Prevencia
Príznaky
VyšetrenieZdroj foto: www.stock.adobe.com
Hnedé, čierne, červené, malé aj väčšie. Znamienka a rôzne zmeny na koži nás sprevádzajú celým životom. Máme ich všetci a spravidla ich vôbec nevnímame – aspoň dovtedy, kým sa nezačneme obávať o svoje zdravie. Čo, ak je to rakovina kože?
Máte obavy, či je vaše znamienko normálne?
Čo sú to fibrómy a čo angiómy?
Viete, ako vyzerá nevus flameus?
Poznáte A-B-C-D-E pravidlá, ktoré odhalia rakovinu kože?
Ako sa chrániť pred rakovinou kože?
Ktorý nádor patrí k najagresívnejším?
Každý môže nájsť na tele pigmentové škvrny a fľaky rôznych farieb, veľkosti i tvarov. Nie všetky však možno označiť ako znamienka, aj keď ich tak často nazývame. „Veľa ľudí si pod pojmom znamienka predstavuje takmer všetky zmeny farby či povrchu kože. Za znamienka tak často mylne považujú aj takzvané fibrómy, čiže kožné výrastky, tiež cievne lézie, teda angiómy. Pacienti niekedy za znamienko mylne považujú aj nevus flameus, nazývaný aj oheň, alebo aj verruca, čiže bradavica,“ uvádza skúsenosť z praxe MUDr. Marika Piršelová, dermatologička z kliniky DermaPoint v Žiline.
Vrodené aj získané znamienka
„Pre nás dermatológov sú znamienka takzvané melanocytárne lézie vznikajúce ložiskovým zmnožením a transformáciou melanocytov v koži. Celý proces névogenézy, čiže tvorby névov, je veľmi zložitý dej,“ dodáva lekárka.
Ten prirodzene sprevádza náš život. Hoci sa nám to nezdá a často sa ako pacienti mylne domnievame, že znamienka máme od narodenia či od detstva, nie je to vždy tak. Pri znamienkach totiž možno rozlíšiť tie, s ktorými sme sa narodili, a tie, ktoré sme počas života získali.
„Vrodené névy sa klasifikujú podľa veľkosti a predstavujú pre lekára aj rodičov ťažké rozhodovanie pre ich malígny potenciál. Je pri nich totiž štvor- až šesťpercentné riziko vzniku melanómu. Navyše profylaktické odstránenie vysokorizikových lézií nezaručuje stopercentnú ochranu pred vznikom melanómu. Ten môže vzniknúť aj v mieste, kde bol predtým odstránený névus,“ vysvetľuje odborníčka.
Väčšinu znamienok na tele získavame počas života. „Objavujú sa zvyčajne medzi druhým a tridsiatym rokom života. Maximum dosahujú vo veku od 12 do 25 rokov, avšak môžu pribúdať až do veku 60 rokov. Následne ich počet klesá a postupne sa strácajú,“ dodáva dermatologička.
Kedy je znamienko podozrivé?
Znamienka sa vo väčšej či menšej miere vyskytujú u každého človeka. Nie je však znamienko ako znamienko. Pozorovať to môžeme aj na svojom tele – jednotná forma, ktorú by znamienka mali spĺňať, v praxi neexistuje. Skutočná néva môže mať rôzne podoby, existujú však isté kritériá, ktoré by malo zdravé znamienko spĺňať.
„Normálne znamienko je také, ktoré nevykazuje znaky atypického névu alebo melanómu. Veľmi pekne to vieme zachytiť pomocou dermatoskopu. Na posúdenie zmien používame takzvané A-B-C-D-E pravidlá,“ uvádza MUDr. Marika Piršelová.
A – asymetry, kritérium hodnotiace symetriu znamienka,
B – borders, teda okraje névy,
C – colour, čiže farba znamienka,
D – diameter, kritérium hodnotiace veľkosť a priemer znamienka,
E – evolution, teda vývoj névy.
„Tu však treba dodať, že aj klinicky banálny névus môže mať histologické znaky dysplázie, kým tieto znaky môžu chýbať v klinicky atypickom néve. Čiže, ak sa nám znamienko nezdá, určite treba urobiť histologické vyšetrenie,“ odporúča lekárka.
Kedy spozornieť, kedy ide o rizikové zmeny?
Na našej koži neustále prebiehajú rôzne zmeny. Pre laika je tak spravidla pomerne ťažké rozpoznať, kedy ide o rizikové zmeny, ktoré by mohli naznačovať aj vážnejšie ochorenie. Bežní pacienti zväčša veria, že znamienka majú byť hnedé, drobné, pravidelné, s kruhovým tvarom.
„Skutočné znamienka sú naozaj väčšinou hnedé, spozornieť treba hlavne vtedy, ak sa objaví čierna farba. Tiež možno potvrdiť, že okraje znamienka by mali byť ostro ohraničené a relatívne pravidelné, pigmentová sieť by mala byť pravidelne ukončená,“ dodáva odborníčka, podľa ktorej preto treba s každým podozrivým znamienkom vyhľadať dermatológa.
Niektoré névy je potrebné sledovať pravidelne, v ročných intervaloch, prípadne aj častejšie. Za odborníkom je vhodné zájsť aj v prípade, ak znamienko či jeho okolie spôsobuje nejaké problémy. „Ak znamienko krváca, páli, svrbí, prípadne mení svoj tvar alebo farbu, určite treba prísť na vyšetrenie. Odporúčam to aj v prípade iných problémov, keď sa nám znamienko jednoducho nezdá. Rovnako je vhodné prísť aj s každým novovzniknutým znamienkom. Takisto ak si nie sme istí, či ide o znamienko, radšej treba prísť, lepšie zbytočne ako neskoro. Malígny melanóm je totiž jeden z najagresívnejších nádorov vôbec a čas hrá v jeho prípade proti nám,“ dodáva MUDr. Marika Piršelová.
V prípade znamienok a ďalších škvŕn na koži je podľa nej vhodné riadiť sa aj nasledujúcim pravidlom: „Vždy, keď spozorujeme nejakú zmenu, či už sa týka nového útvaru alebo už existujúceho, ktoré sa nejakým spôsobom zmení, treba sa o tom poradiť s dermatológom.“
Červené bodky na koži a biele fliačky
Okrem tmavých fliačkov na koži možno nájsť aj škvrnky iných farieb. Aj tie často pacienti označujú za znamienka, hoci to tak nie je.
„Červené bodky na koži sú angiómy. Ide o benígne, teda nezhubné nádory súvisiace s cievami. S ozajstnými znamienkami nemajú angiómy nič spoločné. Ak sú väčšie, môžu krvácať, čo je vhodné riešiť s lekárom. Rovnako ak nám ako pacientom zavadzajú, vieme ich veľmi elegantne a jednoducho odstrániť pomocou laseru alebo IPL – intenzívneho pulzného svetla,“ vysvetľuje dermatologička. Angiómy sa môžu objaviť kdekoľvek na tele, často sa vyskytujú najmä na hrudníku, rukách či ramenách.
„Pacienti na sebe môžu pozorovať aj fliačky alebo bodky bielej farby. Tie predstavujú pomerne širokú škálu možných ochorení, preto je určite potrebná aj korelácia s anamnézou. V zásade môže ísť o fibrómy, teda drobné kožné výrastky, bradavičky alebo depigmentované ložiská, ktoré následne potrebujú ďalšiu diagnostiku,“ odporúča lekárka.
Ako a kedy sa tvoria nové znamienka
Vznik nových znamienok závisí od mnohých faktorov. Do značnej miery sa na tom podpisuje aj dedičnosť. K významným faktorom patrí aj vystavovanie sa slnečnému žiareniu a ochrana pred ním.
„Preto je najvhodnejšie správať sa v lete tak, aby sme si na tele nenašli po letných mesiacoch nové znamienka. Každé nové znamienko treba určite dať pozrieť dermatológovi. Tu je potrebné povedať, že 75 % melanómov vzniká de novo, teda bez preexistujúceho névu, a len 25 % melanómov vzniká z už existujúceho znamienka,“ uvádza MUDr. Marika Piršelová.
Slnečné žiarenie ako také je pre vznik zhubných nádorov kože jedným z najrizikovejších faktorov. „Vplýva na vznik, ako aj na zmenu névov. Príklad máme v Austrálii, ktorá má najvyšší počet malígnych melanómov na svete. Je to spôsobené kolonizáciou Austrálie Britmi, ktorých fototyp nebol a stále nie je vôbec prispôsobený tamojším podmienkam UV žiarenia,“ dodáva odborníčka.
Ako chrániť znamienka, aby z nich nebola rakovina kože?
O znamienka sa treba náležite starať, aby sme sa vyhli problémom. „Najmä ich treba chrániť pred slnečným žiarením a aspoň raz ročne im dopriať pohľad skúseného oka dermatológa. Ak sa znamienko nachádza na miestach mechanického dráždenia, je vhodné odstrániť ho,“ uvádza lekárka. Týka sa to prípadov, keď nám znamienko dráždi napríklad retiazka, ramienko od podprsenky či pás na nohaviciach.
„Rovnako treba dbať na prevenciu, pretože malígny melanóm je skutočný problém. Ani zďaleka sa nevyskytuje len u starších ľudí, máme aj 20-ročných pacientov s týmto ochorením,“ uzatvára MUDr. Marika Piršelová z kliniky DermaPoint v Žiline.
Redakčná úprava: Bc. Sabína Zavarská
Tento článok vyšiel v Dermato magazíne 2/2020. Ak máte záujem o časopis, môžete si ho objednať na stránke www.medmedia.sk kliknutím na obrázok.
