Interview„Nové“ oči dávajú pacientom viac, ako len dokonalý zrak, a to hlavne slobodu a nezávislosť. Žiadna cesta pritom nie je univerzálna a pre všetkých.
Oční chirurgovia vám dnes vedia „odlaserovať“ videnie na mieru. Platí pritom, že technika neustále napreduje.
Pacient z Bratislavy, ktorého som oslovila, je v produktívnom veku. Bol operovaný pred pár rokmi. Prezradil nám o tom viac.
Nosil si ako chlapec okuliare, alebo niekto z rodiny?
Okuliare som nosil už od detstva. Približne v 2. triede základnej školy, mi ich predpísala očná lekárka – a ver, „hodnú“ chvíľu mi trvalo, zžiť sa s nimi…
Vtedy nebolo na výber veľa rámov. Kto mal ,,heliovary“ – sklá, ktoré sa samé stmievali po dopade slnka, bol veľký frajer. Našťastie, pochádzam z lekárskej rodiny – otec bol chirurg, a rodičia na mojom zdraví nikdy nešetrili. Vždy som mal aspoň dvoje okuliare, a neskôr som si na množstvo vecí, vrátane drahých rámov, zarábal aj sám. S označením „okuliarnik“, som sa na „základke“, či neskôr, nikdy nestretol – veľa spolužiakov ich nosilo tiež…
Pracoval/nepracoval si v brandži, kde si si namáhal oči?
Počas štúdia, sa mi zrak namáhal extrémne. Nevraviac o práci v televízii, kde som musel vidieť každučký detail…
Zrakový hendikep. Na aké situácie si spomínaš?
Najmä na hospitalizáciu v nemocnici. Byť bez okuliarov, mi tam pripadalo takmer nemožné. Nuž, a založiť si ich s kanylou v ruke, tiež nebolo bohviečo (smiech). A potom, cestovanie 39-kou, hromadnou dopravou… Keď nastúpiš a vonku je vlhko, pre zarosenie okuliarov nevidíš aj zopár minút.
Vyšetrenia očí. Zistili ti niečo vážne, akútne?
Našťastie, nie. K operácii som sa dostal ako slepé kura k zrnu. Predpoludním sme nakrúcali v Leberfingeri o téme „depresia z nosenia okuliarov“, medzitým inú tému v Marianke, no a večer som už tušil, že pri návšteve očnej kliniky odídem bez okuliarov…
Bola to tvoja „premiéra“ – na stole chirurga?
Bola. Nič strašné sa však nedialo, a zvládal som to aj bez premedikácie. Niekoľkosekundový pohľad do laserového prístroja, potom druhé oko, a domov som už odchádzal ako frajer (úsmev).
Spomínaš si na zotavovanie a stav po operácii?
Samozrejme. Tak, ako ma pán profesor upozorňoval, bolesť nastúpila hneď prvú noc. A k tomu nauzea (nevoľnosť, nutkanie na zvracanie). Našťastie, poprosil som kamaráta, aby mi každú hodinu kvapkal kvapky do očí, a ja som so strachom „,sledoval“, čo bude potom. Operácia sa uskutočnila v stredu, a po pamäti som už v pondelok – s očami ako „angorák“ – strihal príspevok…
Kvalita tvojho videnia… Zmenila sa výrazne?
Na operáciu očí nedám dopustiť, celkom určite by som sa pre ňu rozhodol znova. Odložiť okuliare, a nahradiť ich „slňákmi“, bol pocit nekonečného luxusu. Videnie mám aj po 12 rokoch na 150 %, a vidím aj periférne, čo mi žiadne okuliare neumožňovali.
Je dobré, niektoré veci vidieť, alebo nevidieť?
Exupéry povedal, že správne vidíme iba srdcom. To hlavné, je očiam neviditeľné… Pokiaľ sa ma ale opýtaš, či je pre kvalitný život dobré videnie dôležité, jednoznačná odpoveď bude – samozrejme, áno (úsmev).
Ilustračné fotografie
