Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Povedali by ste, že Thomas Edison bol prihlúpy na školu? Alebo že Walt Disney, Nelson Rockefeller či Agatha Christie boli prostáčikovia? Ich učitelia si to mysleli – hoci história ukázala, že nemali pravdu. Dyslexia – porucha čítania – teda nemusí byť prekážkou v dosiahnutí skvelej kariéry. Niekedy to môže byť práve ona, ktorá dá talentu vyniknúť: americký spisovateľ Richard Ford (autor románu Deň nezávislosti, za ktorý dostal Pulitzerovu cenu) povedal, že práve pomalosť pri čítaní ho naučila vnímať vety ako hudbu. Jeho literárny štýl je poetický, slová plynú ako melódia. Čo znamená diagnóza dyslexia? Kto je dyslektik?
Ako sa prejavujú dysgrafia a dyslexia?
Mal by sa dyslektik a dysgragik vyhýbať čítaniu a písaniu?
Môžete si všimnúť poruchu skôr alebo až v škole?
Prečo sa niekto stane dyslektik alebo dysgrafik?
Aká terapia pomáha deťom s problémami pri čítaní a písaní?
Čo robiť, a čo nerobiť pri poruchách čítania a písania?
Existuje čítanie pre dyslektikov?
Písanie a čítanie
Zvládnutie písania či čítania patrí k najťažším vyučovacím procesom. Učitelia v prvých ročníkoch dobre poznajú problémy detí s poruchou učenia, resp. neschopnosťou naučiť sa písať a čítať, keď ich výkon zostane hlboko pod očakávaním učiteľov a rodičov, a dokonca ani nezodpovedá ich inteligencii.
Učiteľom spôsobujú starosti aj deti, ktoré sú hyperaktívne a nepozorné, neschopné sústrediť sa na grafické znázornenie písmen a čísel, či na ich úpravu, napodobňovanie tvaru, veľkosti a sklonu písma.
Neúhľadné a nečitateľné písmo, s rozdielnou výškou a sklonom, znepokojí učiteľov natoľko, že odporučia odborné vyšetrenie. Po niekoľkých psychiatrických a neurologických vyšetreniach, sa môžu/nemusia potvrdiť symptómy špecifickej poruchy písania – dysgrafia, a poruchy schopnosti čítania – dyslexia.
Dyslexia a dysgrafia
Dysgrafia a dyslexia (nesprávne vyhľadávané ako: dyslexic, dislexia, dislektik, disleksia), to nie sú žiadne vymyslené ochorenia rozmaznaných detí či ich rodičov. Odborníci sa týmto problematickým ochorením zaoberajú už takmer sto rokov.
V minulosti boli dyslektici či dysgrafici považovaní za hlúpe a neschopné deti. Dnes ale vieme, že dievčatá a chlapci s vývojovými poruchami učenia, písania či čítania, si svoje ťažkosti nezavinili sami, ba mnohí sa môžu pochváliť až nadpriemernou inteligenciou.
Byť dysgrafikom nie je žiadna hanba. Veď touto poruchou trpeli mnohé významné osobnosti svetovej vedy, kultúry a politiky:
- Alexander Graham Bell,
- Albert Einstein,
- Winston Churchill,
- John Lennon,
- Tom Cruise,
- Cher,
- viacerí americkí prezidenti.
O príčine vzniku týchto porúch, diagnostike a ich liečbe sme sa rozprávali s Mgr. Miroslavou Heribanovou, klinickou logopedičkou zo Súkromnej základnej školy waldorfskej v Bratislave.
Dysgrafia je vývojová porucha písania. Ako sa prejavuje?
Trasľavým a kŕčovitým písaním, tiež ťažkosťami zvládnuť techniku písania v primeranom čase. Prejavuje sa to deformáciou písania jednotlivých písmen, číslic, pomalosťou písania, sklonom písma, neschopnosťou udržať riadok, rovnakú veľkosť písma, medzery medzi slovami…
Často sa vyskytuje aj neprimerane veľký prítlak na podložku, ktorý dieťa po chvíli fyzicky vyčerpá. Dieťa si ťažko pamätá tvary písmen, s problémom ich znázorňuje, potom škrtá a upravuje, takže písomný prejav dysgrafika – napriek jeho veľkej snahe – vyzerá veľmi nezrelo a nečitateľne. Je možné vidieť, ako písmo stráca svoje tvary. Prvé písmená sú ešte čitateľné, ale koniec slova či riadku, sa stráca vo vlnovkách. A ak sa dieťa aj naučí tvary jednotlivých písmen, len veľmi ťažko ich spája k sebe.
Keďže sa dysgrafik písaním unavuje a vyčerpáva, je to dôvod, prečo sa písaniu vyhýba?
Dôvodov je viacero. Prítlak na podložku je len jeden z nich. Často je možné pozorovať nevhodný typ úchopu pera, ktorý je rovnako vyčerpávajúci, a mnohokrát „odoláva snahe“ o precvičenie.
Nezanedbateľnými zostávajú aj sociálne faktory. Dieťa s bežným intelektom rýchlo pochopí, že svojím výkonom zaostáva za rovesníkmi; veď ani dospelí nie sú radi vystavení situácii, v ktorej zlyhávajú.
Poruchu možno pozorovať už v domácom prostredí alebo až v škole?
Mnoho detí s dysgrafiou máva zároveň poruchy jemnej či hrubej motoriky. Deti bývajú nemotorné, zvyknú sa „potknúť o vlastné nohy“ pri chôdzi. Pri jedení ostáva na stole neporiadok. Majú ťažkosti s organizovaním vlastných vecí. Nie je to však pravidlo. Poznám dysgrafikov, ktorí sú v jemnej motorike veľmi zruční, no ich písmo neprečítate.
Čo je príčinou vzniku týchto porúch?
Príčiny ťažkostí s písaním sú individuálne. Zapôsobiť môže genetická dispozícia, vývoj plodu počas tehotenstva, pôrodné komplikácie, poranenie hlavy, úrazy a podobne.
Najčastejšie ide o motorickú poruchu a poruchu zrakového vnímania. Dieťa síce dokáže robiť úkony, ktoré sú potrebné na vytvorenie písmen, ale časť mozgu, ktorá zabezpečuje, aby tieto úkony boli robené postupne a neprerušovane, to nezvláda. Navyše, písanie je oveľa náročnejšie na koordináciu jednotlivých zložiek, než kreslenie, pretože tvary písmen sú záväzné, a treba ich dodržiavať. Rešpektovať treba aj spôsob spájania písmen v slove a členenie textu.
Pohybové ťažkosti dysgrafika spôsobujú problémy aj pri ďalších činnostiach, ktoré si vyžadujú jemnú motoriku a precíznu prácu prstov, a to pri kreslení, zaväzovaní šnúrok, zapínaní gombíkov, strihaní a pod.
Ako prebieha diagnostika dysgrafika a dyslektika?
V rámci systému základných škôl pracujú v každom obvode pedagogicko-psychologické poradne, ktoré veľmi odborne a precízne dokážu diagnostikovať ťažkosti školských detí a mládeže. Ich posudky slúžia špeciálnym pedagógom na školách, ako podnety pre prácu s deťmi, a učiteľom, ako určité usmernenie v ich očakávaní a nárokoch.
Je dôležité, aby dieťa bolo podchytené a usmernené odborníkom už v začiatkoch?
Je to ako s každým stereotypom – časom sa utvrdzuje. Dieťa si síce nachádza cestičky k naplneniu požiadavky, ale ak spôsob nie je vhodný, naučený zlozvyk sa potom len s veľkými ťažkosťami odstraňuje.
Prebudovať negatívne postoje dieťaťa k písaniu a čítaniu, nie je jednoduché. Ako prebieha terapia?
Toto je výsostne individuálna záležitosť. Dôležitá je predovšetkým diagnóza. Prioritne vychádzame z toho, kde dieťa môže zažiť úspech, a po malých krokoch ho vedieme do oblasti, ktorú treba rozvíjať. Pri jednoznačných dysgrafiách sa pozeráme najprv na hrubú motoriku a rovnováhu. Sú metódy, ktoré sa pýtajú aj na stav reflexov. Ak je to možné, vždy je rozumné kopírovať zdravý vývoj motoriky.
Keďže dysgrafia sa málokedy vyskytuje osamotene, pozeráme sa aj na úroveň priestorovej orientácie, a až potom zmenšujeme plochu, v ktorej pracujeme, až do formátu A4. Keďže hľadáme spôsob, ako uvoľniť napätie a kŕč z držania nástroja, najčastejším prvým nástrojom je špongia, štetce a dlane.
Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Dyslexia môže existovať samostatne, ale častejšie sa vyskytuje spolu s inými poruchami učenia. Ktoré sú to?
Dyslexia je porucha, ktorá postihuje schopnosti čítania. Pri dyslexii dieťa lúšti písmená, hláskuje, nadmerne dlho slabikuje a domýšľa si slová. Aj keď dyslektik môže zvládnuť čítanie a prevádza tvar slova do zvukovej podoby, často nie je schopný pochopiť obsah čítaného textu.
Najčastejšími chybami, s ktorými zápasí, je zámena písmen, ktoré sú si tvarovo alebo zvukovo podobné, nedodržiava interpunkciu, do slov vsúva slabiky, alebo, naopak – snaží sa čítať rýchlo, ale úroveň jeho techniky čítania je ešte nezrelá, preto sa musí často vracať späť. Dyslektik má vo všetkých prípadoch veľké ťažkosti, aby porozumel čítanému textu.
Ďalšou poruchou je napríklad dyspraxia, ktorá sa vyznačuje nápadnou motorickou neobratnosťou, resp. poruchou priestorovej orientácie.
Prebudovať negatívne postoje dieťaťa k písaniu a čítaniu, nie je jednoduché. Opäť treba vychádzať z toho, čo dieťa dokáže.
Dyslexia je omnoho širší problém než dysgrafia. Popritom ešte existujú faktory, ktoré zohrávajú dôležitú rolu, keďže niektoré slabosti u dieťaťa sú kombinované.
Spomeniem azda len oblasti, v ktorých sa snažíme o rozvoj – ide o oblasť zrakového a sluchového vnímania a rozlišovania, ďalej o priestorovú orientáciu, schopnosť prepájania jednotlivých schopností a podobne.
Najznámejšími nápravnými metódami sú: čítanie s okienkom, tréning zrakových predstáv, splývavé čítanie, tieňové čítanie a podobne.
Vždy sa však oplatí hľadať nové spôsoby, ako spestriť výcvik, napríklad pomocou rôznych čitateľských hier, alebo „hľadania pokladu“, ku ktorému vedie inštrukcia na papierikoch.
Náprava týchto porúch je často problematická a dlhotrvajúca. Kedy dochádza k výraznému zlepšeniu?
U mnohých detí dochádza k spontánnemu zlepšenie približne v šiestom ročníku. No nie je to pravidlo, a nie je možné sa na to spoliehať. Pravdaže, vždy pomáha, ak dieťa má podporu nielen v škole, ale aj doma. Reálne očakávania, pravidelná systematická práca, ktorá však rešpektuje možnosti dieťaťa, a nenúti ho k extrémnym výkonom, to sú atribúty ideálneho prostredia, v ktorom by mal dyslektik vyrastať.
Žiaľ, často je opak pravdou. Strach sprevádza deti ako tieň. Najťažšie sa odstraňuje nechuť, až odpor k čítaniu. Ten sa väčšinou objaví, ak je dieťa „prestimulované“.
Je v súčasnosti viac alebo menej dysgrafikov a dyslektikov než v minulosti?
Celkový počet detí s poruchami písania a čítania i učenia stúpa. Ale je to možno aj preto, že vieme lepšie diagnostikovať.
Sami vieme, že deti v minulosti boli neprávom obviňované z lenivosti. Ako vidíte budúcnocť malých dyslektikov a dysgrafikov?
Budúcnosť vidím najmä v rukách dobrých a odborne zdatných učiteľov. Rôzne metódy kooperatívneho vyučovania vychádzajú deťom s poruchami učenia mimoriadne v ústrety. Ak naši učitelia dokážu pomôcť deťom s ľahšími ťažkosťami, potom tím odborníkov dokáže efektívnejšie pomôcť aj tým, ktoré to majú skutočne ťažké, keď sa napríklad u nich „stretávajú“ viaceré poruchy učenia, alebo sú kombinované s poruchami pozornosti.
Zdroj foto: www.stock.adobe.com
Malý slovníček
- Dyslexia – biologicky podmienená porucha, ktorá sa prejavuje neschopnosťou čítať alebo ťažkopádnym čítaním.
- Dysgrafia – porucha písania, ktorá sa prejavuje neúhľadnosťou písma, kolísajúcim sklonom písma.
- Dyspraxia – porucha učenia, ktorá sa vyznačuje nápadnou motorickou neobratnosťou či poruchou priestorovej orientácie a praxe.
Čo robiť a čo nerobiť pri poruchách čítania a písania?
Niekoľko rád pre učiteľov a rodičov, ako povzbudiť „ubité“ dieťa:
- podporujte ho v činnostiach, v ktorých má predpoklady na úspech,
- zdvihnite jeho sebavedomie, zdôrazňujte pred ostatnými deťmi jeho klady,
- predkladajte pred neho iba reálne ciele,
- hodnoťte vždy iba to, čo stačí vypracovať, nie to, čo nevypracovalo,
- pochváľte ho za každý, aj keď len malý úspech pri čítaní a pravopise,
- nekarhajte ho za neúspech, klasifikácia má pôsobiť povzbudivo,
- nikdy ho nenúťte k nácviku násilím,
- zachovajte zásadu: „radšej menej a častejšie“,
- sami sa nesmiete vzdať, ak nechcete, aby sa vzdalo ono.
2 odpovedí na “Porucha čítania: Dyslektik neznamená hlupák. Kto je dyslektik?”