Prvá pomoc predstavuje sled úkonov, ktorých cieľom je zachrániť život, či zlepšiť zdravotný stav pacienta v náhle vzniknutých situáciach. Prvú pomoc považujeme za vysoko cenený akt humánnosti, a zároveň za prirodzenú zručnosť človeka vo vyspelej spoločnosti.
Keď sa hocikomu z nás priťaží, v podvedomí očakáva pomoc. Avšak, vzniká tu otázka, koľko percent z nás ovláda základné úkony laickej prvej pomoci. Koľkí máme potrebu poznať ich, alebo ich zaraďujeme do rebríčka svojích priorít vo vzťahu k iným ľuďom?
Z histórie prvej pomoci
Od nepamäti si ľudia navzájom ošetrovali rany, liečili drobné, či väčšie poranenia, a snažili sa zastaviť krvácanie. S prvým uceleným a koordinovaným prístupom k prvej pomoci sa stretávame v 11. storočí, kedy bol založený Rád Johanitánov. Ten poskytoval základné ošetrenie rytierom a pútnikom.
Hnacou silou rozvoja prvej pomoci boli boje a vojny, počas ktorých v ľuďoch vznikala potreba starostlivosti o množstvo zranených – tí dovtedy zbytočne umierali na bojiskách, bez akéhokoľvek ošetrenia. Jean Henri-Dunant túto potrebu preniesol do praxe v roku 1859, keď v bitke pri Solferine zorganizoval obyvateľov, a spoločne poskytli provizórnu prvú pomoc raneným vojakom.
O niekoľko rokov neskôr zaznamenávame vznik niekoľkých významných spoločností v tejto oblasti, ku ktorým patril aj Červený kríž, s dodnes vysoko ceneným prínosom v humanitárnej oblasti.
Prvá pomoc dnes
V súčasnosti rozdeľuje prvú pomoc na laickú a profesionálnu. Kým v minulosti sa rozdiely v schopnostiach ľudí zachrániť život a ochrániť zdravie hľadali len ťažko, dnes sa neustále posúvajú hranice prežitia aj pri vážnom ohození života – vďaka vysoko profesionálnym tímom, zasahujúcim okamžite, alebo v priebehu niekoľkých minút.
Tieto “jednotky rýchleho nasadenia” majú navyše k dispozícii najmodernejšie technické vybavenie, o akom sa ľuďom zo stredoveku ani nesnívalo. Mnohí z nás si však neuvedomujú opodstatnenosť poskytnutia prvej pomoci zo strany laickej verejnosti.
Drvivá väčšina prípadov, ktoré sa neskôr dostanú do rúk profesionálnych záchranárov a lekárov, sa odohrá v prítomnosti blízkych, priateľov alebo okoloidúcich, a teda možno aj vás. Prvé minúty preto zohrávajú obrovský význam – sú to okamihy, počas ktorých práve “obyčajný človek” môže zachrániť život inému človeku, alebo neodkladným zásahom zmierniť následky jeho poranení, či stabilizovať jeho stav.
Zásah laika je z pohľadu množstva potrebných vedomostí a skúsenosti veľmi jednoduchý, a mal by byť inuitívny. To je však možné iba vtedy, ak si už osvojil základne manévre prvej pomoci.
Príklad z praxe
Pre lepšie porozumenie problému uveďme ukážkovú situáciu. Na strednom Slovensku, počas kosenia, náhle odpadol 45-ročný muž. Susedia si to všimli, a telefonátom na linku 155 zaktivovali záchranný systém, ktorý k pacientovi vysiela posádku Rýchlej lekárskej pomoci, z najbližšej stanice, vzdialenej 20 km. Od tohto momentu budú profesionáli pre zachránu pacienta robiť všetko, čo im situácia dovolí.
Do príchodu záchrannej služby sú však s pacientom len príbuzní a susedia. Za pomoci operátorky tiesňovej linky hodnotia stav pacienta, a zahajujú neodkladnú kardio-pulmonálnu resuscitáciu. Pri zastavení srdcovej činnosti, bez následnej masáže srdca, šanca na prežitie po 2 minutách nekonania prudko klesá.
Prečo je to tak? Odpoveď je veľmi jednoduchá: životne dôležité orgány bez prívodu kyslíka a potrebných živín rýchlo odumierajú.
Posádka záchrannej služby je na mieste za necelých 11 minút. Bez predchádzajúceho zásahu ľudí by pacientove šance na prežitie boli takmer nulové.
Keď poznáme hodnotu 2 minút pri zástave srdca, poznáme aj našu úlohu v tomto systéme. Všetci by sme mali vedieť, čo v takýchto situáciach robiť. Ak to nevieme, miliónové investície do profesionálneho záchranného systému sú v prípadoch, kedy nebola okolím poskytnutá základná prvá pomoc, úplne zbytočné.
Poskytnúť druhému človeku pomoc je naša povinnosť. Záleží len od nás, či sa o základy prvej pomoci začneme zaujímať.
Portál SLOVENSKÝ PACIENT verí, že séria článkov o prvej pomoci vo vás vzbudí záujem o nové vedomosti a skúsenosti z tejto oblasti.
Redakčne upravené a krátené (jam)
