Vladimír Vůjtek (65), hokejový tréner slovenskej reprezentácie, je po minuloročných majstrovstvách, na ktorých naša reprezentácia získala už svoju druhú striebornú medailu, jedným z najobľúbenejších cudzincov u nás. Hoci navonok pôsobí, že nikdy nemá náladu, je to príjemný človek, ktorý vás prekvapí veľmi skromným správaním. Neodmietol nás, ani keď zistil, že sa chceme „hrabať“ v jeho zdravotnej karte. Presne 8 dní pred 77. MS v ľadovom hokeji nám poskytol exkluzívny rozhovor.
V akom zdravotnom stave je naše mužstvo krátko pred MS vo Švédsku a Fínsku?
Momentálne sú všetci zdraví. Všetci, ktorí prišli, sú bez problémov.
Ktorý z hráčov v nominácii podľa vás najlepšie znáša fyzickú bolesť, únavu?
Ťažko povedať… Myslím, že všetci znesú bolesť, že všetci majú ten prah bolesti trochu posunutý – v porovnaní s bežnými ľuďmi.
Sú dnešní hokejisti zodpovednejší v starostlivosti o svoje zdravie, než ste boli kedysi vy či vaši spoluhráči?
Sú, rozhodne. Viac sa o seba starajú. Vedia, že je to ich zamestnanie, ich živobytie, a môžu si ním zarobiť veľké peniaze – keď budú zdraví, keď sa o seba budú starať. Takže v tomto sú rozhodne zodpovednejší, než sme boli my.
Pri hre na ľade je ohrozené prakticky celé telo. V časoch, keď ste vy aktívne hrávali, nemali hokejisti ani prilbu na hlave…
Ja som hral ešte bez prilby. Hráči sú dnes silnejší, ako sme boli my. Hra je ale rýchlejšia, takže to prináša viac zrážok, viac zranení; tie údery viac bolia. A je tu rozdiel aj vo výstroji – oni už majú umelohmotné chrániče, ja ich volám železné. Je to celé trochu iné, ako kedysi. Dnes je viac otrasov mozgu, nepríjemných zranení krku. Preto sa aj pravidlá sprísnili, a ja si myslím, že je to správne, lebo je to šport, nejde o život.
Spomeniete si ešte na svoje prvé ozajstné hokejové zranenie?
Ja som veľa tých zranení nemal, kariéru som prežil celkom v pohode. Mal som zlomený palec – ten mi potom museli sekať, lebo sa mi nezhojil. Vtedy som mal asi 20 rokov. Mal som zlomeniny prstov, ale kolená, ramená, tie som mal vždy v poriadku.
Ako sa správa Vladimír Vůjtek, keď ho prepadne vírus, chrípka? Lieči sa, alebo si nahovorí, že to prejde samo?
Väčšinou som to prechodil. Aj ako hráč som väčšinou hrával aj s horúčkou, čo nebolo správne, a nakoniec bol ten výkon zlý. Človek si myslí, že bez neho to nepôjde, ale po zápase si povie: načo som tam šiel? Lepšie je, doliečiť sa, ale v hokeji na to nebýva vždy čas. Vlani ma to chytilo, keď sme odcestovali do Bieloruska na turnaj, lebo…ja som tam chcel letieť… My, hokejisti, máme ten neduh, že to väčšinou prechodíme.
Absolvujete preventívne prehliadky? Viete, aký máte krvný tlak (nie počas zápasu), v akom stave srdce?
V 55-tich rokoch som začal navštevovať lekára. Teraz k nemu chodím na kontroly pravidelne, pretože som už v tom veku, kedy je to nutné. Pred dvoma rokmi som absolvoval operáciu srdca, takže tlak, srdce, to všetko si pravidelne sledujem.
Stravujete sa zdravo a pravidelne?
Nie (smiech).
Ako znášate nervozitu, keď sa nič nedeje (sezóna sa skončila), a vy sa začínate nudiť? Chodíte si po adrenalín niekam inam, alebo vám nechýba?
Chýba. Po štrnástich dňoch mi už chýba. Človek je na to zvyknutý. Ja chodím na tenis, dvakrát do týždňa. Mám tam takú partiu – muži môjho veku, dobre sa tam pobavíme. Nejde nám o výsledok, ale o to, aby sme sa zapotili. A potom si sadneme na dve deci vínka a kecáme.
Ktoré tri športy sú vám najsympatickejšie – samozrejme, okrem hokeja?
Futbal, tenis a atletika.
Zo sedemnástich účastí na MS A kategórie má Slovensko zatiaľ štyri medaily. Je to úspech, alebo „normálny“ výsledok?
Povedal by som, že normálny výsledok. Slovensko je hokejová krajina, ľudia tu milujú hokej. Aj keď momentálne slovenská mládež nie je na špici svetového hokeja. Ale Slovensko je malá krajina, nemá takú základňu, ako ďalšie hokejové krajiny, ako Švédsko, Rusko, Fínsko, USA… Preto si myslím, že počet získaných medailí je dostatočný.
Čo si želáte pred nadchádzajúcimi MS v hokeji?
Najviac si všetci želáme dobré výsledky. Na majstrovstvá sveta ideme preto, aby sme tam uspeli. Ja za úspech považujem postup do štvrťfinále – potom už je možné všetko. My pre to štvrťfinále musíme urobiť všetko. Aj keď sme boli vlani strieborní, my nie sme favoriti. My budeme musieť o svoje miesto bojovať v každom zápase. Ale keď sa dostaneme do štvrťfinále, myslím, že to už budeme úspešní.
SLOVENSKÝ PACIENT bude držať palce!
Foto: SZĽH
