V nasledujúcom rozhovore vám predstavíme ďalší úspešný príbeh človeka, pacienta so psoriázou…
Pán Liščík, spomínate si na to, kedy sa u vás začali prejavovať prvé príznaky psoriázy?
Prvé príznaky ochorenia sa u mňa prejavili v tridsiatke, práve v čase, keď sme s manželkou stavali dom. V tom období som však ani nevedel, že takéto ochorenie existuje, dokonca som jeho prejavom ani nepripisoval zvláštnu pozornosť. Človek mal veľa starostí, a svrbenie a vyrážky na lýtkach akosi vždy samé od seba ustali. Takto to pokračovalo asi desať rokov, bez akejkoľvek liečby. Jediné, čo som si na postihnuté miesta aplikoval, bola jednoduchá Indulona. Viete, v tom čase bola osveta minimálna. Všetko sa však zmenilo po desiatich rokoch, keď svrbenie začínalo byť neznesiteľné, a červené fľaky so šupinami postihli takmer 40 % môjho tela. To som už vedel, že treba vyhľadať lekársku pomoc. Ujala sa ma prof. MUDr. Mária Šimaljaková – a začal sa kolotoč vyšetrení.
Ako ste prijali fakt, že máte psoriázu?
Fakt, že mám psoriázu, ma veľmi nerozrušil, lebo som poriadne ani nevedel, čo ma čaká. To, že sa nedá úplne vyliečiť, som zistil až neskôr. Rodina ma, samozrejme, podporovala, a už dávno posielala k lekárovi, no poslúchol som takpovediac až v hodine dvanástej.
Zmenila choroba váš život?
Psoriáza prispela aj k tomu, že sa mi zmenili spoločenské návyky. Zostával som radšej doma, obmedzil som aj niektoré činnosti, ktoré som predtým rád vykonával. Na kúpalisku som nebol vyše dvadsať rokov, takú istú dobu som si neobliekol krátke nohavice. Stalo sa mi dokonca, že mi jeden pán odmietol podať ruku kvôli chrastám, ktoré som na nej mal. Dve veci, čo ma držali nad vodou, boli rodina a práca. Kvôli množstvu povinností som sa nemal kedy ľutovať a premýšľať o ochorení.
Na koho ste sa mohli v ťažkých chvíľach spoľahnúť?
Vždy som sa mohol spoľahnúť na moju manželku, ktorá pri mne stojí v dobrom, aj v zlom.
Nástup liečby.
Liečiť ma začali rôznymi masťami, zväčša hormonálnymi. Tým, že sa kortikoidy nesmeli používať celoplošne, ale mohli sa aplikovať len na postihnuté miesta, ktorých som mal na chrbte neúrekom, mali sme s manželkou o večerný program postarané. Neskôr ma museli hospitalizovať kvôli komplexným vyšetreniam, a nasadili mi tabletky. Tento spôsob liečby by som nazval ako „udržiavací“. Výrazné zlepšenie nikdy nenastalo, ale liečba zabraňovala aj výraznému zhoršeniu môjho zdravotného stavu.
Kedy došlo k zvratu?
Zvrat nastal minulý rok, po dvadsiatich rokoch trápenia. Moja ošetrujúca lekárka, prof. MUDr. Mária Šimaljaková, ma už dávnejšie informovala o tom, že je dostupná biologická liečba, a že je iba v štádiu klinickej štúdie. Poskytla mi možnosť sa jej zúčastniť. Uistila ma, že zatiaľ všetci pacienti, ktorí podstúpili biologickú liečbu, sú spokojní, a v ich zdravotnom stave nastalo nevídané zlepšenie. Tak som nemal dôvod to neskúsiť.
Prebieha momentálne u vás biologická liečba?
Biologickú liečbu mi nasadili pred 10. mesiacmi, momentálne úspešne prebieha. Dostávam injekciu raz za 3 mesiace a chodievam na pravidelné kontroly k MUDr. Petrovi Kozubovi a k profesorke Šimaljakovej do Univerzitnej nemocnice na Mickiewiczovej ulici v Bratislave.
Hľadali ste informácie o liečbe prostredníctvom dostupných zdrojov?
Informácie o liečbe dostávam od dermatológa, ktorého navštevujem.
Poznáte niekoho s rovnakým ochorením vo svojom okolí? Môžete sa podeliť o skúsenosti?
Bohužiaľ, nepoznám nikoho vo svojom okolí, kto by trpel na rovnaké ochorenie.
Vracajú sa vám prejavy choroby?
Momentálne, práve vďaka biologickej liečbe, som takmer úplne čistý. Prejavy ochorenia sa mi nevracajú, čo je po toľkých rokoch neopísateľný pocit.
Ako sa v súčasnosti cítite? Máte nejaké obmedzenia v súvislosti s liečbou?
Cítim sa výrazne lepšie, nepoznám žiadne obmedzenia v súvislosti s liečbou. Keďže nefajčím ani nepijem, nemám informácie o tom, čo iné by mohlo spôsobiť komplikácie.
Udržiavate kontakt s inými psoriatikmi?
Nie, neudržiavam kontakt s inými pacientmi.
Čo vás teší a napĺňa?
Veľmi sa teším, lebo nám minulý rok do rodiny pribudla malá vnučka, ktorej sa môžem naplno venovať – bez pomyslenia na chorobu, ktorá ma až donedávna sužovala. Uvedomujem si, že toto nie je úplné vyliečenie, a že stav sa môže ešte zmeniť, ale veľmi si prajem a verím, že môj zdravotný stav bude vďaka biologickej liečbe stabilizovaný, a budem sa vedieť bez obmedzení radovať zo života. To isté prajem i ostatným pacientom, pretože zdravie je to najcennejšie, čo máme.
Ďakujem za rozhovor.
Ilustračné foto
