Stretli sme sa na XVI. Kongrese Slovenskej lekárskej spoločnosti. Ing. Jozef Bulík, CSc., je výskumníkom a vedcom už dlhé desaťročia. Práve v IMUNA n. p. Šarišské Michaľany sa začala jeho bádateľská činnosť. V tých časoch (50-te roky 20. storočia) sa vo svete profiloval nový smer vývoja imunobiologických liečiv, dovtedy v medicínskych a vedeckých kruhoch takmer neznámy. Išlo o izoláciu biologicky aktívnych látok z ľudskej plazmy, ktoré vtedy mali aj strategický význam. Ing. Bulík sa podieľal na vývoji imunoglobulínu, a je nositeľom viac ako 30 patentov. V súčasnosti sa venuje novým trendom v príprave organickej formy jódu, najmä jej uplatneniu pri funkčných poruchách organizmu a prevencii niektorých onkologických ochorení, chorobách srdca a ciev.
Dlhé roky ste pracovali v Ústave na výrobu sér a očkovacích látok v IMUNA n. p. Šarišské Michaľany. Vyvíjali ste moderné imunobiologické liečivá. Môžete nám priblížiť zaujímavé momenty z vášho profesijného životného príbehu?
„Ako mladý absolvent so špecializáciou technológia liečiv som bol vyslaný do práve sa formujúceho Ústavu na výrobu sér a očkovacích látok IMUNA n. p. Šarišské Michaľany, kde som bol po krátkej praxi vymenovaný do funkcie vedúceho oddelenia. Neskôr sa zo mňa stal vedúci výroby a výskumu zvieracích sér, z ktorých sa pripravoval antitetanický a antibotulinický hyperglobulín. Tu sa začala aj moja vedecká a vynálezcovská činnosť, ktorá smerovala k zvýšeniu kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov spomínaných výrobkov. Moje vynálezcovské aktivity boli zamerané aj na využitie odpadov vznikajúcich pri tejto výrobe, a na prípravu pre zdravotníctvo potrebných preparátov. V tom období vo svete vznikol nový smer vo vývoji imunobiologických liečiv, dovtedy v medicínskych a vedeckých kruhoch takmer neznámy, a málo prebádaný. Išlo o izoláciu biologicky aktívnych látok z ľudskej plazmy, ktoré mali v tom čase aj strategický význam. Na riešenie tohto problému bola zriadená vedecká skupina, členmi ktorej boli pracovníci Československej akadémie vied, Ústavu hematológie a krvnej transfúzie Praha, a do tohto tímu som bol zaradený aj ja. Prvé preparáty, ktoré boli vtedy pripravené: 20 % ľudský albumín pre aplikáciu do žily, 16 % ľudský gamaglobulín, trombín, fibrínová pena a fibrínový film.“
O úspechoch vašej výskumnej práce svedčí aj to, že ste držiteľom viac ako 30 patentov…
„Ako som už uviedol, moja výskumná činnosť sa začala hneď po mojom nástupe, a postupne gradovala s poznaním a odborným vnikaním do príslušnej problematiky. Išlo hlavne o zdokonaľovanie technologických postupov, vývoj nových prípravkov či využitie zbytkových surovín, ktoré sa tvorili pri spracovaní plazmy. Osobitné miesto v mojej vedeckej a vynálezcovskej činnosti má rozširovanie sortimentu, vývoj nových imunobiologických liečív, a sústavné zvyšovanie ich kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov, čo sa premietlo do získania viacerých patentov.“
Odborný kolektív pod vaším vedením vyvinul patenty a vyrobil celú paletu nových imunobiologických prípravkov, napr. imunoglobulín. Pracovisko ste odborne a organizačne viedli plných 30 rokov, a v 80–tych rokoch sa svojou odbornou úrovňou, kvalitatívnymi a kvantitatívnymi parametrami vyrábaných liečiv zaradilo medzi svetovú špičku. Čo všetko ste vtedy vyvinuli, a čo sa používalo v bežnej praxi pre našich pacientov?
„Ako ešte ani nie tridsaťročný, ale už dostatočne erudovaný odborník, som bol postavený do čela kolektívu, ktorého úlohou bola odborne náročná výskumno-výrobná činnosť: výroba a vývoj imunobiologických liečiv z ľudskej plazmy. Toto pracovisko, nazývané „Krvné deriváty“, sa mi podarilo odborne a personálne postupne zdokonaľovať, čo sa prejavilo na zvýšených kvalitatívnych a kvantitatívnych požiadavkách na preparáty určené pre životne dôležitú indikáciu. Postupne sme nášmu zdravotníctvu pripravili fibrinogén pre aplikáciu do žily, antihemofilický globulín, nové účinné hemostatiká (látky zabraňujúce krvácaniu) a antitrombolytiká (látky zabraňujúce tvorbe krvných zrazenín), stabilný roztok plazmatických bielkovín, histaglobulín, intravenózny imunoglobulín a mnoho ďalších. Široký sortiment účinných liečiv, a ich vynikajúce parametre, zaradil naše pracovisko medzi svetovú špičku. To bol dôvod, že zahraniční odborníci často navštevovali naše pracovisko, a zaujímali sa o technologické postupy, ktoré boli zárukou týchto výsledkov. Táto problematika ich zaujala natoľko, že ma často pozývali na návštevy do zahraničia, kde prejavovali záujem nielen o naše technológie, ale najmä o moje patenty, ktoré sa týkali prípravy albumínu. Najväčšiu pozornosť odbornej verejnosti doma i v zahraničí vzbudila moja práca pri depyrogenizácii albumínu (spôsob úpravy albumínu, pri ktorom sa zbavuje látok spôsobujúcich teploty, pozn. red.), keď časť z nej spomínam aj vo svojej kandidátskej práci. Tento neobyčajne zložitý mikrobiologicko-imunologicko- biochemický problém sme dva roky riešili spolu s popredným československým odborníkom v tejto oblasti. Naša spolupráca, prezentovaná v záverečnej výskumnej správe, sa však, žiaľ, skončila neúspechom. Pretože ale išlo o značnú finančnú a morálnu hodnotu, predstavujúcu veľké množstvo albumínu s obsahom pyrogénnych látok, neprestal som tento problém skúmať – a úplná náhoda priniesla pozitívne riešenie! Spôsob depyrogenizácie ľudského albumínu nemal len teoretický význam, ale aj vysoký ekonomický prínos, veď predstavoval ročnú úsporu 3 mil. vo vtedajších korunách. Avšak najdôležitejší bol morálny aspekt – naše zdravotníctvo získalo 3000 balení veľmi žiadaného, vzácneho, úzkoprofilového lieku.“
V roku 1987 vám za odborné aktivity Slovenská akadémia vied udelila kvalifikačný stupeň – samostatný vedecký pracovník so zaradením na príslušný vedecký post. Ako ste ďalej pokračovali vo svojej objaviteľskej činnosti?
„Moja profesijná činnosť sa skladala z dvoch rovín: výrobnej a vedecko-výskumnej. Náročná a zložitá výrobná činnosť, ktorú som riadil, a ktorá zahŕňala široký sortiment imunobiologických liečiv používaných pre vitálne indikácie, si vyžadovala sústavný odborný rast a zdokonaľovanie úrovne výroby. Tieto faktory sa odzrkadľovali na ekonomickom raste, ktorý predstavoval rozhodujúci podiel na celkovej produkcii podniku. Vedecko-výskumná činnosť bola zárukou toho, že nášmu zdravotníctvu sme neustále poskytovali nové a nové liečivá. Za túto rozsiahlu vedecko-výskumnú činnosť mi Slovenská akadémia vied udelila kvalifikačný stupeň samostatný vedecký pracovník. Ako súčasť mojej vedecko-výskumnej a vynálezcovskej práce možno spomenúť aj vývoj nových technológií na získanie ľudského albumínu z odpadových surovín. Vtedajšie technológie izolácie ľudského albumínu totiž neumožňovali jeho kvantitatívne získanie, preto značné množstvo prechádzalo do iných frakcií, ktoré sa javili ako odpadové. Vtedy sa mi podarilo vypracovať a realizovať novú technológiu izolácie albumínu, ktorá zaručovala jeho kvantitatívne získanie, ale aj zvýšenie výťažnosti cca o 30 %. Táto práca bola opäť jedným z viacerých patentov, ktorý mal nielen vedecký rozmer, ale aj výrazný ekonomický zisk, predstavujúci miliónové hodnoty.“
Nedávno ste vyvinuli novú formu organického jódu. Spomínali ste, že vás inšpirovali morské ryby, u ktorých dochádza k premene anorganického jódu z morskej vody na organickú: väzbou na nenasýtené mastné kyseliny. Prečo je organický jód vhodnejší pre ľudský organizmus?
„K riešeniu organickej formy jódu, a jej účinku na ľudský organizmus, som sa dostal úplne náhodou. Je známe, že v prírode sa jód nachádza prevažne v anorganickej forme ako stopový prvok. Organická forma jódu je v prírode vzácna – jej najväčšími zdrojmi sú morské ryby a ich produkty. Predstavuje väzbu anorganického jódu na organické látky, na ktoré sa jód viaže kovalentnou väzbou (typ chemickej väzby medzi atómami, pozn. red.). Zvláštnosťou vzniku organickej formy jódu u morských rýb je to, že vďaka ich neobvyklému enzymaticko-metabolickému systému a zaujímavému vnútornému prostrediu sú tieto živočíchy schopné viazať anorganický jód z morskej vody na voľné väzby nenasýtených mastných kyselín, ktoré vlastne produkujú. Organický jód odporúča používať väčšina odborníkov: oproti anorganickej forme je ľahšie vstrebávateľný, a je lepší pre metabolizmus ľudského tela. Anorganický jód sa ťažko vstrebáva a metabolizuje, a vyvoláva aj rôzne nežiaduce účinky, vrátane alergických reakcií.“
Aký je význam jódu pre ľudský organizmus? Ovplyvňuje funkciu štítnej žľazy a ostatných buniek v tele, a je zaujímavé, že sa nenachádza iba v štítnej žľaze. Kde všade ho nájdeme?
„Jód ako stopový prvok je pre ľudský organizmus veľmi dôležitý – inou látkou ho nie je možné nahradiť. Nachádza sa v každej bunke tela, no najväčšie množstvo je v štítnej žľaze, potom v prsných a slinných žľazách, žalúdočnej sliznici, maternici a v prostate. Nedostatok jódu v týchto orgánoch dávame do súvislosti s ich zníženou funkciou a ochoreniami, ktoré môžu vyústiť až do vzniku rakoviny. Jód je súčasťou hormónov štítnej žľazy, ktorá riadi celý metabolizmus, ale aj všetky biochemické procesy prebiehajúce v ľudskom tele.“
V 50-tych rokoch 20. storočia sa v bývalom Československu zaviedlo jodidovanie konzumnej soli, ale anorganickým jódom. Hovorí sa, že tento krok priaznivo ovplyvnil zníženie výskytu strúm, najmä v oblastiach s nedostatkom jódu v potrave. Prečo teda nestačí na správne fungovanie štítnej žľazy a celého ľudského tela jodidovaná kuchynská soľ?
„Je známe, že naša krajina leží v pásme s nedostatkom jódu – preto v potravinách, ktoré prijímame, vo vode, ktorú pijeme, a vzduchu, ktorý dýchame, jód buď úplne chýba, alebo sa nachádza v zanedbateľných množstvách, ktoré na pokrytie potreby organizmu nestačia. Následkom toho vznikali ochorenia, ktoré sa najčastejšie prejavovali zväčšením štítnej žľazy. To rozhýbalo výskumy zamerané na hľadanie príčin tohto stavu. Získané výsledky potvrdili zníženú hladinu jódu u obyvateľstva, a preto sa prijali opatrenia na obohacovanie potravín jódom. Bolo rozhodnuté, že kuchynská soľ sa bude obohacovať jodidom draselným, čo je anorganická forma jódu. Týmto opatrením sa značne znížila chorobnosť u nás. Neskôr sa však zistilo, že anorganická forma jódu, ktorá je len sčasti prijímaná, a následne len ťažko vstrebávaná a metabolizovaná organizmom človeka, nesie so sebou celý rad nedostatkov, vrátane početných alergických reakcií.“
Keď má organizmus nedostatok jódu – ako sa to prejavuje? Ktoré procesy organický jód ovplyvňuje? Aký je jeho synergický (spolupôsobiaci) efekt?
„Vedci zistili, že najlepšia pre organizmus človeka je organická forma, ktorá je telu vlastná. Nedostatok organickej formy jódu spôsobuje narušenie metabolického procesu organizmu, čo zapríčiňuje problémy centrálno-nervového, hormonálneho a srdcovo–cievneho systému, a v niektorých prípadoch môže vyústiť až do vzniku rakoviny. Jód je tiež jeden z najsilnejších antioxidantov, t. j. lapačom voľných radikálov a toxických látok, a má tiež schopnosť spolupracovať s ostatnými biologicky aktívnymi látkami. To znamená, že spája účinky všetkých látok, čím sa vytvára antioxidačný efekt, ktorý je oveľa silnejší, ako keby boli podávané samostatne.“
Ako ovplyvňuje jód fungovanie srdcovo-cievneho systému?
„Vieme, že jód pôsobí na všetky orgány v tele, teda aj na srdcovo-cievny systém, a to prostredníctvom metabolického procesu. Je preukázaný jeho účinok pri znížení viskozity krvi, znížení tukov v krvi, inhibícii produkcie cholesterolu, a pri úprave krvného tlaku a srdcovej frekvencie. Ako silný antioxidant chráni srdcovocievny systém pred poškodením voľnými radikálmi tým, že ich zachytáva a neutralizuje. V tejto súvislosti môžeme hovoriť aj o imunostimulačnom a imunomodulačnom účinku jódu, pretože spolu s inými biologicky aktívnymi látkami vytvára komplexy, ktoré chránia srdcovo-cievny systém pred poškodením.“
Jód, ako ste spomínali, sa nachádza aj v prsníkoch a krčku maternice. Čo sa stane, keď je ho tam nedostatok?
„Ľudský organizmus obsahuje 40 – 50 mg jódu. Keď jód chýba, dochádza k narušeniu funkcie orgánov, a v krajnom prípade až k rakovinovému bujneniu. Po podaní jódu sa spravidla stáva, že rakovinové bujnenie sa spomalí, alebo úplne zastaví, keďže jód má schopnosť zastaviť delenie buniek, a teda ovplyvniť, resp. zvrátiť rakovinový proces.“
Prípravok Olejovita – tekvicový olej s aktívnym organickým jódom, ktorý je na trhu od roku 2010, obsahuje aj ďalšie účinné látky. Ktoré sú to, a na čo pôsobia?
„Prípravok Olejovita obsahuje nenasýtené mastné kyseliny, vitamíny skupiny E, A, K a biogénne a stopové prvky, ako je zinok, selén, síra, draslík a chróm. Tieto látky sú biologicky aktívne, prospešné pre zdravie človeka, a makromolekulárny komplex v podobe prípravku Olejovita účinok ešte niekoľkonásobne zvyšuje. Uvedený komplex, ktorého súčasťou sú vymenované látky, priaznivo pôsobí na metabolizmus organizmu človeka, centrálno-nervový, hormonálny a srdcovo-cievny systém.“
Na liečbu ktorých ochorení odporúčate prípravok Olejovita? Môžu ho užívať aj deti a tehotné ženy?
„Olejovita prostredníctvom hormónov štítnej žľazy zasahuje do metabolického a biochemického procesu, a tým ovplyvňuje činnosť celého organizmu a jednotlivých orgánov. Antioxidačné vlastnosti novej organickej formy jódu majú vplyv na regeneráciu a spomalenie starnutia, a pomáhajú predchádzať ochoreniam, ktoré zapríčiňuje narušený metabolizmus, voľné radikály a toxické látky. Prípravok je vhodný pre starých ľudí, kde je oslabený imunitný systém, ale odporúčam ho aj tehotným ženám, lebo ovplyvňuje pozitívny vývoj plodu. U detí zase podporí zdravý rast.“
Aká je odporúčaná denná dávka jódu – anorganického a organického – pre dospelého a pre dieťa?
„Denná dávka anorganickej formy jódu je stanovená na 150 μg, avšak odborná literatúra uvádza dennú dávku od 100 – 300 μg. Popisuje sa, že vysoké dávky anorganickej formy jódu vyvolávajú alergie a toxické reakcie. Niektorí autori uvádzajú, že anorganická forma jódu nemá protirakovinové účinky. Pri deťoch sa uvádza denná dávka od 30 do 60 μg, no závisí od veku a hmotnosti dieťaťa. Denná dávka organickej formy jódu legislatívne nie je stanovená, uvádzajú sa však hodnoty okolo 6 mg, čo približne zodpovedá fyziologickej potrebe ľudského organizmu (vychádzajúc z polčasu rozpadu aktívnych látok obsahujúcich jód). Naše skúsenosti potvrdzujú tieto údaje, keď organizmus aj dlhodobo túto dávku toleruje, a to bez akýchkoľvek vedľajších účinkov.“
Keby ste mohli porovnať napr. morské riasy a prípravok Olejovita – v čom sú rozdiely?
„Morské riasy, akési bielkoviny rastlinného pôvodu, sa vyskytujú v moriach a oceánoch, kde žijú v symbióze s anorganickou formou jódu, ktorá sa nachádza v morskej vode ako jodid sodný. V tomto prostredí nie sú vytvorené podmienky kovalentnej väzby anorganickej formy jódu s atómom uhlíka tejto bielkoviny, a preto sa nedá hovoriť o organickej forme jódu. Prítomnosť jódu v morských riasach môže byť iba v anorganickej forme, ktorú predstavuje jodid sodný. Prípravok Olejovita je charakterizovaný ako makromolekulárno-organicko-jódový komplex s rozsiahlou štruktúrou a dlhými uhľovodíkovými reťazcami, do ktorých je jód včlenený kovalentnou väzbou na uhlík s voľnými väzbami. Zjednodušene – morské riasy obsahujú anorganickú formu jódu, ale prípravok Olejovita obsahuje organickú formu jódu.“
Aké sú vaše vedecko-výskumné plány do najbližšej budúcnosti?
„S pomocou klinických skúšok by sme chceli určiť hornú, hraničnú dennú dávku novej organickej formy, ktorá sa, na základe doterajších skúseností, bude pohybovať až do 15 mg. Pri niektorých akútnych chorobných stavoch môže byť ešte zvýšená. Máme už vyvinutú – a certifikovanými pracoviskami úspešne otestovanú – ďalšiu organickú formu jódu. Zaujímavé na tejto organickej forme jódu je to, že médiom a nosičom účinných látok je pitná voda.“
