Empirické skúsenosti ľudstva s balneoterapiou v sírových a sírovodíkových vodách sa po najnovších poznatkoch vedy dostali do svetla jej konkrétnych účinkov na celý ľudský organizmus a jednotlivé štruktúry tela. Koža ako hraničný orgán totiž poskytuje výrazné možnosti sledovania organizmu nielen makroskopicky, ale aj prostredníctvom imunitných reakcií a celkovej adaptibility organizmu. Dnes si už nemyslíme, dnes už vieme, že síra a sírovodík majú blahodarný vplyv na hlboké štruktúry, svaly a kĺby.
História
Kúpele sa stali základom hygienických návykov už v staroveku. Starovekí Gréci a Rimania obľubovali kúpele ako spoločný relax, hygienu a liečbu. Z gréckych kúpeľov pri meste Sparta vyrástli rímske „Balneum”, a nakoniec až extravagantné „Thermae“. Výraz thermae (z gr. thermos – teplo) označuje teplo, vulkanické kúpele či termálnu minerálnu vodu s obsahom síry. Balaneíon potom znamená teplý kúpeľ alebo kúpeľnú budovu, a je základom pre slovo balneoterapia.
K historickým faktom patrí aj míľnik, keď sa v stredovekej Európe (v 14. storočí) po objavení liečivých termálnych prameňov zmenil dovtedajší prístup k balneoterapii. Talianski lekári našli stratené antické texty, a v roku 1553 vydal Tomaso Giunta v Benátkach rozsiahle encyklopedické dielo, ktoré dnes poznáme pod skráteným názvom De balneis. Obsahuje prehľad starovekej a modernej literatúry o využití liečivých vôd – ide o diela Aristotela, Avicennu, Hippokrata, Galéna, Giraloma Cardana, Michaela Savonarolu, Conrada Gesnera, Leonhardta Fuchsa, Joachima Camerariusa, spolu 70 autorov. V roku 1571 Bacci publikoval spis De thermis, v ktorom učil umenie kúpeľníctva od Galéna po Aristotela. Používanie vody na kúpele bolo samostatnou medicínskou disciplínou. Boli vykonané prvé pokusy o analýzu vody a jej minerálnych zložiek. Rovnako naliehavá bola snaha poznať vplyv každej minerálnej látky na ľudské telo.
Prvé špecializované kúpele
Minardo v roku 1594 publikoval prehľad o dvoch kúpeľoch Caldiero vo Verone. Prvý kúpeľ bol využívaný na pitie a kúpanie, druhý používali pre pacientov s kožnými chorobami. V spise uvádza 78 ochorení, ktoré mohli liečiť v týchto kúpeľoch. Na prelome 17. storočia bolo objavených veľa nových kúpeľov vo Francúzsku. Delili sa na dva typy: horúce pramene na pitie a kúpanie, a studené, tie len na pitné kúry. Okolo roku 1800 boli uskutočnené ďalšie analýzy minerálnych vôd s cieľom zlepšiť ich využitie v medicíne – sledovala sa kvalita minerálnej vody a jej liečebný vplyv. Vznikali špecializované kúpele pre odbor reumatológia, a pre ochorenia kože a tráviaceho traktu, kde dosahovali dobré liečebné výsledky.
Čo sa deje pri balneoterapii?
Nešpecifický vplyv balneoterapie spočíva v tom, že pri kúpaní hydrostatický vztlak vody nadľahčuje telo. Preto ponorený človek váži asi iba 10 kg. Odľahčenie so sebou prináša menší tlak na všetky kĺby i štruktúry organizmu. Teplota kúpeľa 37 – 38 °C zároveň uvoľňuje stuhnuté svaly, a v pohyblivej vode vzniká navyše aj masážny účinok. Balneoterapia pôsobí na ľudský organizmus nielen prostredníctvom mechanickej a tepelnej energie, ale aj obsahom chemických látok.
Najvýraznejší liečebný význam pri ochoreniach kože mali prírodné sírové a sírovodíkové kúpele. Zdroje s vysokou koncentráciou sírovodíka umožňujú jednoduchú prípravu liečebného kúpeľa – zriedením koncentrovanej minerálnej vody na terapeutickú hladinu 100 miligramov sírovodíka v 1 litri vody. Špecifický účinok kúpeľa vzniká liečebným vplyvom obsiahnutých chemických látok. Kúpeľ v sírovodíkovej vode zároveň znižuje bolestivosť na tlak o 30 – 40 %, čiže takmer o polovicu. Tento analgetický účinok vzniká už počas kúpeľa, ale pretrváva aj dlho po ňom, či pri následných pohybových aktivitách. Napriek týmto objektívne overiteľným účinkom, podstata mechanizmu a farmakokinetického účinku sírovodíkových kúpeľov zostala dlho neznáma.
Dnešná veda sa dozvedá viac
V súčasnosti sa balneoterapeutický vplyv sírovodíkových kúpeľov vysvetľuje biochemickým pôsobením sírovodíka na bunkovej úrovni. Sprievodným javom je podpora imunitného systému. Primárny imunosupresívny vplyv sírovodíkových kúpeľov na Langerhansove bunky v číslach znamená, že už pri koncentrácii 40 mg H2S na 1 liter vody dôjde v pokožke k zablokovaniu asi 50 % týchto buniek. Zároveň sa potvrdil vplyv sírovodíka na patomechanizmus chorobných kožných procesov prostredníctvom cytokínov, t.j. skupiny nízkomolekulárnych proteínov (napr. lymfokíny a interleukíny), ktoré ovplyvňujú rast a diferenciáciu (rozdeľovanie) buniek; sú nimi spájané, a po ich vylúčení do medzibunkových priestorov majú výrazné biologické účinky.
Aj ďalšie mediátory (napr. transformačné rastové faktory), ktoré sa viažu a regulujú rast a diferenciáciu rôznych buniek, sú považované za imunomodulačné cytokíny. Konkrétne na keratinocytoch pacientov so psoriázou bol dokázaný zvýšený počet receptorov pre epidermálny rastový faktor. Okrem epidermálnej hyperproliferácie zohráva významnú úlohu aj infi ltrácia tkanív zápaľovými elementmi – v patogenéze psoriázy, atopického ekzému, ale aj ďalších dermatóz. Veľký význam sa pripisuje predovšetkým interleukínu 8, ktorý secernujú (oddeľujú, odstraňujú) rôzne bunky (napr. monocyty, lymfocyty, endotélie, fi broblasty, keratinocyty alebo melanocyty).
Protizápalové a antiproliferatívne účinky sírovodíkových minerálnych kúpeľov sa teda vysvetľujú nešpecifi ckým vplyvom sírovodíka na cytokínové receptory (v zmysle zníženia ich počtu a zmeny ich štruktúry) na povrchu buniek, pričom ide na receptorovej úrovni o účinky porovnateľné s použitím cyklosporínu, dithranolu alebo UV-B žiarenia. Zároveň sa pri použití sírovodíkových kúpeľov hovorí i o určitom sekundárnom preventívnom účinku, takže recidíva nevzniká tak často, ako napríklad po odoznení účinku lokálnych kortikoidov.
Slovensko – svetová veľmoc v sírnatých prameňoch
Z uvedeného vyplýva, že v priebehu vekov ľudstvo spoznávalo liečebné účinky sírovodíka a vedecké princípy vplyvu balneoterapie, ale aj účinky ďalších liečebných metód, pričom zaznamenávalo ich vzájomné ovplyvňovanie a spolupôsobenie na bunkovej úrovni, ako aj v celom organizme. Celkový počet sírnych prameňov na Slovensku je 219. Najvyšší obsah titrovateľnej síry má prameň Z-1 (Jozef II) v kúpeľoch Smrdáky – 680 mg/l. Ide o jednu z najbohatších koncentrácií sírovodíka nielen v Európe, ale aj vo svete.
Pramene minerálnej sírovodíkovej vody v Smrdákoch majú pôvod v miestnych podmienkach pred 25 miliónmi rokov. Na porovnanie treba uviesť, že hladiny sírovodíka v ostatných minerálnych vodách na Slovensku dosahujú maximálne 25 mg/1 liter vody. Liečebný účinok sírovodíka na kožu sa dosahuje pri hladine 40 mg/l, a vysvetľuje sa jeho imunologickými vplyvmi na bunkovej úrovni.
Ilustračné foto
