PrevenciaNaši predkovia – na rozdiel od nás – trávili viac času vo vonkajšom prostredí. Vývojom civilizácie sme sa zmenili na ľudí, ktorí prebývajú hlavne „vo vnútri“ – vo svojich domovoch, v školách, zamestnaniach, obchodoch či dopravných prostriedkoch.
Reálne trávime vo vnútornom prostredí neuveriteľných 90 % času. Aj preto je zaujímavé, pohovoriť si o chemickom znečistení prostredia, v ktorom žijeme. O tom, čo dýchame, čomu sme vystavovaní, a čo to robí s naším zdravím.
Hlavné zdroje znečistenia
Žijeme v Európe, v domoch, ktoré sú postavené prevažne z betónu a tehál. Materiály, z ktorých sú tieto budovy postavené, emitujú v prvých dvanástich mesiacoch (od postavenia) obrovské množstvo chemikálií. So stúpajúcim vekom budovy, toto množstvo klesá, no nikdy (ani povedzme po 60-ich rokoch) sa nerovná nule. Najviac zastúpené sú tzv. prchavé organické látky, ďalej xylény, toluén, cyklohexán a propylbenzén. Tieto sa uvoľňujú v mikrogamových koncentráciách na meter kubický vzduchu.
Ešte nepriaznivejšia situácia je v domoch, ktoré sú postavené z drevených OSB dosiek a sadrokartónu. Tu boli zistené (aj niekoľko rokov po dostavaní) vysoké koncentrácie formaldehydu a prchavých organických látok.
K chemickému zloženiu vnútorného prostredia prispievame aj celým radom výrobkov, dnes už bežne dostupných. Ide najmä o:
- emisie pri varení (plynové sporáky, umývačky riadu),
- čistiace prostriedky (na báze chlóru, iónové a neiónové tenzidy),
- elektronické zariadenia (skenery, obrazovky),
- prípravky na spríjemnenie domácej pohody (osviežovače vzduchu, sviečky).
Týmito procesmi sa dostávajú do ovzdušia látky, ako alkány (C4-C15), alkény, rôzne aromatické zlúčeniny (benzén, toluén, xylény, styrén, fenoly, etylbenzén), chlórované uhľovodíky (chloroform, 1,1,1-trichlóretán, dichlórmetán), ozón, veľké množstvo alkoholov, aldehydov, ketónov, či organických kyselín. Aj používanie kozmetiky (spreje, laky) zvyšuje koncentráciu niektorých nebezpečných látok (limonén, pinén, terpineol, linalool).
Dôležité je aj umiestnenie domovov a pracovísk. Budovy, nachádzajúce sa v blízkosti frekventovaných ciest, obsahujú veľké množstvo oxidu dusičitého, ozónu, tuhých znečisťujúcich častíc a organických látok z výfukových plynov. Budovy pri benzínových pumpách, priemyselných zónach, či priamo v centre veľkomiest, sú na tom najhoršie. V dopravných prostriedkoch sme zase vystavovaní prchavým organickým látkam z emisií výfukových plynov, tuhým znečisťujúcim časticiam a oxidom dusíka.
Syndróm chorej budovy
Nekomfortné prostredie vo vnútri budovy, môže vyvolať zdravotné problémy u ľudí. Poškodené pritom môže byť aj vnútorné zariadenie týchto budov. Ak spojíme niekoľko rizikových faktorov – napr. nedostatočnú ventiláciu, zlé osvetlenie, hluk, vlhkosť, viac ako 2 miligramy prchavých organických látok na meter kubický vzduchu – stretneme sa s označením „syndróm chorej budovy“. Jednotlivé prchavé látky nemusia vždy presahovať svoje maximálne povolené koncentrácie v ovzduší, no výsledný účinok vytvorí nekomfortnú klímu.
V takomto prostredí (napr. otvorené kancelárie, tzv. open office) sú vysoké koncentrácie oxidu uhličitého. To spôsobuje sťažené dýchanie, a s tým súvisiace sekundárne prejavy, ako bolenie hlavy, nevoľnosť, nervozitu. V starých budovách sa môžeme stretnúť aj s nedostatočným odizolovaním pivničných priestorov, keď sa musíme vyrovnávať so zvýšenými koncentráciami radónu. Navyše, vo vlhkom prostredí dochádza k tvorbe plesní (najčastejšie Aspergilus Flavus, Fusarium Graminearum) a rôznych druhov baktérií (E. coli, Serratia Indica).
Vplyv znečistenia na zdravie
Denne si človek „vymení“ so svojím okolím cca 16 metrov kubických vzduchu. Spolu so vzduchom sa takto dostávajú do nášho tela rôzne znečisteniny.
Vdychovanie tuhých prachových častíc vyvoláva (na základe ich veľkého povrchu, veľký reakčný povrch je najdôležitejšou, v našom prípade zlou vlastnosťou tuhých znečisťujúcich častíc) v organizme produkciu reaktívnych častíc, môže doň vniesť prechodné kovy, rušiť funkciu mitochondrií, či spustiť zápalový proces. Vyvolanie oxidačného stresu v tele býva zárodkom kardiovaskulárnych ochorení, pankreatitídy alebo rakoviny.
Pravidelné vdychovanie chemikálií, ako benzén, toluén, xylény, formaldehyd, limonén, má karcinogénne účinky aj pri malých koncentráciách. Ftaláty majú zase endokrinné účinky, čím narušujú náš hormonálny systém, a tým spôsobujú jeho nestabilitu, resp. zabraňujú správnemu prenášaniu vzruchov v organizme.
Prirodzene, náš organizmus má veľa spôsobov, ako daným poškodeniam predísť. Ak sme však nezdravému prostrediu vystavovaní neustále, skôr či neskôr – podľahneme. Dokážeme sa pred znečistením nejako brániť?
Nebezpečné radikály a vetranie
Z výsledkov množstva experimentov vyplýva, že koncentrácia hydroxylových radikálov je vo vnútornom prostredí vyššia v noci, a nižšia cez deň. Hydroxylové radikály vznikajú v prostredí, kde sa nachádzajú organické látky, oxidy dusíka a kyslík – teda aj v našich domácnostiach.
Jednoznačným riešením, ako znížiť koncentráciu radikákov, je vetranie uzavretých priestorov počas noci. Vetranie je nevyhnutné aj pri:
- varení, otváraní umývačky riadu,
- používaní kozmetiky, sviečok, osviežovačov vzduchu a čistiacich prostriedkov,
- pri skenovaní dokumentov.
Zvýšená intenzita vetrania sa odporúča v prípade nasťahovania do budovy, ktorá prešla renováciou vnútorného prostredia (doba intenzívneho vetrania pred nasťahovaním by mala byť 3 až 6 mesiacov).
Zvážte kúpu nového nábytku. Vhodným výberom viete výrazne ovplyvniť kvalitu vnútorného ovzdušia. Porovnanie emisií nábytkov, ktoré sú vyrobené z neošetreného dreva, či z drevotriesky, je alarmujúci. Pri prírodnom dreve, sa do prostredia uvoľňuje malé množstvo v základnom stave neškodných chemikálií, no pri nábytku z drevotriesky bola nameraná obrovská spleť prchavých organických látok, najmä ftalátov (vo veľkých množstvách bol zistený aj formaldehyd).
Určite nefajčite vo vnútornom prostredí! A aj bez praktizovania tohto zlozvyku vo vnútornom prostredí, stále platí: vetrať, vetrať, vetrať!
V súčasnosti sú už dostupné technológie na filtráciu vzduchu, ktoré fungujú na báze sorpcie. Náplňou je väčšinou aktívne uhlie, cez ktoré sa umelo preháňa vzduch, čím sa tento zbavuje organických látok, prípadne prachových častíc. Takto vyčistený vzduch je väčšinou kvalitnejší, ako vzduch vonkajší.
Z dlhodobého hľadiska je ale najlepšia prevencia pred vznikom látok, ktoré tvoria nekomfortnú atmosféru vo vnútornom prostredí. Nezdravá atmosféra totiž vplýva (pri dlhodobej expozícii) aj na ľudí, ktorí športujú, zdravo sa stravujú a podstupujú detoxifikačné kúry…
Odteraz už budete tušiť, čo na vás vo vnútornom prostredí striehne. Takto máte šancu, aspoň sčasti sa chrániť. Vážte si svoje zdravie a premýšľajte o tom, čo robíte, a ako tým ovplyvňujete seba a svojich blízkych.
Prajeme veľa zdaru!
(Autor je chemický inžinier)
Redakčne upravené a krátené (jam)
Ilustračné fotografie
