Spánok nám berie aj nadmerný hluk

Denne sú milióny zamestnancov v Európe vystavení hluku pri práci, a všetkým ostatným rizikám súvisiacim s hlukom. Aj keď je problematika hluku najaktuálnejšia v odvetviach, ako sú priemyselná výroba a stavebníctvo, do stredobodu pozornosti sa dostáva už aj na iných pracoviskách: v callcentrách, v zdravotníctve, na školách a úradoch, v orchestroch, alebo v baroch.

Hluk je často naším neželaným spoločníkom od skorého rána do neskorej noci. V agende úradov verejného zdravotníctva tvoria sťažnosti na hluk stále výrazné zastúpenie. Touto témou sa zaoberajú aj materiály WHO, EÚ, smernice Rady Európy a Európskeho parlamentu.

Hluk je definovaný ako každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Každý piaty pracovník v Európe musí minimálne počas polovice svojho pracovného dňa zvyšovať hlas, aby ho bolo počuť, a 7 % pracovníkov má problémy so sluchom, ktoré im spôsobila hlučná prácou. V mnohých krajinách je strata sluchu z nadmerného hluku najbežnejšou nezvratnou chorobou z povolania.

Hluk v pracovnom prostredí môže byť stresovým faktorom aj pri relatívne nízkej hlučnosti. Vysoké hladiny hluku sťažujú pracovníkom počutie a komunikáciu, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť úrazov.

Počuteľný zvuk je akustické vlnenie vo frekvenčnom rozsahu približne 16 Hz až 20000 Hz, ktoré sa vo vzduchu  za normálnych podmienok šíri rýchlosťou 344 m/s. Vlnenie vyvoláva sluchový vnem človeka, a to v dynamickom rozsahu približne 20 mikropascalov až desiatky Pascalov (Pa). Hodnoty nad 10 Pa, ktoré predstavujú hladiny akustického tlaku vyššie ako 114 dB, ohrozujú sluch do tej miery, že môže dôjsť k trvalej a nevratnej zmene, ba i k poškodeniu sluchových receptorových buniek vnútorného ucha. Sluchový vnem je jedným zo základných zmyslových pocitov človeka, bez existencie ktorého je kvalita nášho života znížená, a uplatnenie silne obmedzené.

Krátkodobé pôsobenie rušivého hluku v obytnom interiéri, s hladinami presahujúcimi 35-40 dBA,  môže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) viesť k narušeniu pokojného spánku. Dlhodobé obťažovanie hlukom v rozmedzí 50-70 dBA v čase relaxácie fyzických a duševných síl človeka, povedzme v blízkosti dopravných koridorov, letísk alebo priemyselných areálov, má priamu súvislosť s vysokým krvným tlakom a neurózou. Nadmerný hluk na pracoviskách, presahujúci trvale hodnotu 85 dBA, spôsobuje postupnú stratu sluchu, a trvalý posun prahu počutia.

Ilustračné foto

Pridaj komentár