Neraz platí, že starosti a bolesti sa zmiernia, ak sa na ne vyspíme. Čo však prípady, keď spánok nie je liečbou, ale, naopak, diagnostickou metódou? Spánkové laboratóriá majú viaceré slovenské nemocnice. Neurológovia v nich dokážu presnejšie odlíšiť aj také závažné ochorenia ako epilepsia.
Spánok je zaujímavým fenoménom pre rôznych odborníkov. Niektorí psychológovia napríklad posudzujú vzťahy podľa toho, v akých pozíciách dvojica spí. Spánok je zaujímavým fenoménom pre rôznych odborníkov. Niektorí psychológovia napríklad posudzujú vzťahy podľa toho, v akých pozíciách dvojica spí. Iní ľudia zasa tvrdia, že podľa toho, kedy sa uprostred noci budíme, dá sa usúdiť, ktoré vnútorné orgány máme v neporiadku. V nemocničných spánkových laboratóriách sa však riešia iné otázky.
„Spánkové laboratórium je predovšetkým na vyšetrenie udalostí, ktoré odlišujú spánok pacienta od spánku väčšiny populácie,“ hovorí MUDr. Eva Feketeová, PhD. z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. Vyšetrenie v spánkovom laboratóriu je polysomnografické – to znamená, že sa naraz sleduje množstvo vecí: aktivita mozgu, pohyby očných buliev, aktivita svalstva tváre, dýchanie, srdcová činnosť, sýtenie hemoglobínu kyslíkom, pohyby dolných končatín, ale aj videosledovania neobvyklých pohybov pacienta na posteli.
„Napríklad, u pacienta s nedostatočne kontrolovanou epilepsiou je kľúčovým sledovanie elektrickej aktivity z celého povrchu mozgu (EEG) doplnené o obrazový záznam kamery. Pri vstupnom pohovore s pacientom totiž môže vyvstať otázka, či mu epilepsiu nezhoršuje napríklad porucha spánku (syndróm nepokojných nôh alebo spánkové apnoe). Vtedy je vyšetrenie nutné rozšíriť aj o polysomnografiu. Celé vyšetrenie sa potom volá Video-EEG-polysomnografia.“
Spánok prezradí o epilepsii veľa
„Spánok je obdobím, ktoré poodhalí mnoho o poruche funkcie mozgu u epileptikov, ale pre dôkladný obraz je zväčša potrebné monitorovanie 24 hodín. Niekedy je počas dňa doplnené ešte ďalšími špecifickými vyšetrovacími testmi. Z tohto pohľadu je pravdepodobne vhodnejší termín neurofyziologické laboratórium než spánkové,“ vysvetľuje neurologička.
Na Slovensku máme asi desať spánkových laboratórií. Prvé z nich vzniklo práve na košickej lekárskej fakulte, z iniciatívy prof. MUDr. Tomoriho, DrSc. Väčšina spánkových laboratórií sa zameriava na poruchy dýchania v spánku a prevádzkujú ich pneumológovia. V Košiciach a Bratislave existujú na neurologických klinikách laboratóriá zamerané na celé spektrum porúch spánku, diferenciálnej diagnostiky porúch spánku a epilepsií a monitorovanie epileptických pacientov súčasne.
„Najčastejšie na naše pracovisko prichádzajú pacienti pre rôzne nezvyčajné pohybové udalosti v spánku. Môže ísť o poruchy spánku – parasomnie (námesačnosť a pod.), abnormálne motorické pohyby v spánku (syndróm nepokojných nôh), ale i mnohé ďalšie. Často riešime príčiny nadmernej dennej ospalosti, ktorá môže byť spôsobená narkolepsiou, idiopatikami alebo rekurentnou hypersomniou. K častým diagnózam patrí aj spánkové apnoe, syndróm nepokojných nôh alebo nádor, cievna mozgová príhoda, depresia. Nesmierne dôležitou činnosťou takto technicky vybaveného laboratória je aj „vysvetlenie“, prečo sa nedarí zvládnuť liečbu epilepsie. Kladieme si otázku, či ide o pacienta s ťažkou formou epilepsie, ktorá je farmakorezistentná, alebo či pacient v skutočnosti epilepsiou netrpí, a preto lieky na epilepsiu nezaberajú. Niekedy je teda potrebné preveriť, či bola prvá diagnóza stanovená správne,“ hovorí MUDr. Feketeová.
Spánok pod drobnohľadom
Neurologička MUDr. Eva Feketeová približuje prax košického spánkového laboratória: „Vyšetreniu všetkých pacientov pred objednaním do laboratória predchádza vstupný pohovor. U epileptika pri ňom zisťujeme presnejší opis záchvatov, spôsob a dĺžku doterajšej medikamentóznej liečby, okolnosti, za akých sa záchvaty vyskytujú. Zaujímajú nás ýsledky zobrazovacích vyšetrení mozgu. Najmä u starších pacientov zisťujeme možné poruchy srdcového rytmu a rôzne iné ochorenia. Podľa štatistík nášho laboratória zhruba 30 % vyšetrovaných pacientov nemá epileptické záchvaty. Títo pacienti majú iné ochorenie, pri ktorom sa vyskytuje kvalitatívna alebo kvantitatívna porucha vedomia. Napríklad majú poruchu srdcového rytmu a potrebujú kardiostimulátor, alebo majú ťažké aterosklerotické postihnutie krčných tepien, ktoré vedie k záchvatovitým poruchám rytmu. Často odhalíme duševnú poruchu, ktorá veľmi hodnoverne pripomína epileptický záchvat a vedie k mylnej diagnóze.“
Zdriemnutie nestačí
Dĺžka vyšetrenia v spánkovom laboratóriu závisí od problému, ktorý je potrebné vyriešiť. Komplexné vyšetrenie pacienta s poruchou spánku spravidla nepresiahne 48 hodín, monitorovanie pacienta s epileptickými záchvatmi trvá aj týždeň, ojedinele 10 dní. V každom prípade, návšteva spánkového laboratória rozhodne nie je iba popoludňajšia siesta – zdriemnutie by pre objektívne vyhodnotenie nebolo reprezentatívnou vzorkou.
Omyly sa nestávajú
Stanoviť diagnózu nie je takým ľahkým orieškom, ako si mnohí myslíme. Každý pacient je špecifický, ochorenie sa uňho nemusí prejavovať plnou škálou typických príznakov, môže mať, naopak, niektoré nezvyčajné symptómy, otázne môže byť aj to, ako verne a presne dokáže popísať svoje pocity a ťažkosti. O stanovení správnej diagnózy teda rozhoduje oveľa viac aspektov než čistá kompetentnosť lekára. Ak sa teda počas vyšetrenia v spánkovom laboratóriu ukázalo, že pacient v skutočnosti nemá diagnózu, ktorá mu bola prvotne stanovená, aká je presnosť polysomnografického vyšetrenia v spánkovom laboratóriu?
„Pravdepodobnosť omylu súvisí s diagnózou: u pacienta so záchvatmi musíme zaznamenať „typický záchvat“. Pokiaľ sa nám to podarí, diagnóza je istá. Ak sa nám to počas monitorovania nepodarí, napríklad preto, že pacient máva len niekoľko záchvatov ročne, výsledná diagnóza sa opiera o anamnestické údaje a výsledky pomocných vyšetrení v medzizáchvatovom období. V takom prípade odráža istý stupeň neistoty,“ približuje neurologička.
U pacientov s poruchami spánku všeobecne dve noci dokážu zabezpečiť reprezentatívny záznam, ktorý je možné považovať za spoľahlivý a dostačujúci. Vyšetrenie je potrebné opakovať, pokiaľ dôjde k zásadnému alebo nevysvetliteľnému zhoršeniu stavu pacienta.
