Bratislava 5. júna (TASR) – Súčasné horúce počasie, ktoré takmer denne sprevádzajú lokálne búrky z tepla, spôsobilo, že v prírode sa vo zvýšenej miere aktivizujú kliešte. Ich poštípanie môže u človeka spôsobiť kliešťový zápal mozgu alebo lymskú boreliózu. Menej známym ochorením je aj babezióza, ktorá sa však len zriedkavo prenáša na človeka, no pre zvieratá býva smrteľná.
Kliešť obyčajný sa najčastejšie vyskytuje v listnatých lesoch a zmiešaných lesných porastoch s dostatočnou vlhkosťou. Nachádzajú sa predovšetkým v tráve a nízkych krovinách do 50 cm. Obvykle sa maximum ich výskytu zaznamenáva koncom apríla a v máji, potom výskyt kliešťov klesá a nastupuje opäť na jeseň. Tieto termíny však do značnej miery ovplyvňujú aktuálne klimatické podmienky.
„Výletníci by pred návštevou lesov či trávnatých plôch preto nemali zabúdať na vhodné oblečenie v podobe dlhých nohavíc, uzavretej obuvi, ako aj pokrývky hlavy. Využiť tiež možno rôzne chemické prípravky na odpudzovanie hmyzu. Vakcinácia sa odporúča predovšetkým ľudom profesionálne vystaveným zvýšenému riziku nákazy,“ radí veterinárny lekár Ján Kuštár.
Osvedčenou metódou na odstránenie kliešťa je jeho vytiahnutie jemným, ale sústavným ťahom von. „Ideálne je, ak sa to robí pinzetou. Ďalší spôsob je potrieť kliešťa v mieste vpichu mydlovou penou na tampóne. Po chvíli sa kliešť sám uvoľní, dá sa uchopiť a vytiahnuť bez námahy. Ranu je vhodné dezinfikovať. Treba mať na pamäti, že zdroj prenosnej infekcie sa nachádza v zažívacom trakte kliešťa. Preto si pri jeho rozpučení treba bezodkladne dezinfikovať alebo poriadne mydlom umyť ruky,“ odporúča Kuštár.
Za epidemické oblasti s nadpriemerným výskytom kliešťov možno považovať juhovýchodné a južné regióny Slovenska, a to v okolí riek Morava, Dunaj, Ipeľ, pozdĺž Bodrogu, Latorice a Laborca. Už však nie je výnimočné, že kliešte v hojnom počte atakujú aj mestské parky a z roka na rok prekonávajú aj nadmorskú výšku, keď sa pomaly blížia až k hranici kosodreviny.
