovode, alebo ide o tieto zdravotné komplikácie:

  • zápalové a nádorové procesy v oblasti stredného ucha,
  • poruchy funkcie Eustachovej trubice,
  • otoskleróza,
  • percepčná porucha sluchu,
  • poruchy rovnovážneho ústrojenstva,
  • Meniérova choroba,
  • nádory sluchového nervu alebo mostno-mozočkového uhla,
  • ochorenia krčnej chrbtice.

Tinitus môžu vyvolať aj niektoré lieky.

Neznesiteľné ticho

V dôsledku tinitu, môžu niektorí ľudia trpieť úzkosťou, depresiami, poruchami spánku, či bolesťami hlavy.

„Tinitus znášajú horšie ľudia v stresovej situácii a ľudia s inými zdravotnými ťažkosťami. Spravidla najintenzívnejšie ho vnímajú vtedy, keď je ticho. Veľa však záleží od veku, zdravia či charakteru osobnosti. Veľký vplyv na prežívanie má aj kultúra a obdobie, v ktorom žijeme. Napríklad, v hinduistickej viere sa ľudia tešia, keď majú tinitus, lebo veria, že sa s nimi rozprávajú bohovia,“ vysvetľuje MUDr. Šuchová.

Osobnostné nastavenie je podľa odborníčky veľmi dôležité aj pri liečbe.

„Stretla som sa s ľuďmi so silným tinitom, ktorým vôbec neprekážal a pokladali ho za súčasť svojho ja; naopak, sú ľudia, ktorých aj úplne tichulinký tinitus vyvádza z miery a rozčuľuje. Záleží od jednotlivca, nakoľko ho to obťažuje, a podľa toho aj rozdeľujeme tinitus na kompenzovaný a dekompenzovaný. Dekompenzovaný tinitus sa spája s úzkostnými stavmi, poruchami spánku, neschopnosťou sústrediť sa napr. na prácu, a inými psychickými ťažkosťami – vtedy sa tinitus stáva centrom života človeka.“

Pri tinite sa treba vyhýbať nadmernému hluku, ale aj úplnému tichu. Zvukové podnety zvonku dokážu potlačiť intenzitu vnímania zvukov v hlave.

„U človeka s tinitom, ktorý sa vyhýba zvukom, môže vzniknúť ďalší príznak, tzv. hyperakúza, precitlivenosť na silné zvuky. Čím viac je človek v tichu, tým viac sú preňho zvuky okolitého sveta nepríjemné, a jeho stav sa zhoršuje.“

tinitus, nespavosť, stres
Zdroj foto: AdobeStock.com

Rôzne vyšetrenia

Aj bez poznania príčiny, sa dá pomôcť. Hoci sa vo väčšine prípadov bezprostredná príčina tinitu nezistí, dôležité je, vyhľadať odbornú pomoc v ORL ambulancii, aby sa vylúčili vyššie spomínané choroby, ktoré sa dajú úspešne liečiť pomocou liekov, či operácie.

„Vo väčšine prípadov, ľudia s tinitom navštívia ušného lekára aj neurológa, ale rozsah vyšetrení určuje povaha ťažkostí a fakty z anamnézy. Ak sa pri objektívnom tinite zistí príčina, ktorá sa dá operačne odstrániť, tinitus spravidla prestane. Pri subjektívnom tinite, tzv. kauzálna (príčinná) liečba neexistuje.“

V takýchto prípadoch sa používa tzv. adjuvantná, pomocná liečba, ktorá zmierňuje príznaky ťažkostí. Do jej spektra patria:

  • lieky na rozšírenie ciev, ktoré spôsobujú väčšie prekrvenie ciev, mozgu a oblasti ucha,
  • vazodilatačná liečba, ktorú pacienti dostávajú vo forme infúzií a liekov,
  • lieky špecificky pôsobiace v oblasti vnútorného ucha a rovnovážneho aparátu.

Pokiaľ ide o chorobné zmeny v oblasti chrbtice, dôležitá je aj rehabilitačná liečba. Jednou z nových metód liečby tinitu je (v zahraničí úspešná) retréningová liečba profesora Jestreboffa, ktorú pri liečbe tinitu používajú aj na Foniatrickom oddelení Nemocnice Sv. Cyrila a Metoda.

„Jej cieľom je, dosiahnuť u pacienta taký stav, aby vlastné šumenie začal vnímať ako indiferentný (nedôležitý) zvukový signál, ktorý preňho nepredstavuje nebezpečenstvo či nepríjemnosť, a preto ho prestáva vnímať. Tak, ako zvuk novej chladničky, ktorá sa zapína a vypína, a vy ju po čase vôbec neregistrujete,“ ilustruje odborníčka.

MUDr. Šuchová upozorňuje, že netreba zabúdať aj na prevenciu. Pri práci v hlučnom prostredí, treba dôsledne používať ochranné prostriedky proti hluku. Okrem pracovníkov vo výrobných halách (s nadmerným hlukom), alebo pracujúcich so zbíjačkou, patria k ohrozeným ľuďom:

  • hudobníci v rockových kapelách, či orchestroch vážnej hudby,
  • technický personál na letiskách,
  • vojaci, najmä delostrelci a tankisti (tiež poľovníci).

Čo sa v mladosti prejaví len ako krátkodobé ohlušenie po expozícii hluku, napríklad na diskotéke, môže sa po 40. roku veku prejaviť ako permanentný tinitus.

Ticho je pre človeka neprirodzené

Pri výskume v Anglicku, zatvorili študentov do zvukotesnej komory. Po desiatich minútach pobytu v nej, až 70 % študentov udávalo, že počuli zvuky.

„Z tejto štúdie vyplýva, že úplné ticho je pre ľudský organizmus fylogeneticky neprirodzené,“ hovorí MUDr. Ľubica Šuchová.

Dobré správy na záver

Vo všeobecnosti sa udáva, že pokiaľ tinitus trvá kratšie ako jeden rok, je až 50-percentná šanca, že vymizne aj bez medicínskych zákrokov.

„Dopredu ale nevieme povedať, u koho vymizne, a u koho nie. Základným cieľom liečby tinitu však je, aby aj napriek tomu, že je prítomný, nenarúšal bežný život človeka. Ľudia sa často boja, že keď majú tinitus, postupne ohluchnú, ale to nie je pravda. S tinitom sa dá naučiť žiť, no pri ťažkostiach je zásadné, starať sa o svoju psychiku, vyhľadávať činnosti, ktoré ma bavia, a ktoré mi pomáhajú, na nepríjemné zvuky nemyslieť. Tinitus nás teda často núti, aby sme objavovali nové rozmery života,“ povzbudzuje MUDr. Ľubica Šuchová.

Známe osobnosti s tinitom – čo počuli?

Martin Luther – trpel od 43. roku života Meniérovou chorobou, ktorá má tri základné charakteristiky: poruchu sluchu, závraty a tinitus. Počul zvuky veterných mlynov.

Jean Jacques Rouseau – jeho tinitus mal podobu zvukov hlbokého hučania, šumenia tečúcej vody a pískania.

Ludwig van Beethoven a Bedřich Smetana – počuli vysoké zvuky a hučanie veľkého vodopádu.

Francisco Goya – trpel tinitom od 46 rokov. Mal sluchové halucinácie.

Vincent van Gogh – zvuky spôsobované tinitom nezvládol, a napokon si odrezal ľavé ucho.

Aké zvuky počujú súčasné hudobné celebrity, trpiace tinitom – Barbra Streisand, Neil Young, Sting, Eric Clapton, Phil Collins, Cher, Ozzy Osborne – sa môžeme len domnievať…

Pridaj komentár