V súvislosti s protifajčiarskou kampaňou „Neodfajčite im detstvo!“, ktorá prebehla v rámci Týždňa proti rakovine, sme oslovili výkonnú riaditeľku Ligy proti rakovine, Ing. Evu Kováčovú, aby sa s nami podelila o vlastnú skúsenosť s fajčením a vyjadrila svoj osobný postoj k tejto problematike.
Pani Kováčová, vaša protifajčiarska kampaň s detskou plyšovou hračkou – medvedíkom, postupne horiacim od končatín ako zapálená cigareta, zanechala silný dojem u mnohých Slovákov. Viacerí odborníci ju dokonca označili za jedného z najvážnejších kandidátov v súťaži o najlepší reklamný spot roka. Je Liga proti rakovine spokojná?
„Zamyslela som sa nad Vašou otázkou o spokojnosti… Vnímam to v širších súvislostiach. Na jednej strane je to, ako hovoríte, spokojnosť s tým, že sme prišli s rezonujúcou kampaňou, upozorňujúcou na alarmujúci trend, týkajúci sa fenoménu fajčenia. Tentoraz so zameraním na rodinu, rodičov, teda tých, ktorí majú jedinečnú možnosť formovať návyky a životný štýl svojich detí – našej budúcej generácie. Podarilo sa nájsť výrazové prostriedky, ktoré oslovujú a upozorňujú prostredníctvom jasnej a silnej emócie, prepojenej so symbolom detstva. Dovolím si to hodnotiť týmto spôsobom na základe reakcií, ktoré ako spätnú väzbu dostávame od širokého spektra ľudí rôzneho veku, a s potešením môžem konštatovať, že kampaň „chytila“ predovšetkým mladých ľudí, teda budúcich rodičov. Druhá stránka veci je, že by sme boli najradšej, keby fajčenie bolo na ústupe, a nemuseli by sme, žiaľ, konštatovať opačný trend, ktorý na základe rozhovorov s mladými ľuďmi – študentmi i žiakmi – poukazuje na to, že počet fajčiarov už v mladom veku stúpa, a znižuje sa vek, v ktorom si mladý človek, vlastne ešte dieťa, zapáli svoju prvú cigaretu…“
Ste výkonnou riaditeľkou pacientskej organizácie, ktorej členskú základňu tvoria takmer výlučne ženy. V posledných mesiacoch zverejnili viaceré médiá výsledky výskumov, ktoré naznačujú, že hoci muži fajčia menej než v minulosti, vzrástol počet žien s cigaretou. Čím to podľa vás je?
„Keby sme vedeli jasnú odpoveď na túto otázku, asi by sme mohli ašpirovať i na nejaké svetové ocenenie (smiech). Osobne sa domnievam, že mnohé ženy majú pocit, že cigareta im pomôže zbaviť sa stresu, navodí atmosféru rovnoprávnosti muža a ženy. U mladých žien – dievčat zase spôsobí predstavu, že sú pre mužov zaujímavejšie… Hoci pri mnohých rozhovorov so študentmi – mladými mužmi zisťujeme práve opačný názor: boli by radšej, keby ich priateľka bola nefajčiarka. Ide asi o nejakú klamnú ilúziu, ktorá v žene vyvoláva pocit sebavedomia – cíti sa istejšia, atraktívnejšia, príp. cigaretou zakrýva nedostatok sebadôvery… Názory sú istotne rôzne, a nám zostáva neľahká úloha, presviedčať o škodlivosti a rizikách fajčenia, čo predstavuje ešte dlhú a náročnú cestu s využitím rôznych foriem komunikácie.“
V minulosti sa, aj vďaka zázračnej formulke „Fajčiť je nemoderné“, podarilo redukovať počty fajčiarov v hospodársky vyspelých krajinách sveta. Teraz to vyzerá, že treba začať odznovu, a heslo obohatiť o oslovenie: „Ženy, fajčiť je nemoderné“…
„Pár rokov dozadu sme v rámci „protifajčiarskej kampane“ použili heslo: „Nikotín už nie je IN…“. Myslím, že toto heslo bolo aktuálne tak pred pár rokmi, ako je aktuálne i dnes. A samozrejme, dnes viac ako kedykoľvek predtým platí, že fajčenie je zbytočný, ekonomicky náročný, zdraviu škodlivý zlozvyk, z ktorého sa, žiaľ, veľmi rýchlo a veľmi často stáva psychická i fyzická závislosť. Verím, že si už čoraz menej ľudí myslí, že fajčenie je moderné a niečo si ním môžeme dokázať… Môžeme si ním dokázať snáď len vlastnú slabosť…“
Na záver: prezradíte, aká je vaša skúsenosť s fajčením? Fajčíte, fajčili ste v minulosti, skúsili v mladosti, alebo neskúsili vôbec?
„Veľmi úprimne: fajčenie neznášam… Žiaľ, tiež patrím k tej skupine detí, ktorá žila v rodine, kde fajčili obaja rodičia. Keďže mi to skutočne „nevoňalo“, nepociťovala som potrebu robiť niečo, čo sa mi nepáči. Ale samozrejme, v čase puberty, ako mnoho iných, mladých a ovplyvniteľných ľudí, som sa nechala zlákať na vyskúšanie „zakázaného ovocia“. Asi v 13-tich rokoch som si dala svoju prvú, a našťastie aj poslednú cigaretu, lebo som nechcela trhať partiu, a byť tým slabochom, ktorý neskúsi… To, čo rozum vedel už dávno, že fajčiť nechce, potvrdilo i telo. Bolo mi príšerne zle, so všetkými sprievodnými znakmi, nehodiacimi sa na opis…(smiech). A tak som sa už nikdy nedala zlákať, aby som si zapálila. To, čo mi fajčenie, resp. nefajčenie dalo, je výborný pocit, keď viete, že sa môžete spoľahnúť sám na seba, svoj zdravý úsudok, a že dokážete odolať niečomu, čo nepovažujete ani za zdravé, ani za prospešné – aj napriek o pačnej spoločenskej klíme.“
