Interview
Príznaky
Prvá pomocZjazd na lyžiach alebo snouborde, túra na bežkách či sánkovačka, majú svoje čaro.
Ako poskytnúť prvú pomoc pri úraze, sme sa spýtali ortopéda MUDr. Miroslava Demitroviča, PhD., vedúceho lekára I. ortopedicko-traumatologickej kliniky FNsP v Bratislave – Ružinov.
Treba sa na lyžovačku alebo bežkovanie pripraviť?
Silné svalstvo dolných končatín má významné postavenie v prevencii úrazov na svahu. Ak nie je človek fyzicky aktívny počas celého roka, zimný šport predstavuje pre telo stres. Dva až tri mesiace pred plánovanou lyžovačkou by sme mali aspoň bicyklovať alebo chodiť pešo po schodoch, aby sme si spevnili svalstvo dolných končatín, a ako-tak si zlepšili kondičku.
Význam má aj rozcvičenie a strečing svalstva priamo na svahu, rozohriatie svalstva. Šľachový a väzivový aparát sú omnoho pružnejšie, a tým aj odolnejšie proti úrazom. Upozorňujem, že „rozohriatie alkoholom“ skôr uškodí – stratou koordinácie, reakcií a reflexov pri náročných športových aktivitách.
Pochopiteľne, netreba zabúdať na prevenciu, ktorá spočíva v adekvátnom výstroji. Upozorním najmä na lyžiarsku prilbu, ktorá je v niektorých alpských krajinách dokonca povinná do 12 rokov. Ak už nosenie prilby obchádzajú dospelí, u detí by mala byť samozrejmosťou. Okuliare sú takisto dôležitou súčasťou výstroja, pretože chránia oči nielen pred UV žiarením, ale aj pri pádoch alebo nepriazni počasia, aj pred mechanickým poškodením rohovky oka.
Veľmi dôležité je lyžiarske viazanie. Musí byť správne nastavené, vždy radšej na menší stupeň, aby mohlo vždy vypnúť lyžu, a predišlo sa tak pôsobeniu deštrukčných síl na koleno pri pádoch. Veľa ťažkých a zbytočných zranení kolena prichádza po zlyhaní viazania.
Aké úrazy sú v zime najčastejšie?
V bežnom živote dochádza väčšinou k pošmyknutiam na ľade alebo snehu, hlavne u starších ľudí. Medzi najčastejšie patria zlomeniny vretennej kosti v oblasti zápästia, zlomeniny krčka ramennej kosti, zlomeniny v oblasti horného konca stehennej kosti, a napokon aj zlomeniny členkového kĺbu. Tieto bývajú u starších ľudí viac úlomkové alebo trieštivé, pretože sa často vyskytujú pri osteoporóze.
Vyslovili ste názor, že pri zimných športoch u mladých ľudí suverénne vedie poranenie kolena…
Ide často o poškodenie alebo roztrhnutie väzov alebo meniskov kolena, a poškodenie chrupavky kĺbových povrchov kolena. Napriek adekvátnej a včasnej operácii, môžu byť následky trvalé, preto neslobodno preceňovať svoje sily.
Samostatná kapitola sú otvorené zlomeniny. Vznikajú hlavne v oblasti predkolenia, v mieste horného zakončenia lyžiarky, kde sa najviac akumulujú rotačné a ohybové sily, pôsobiace na predkolenie. Otvorené zlomeniny sú nebezpečné kvôli krvácaniu, ale hlavne infekcii obnažených kostí (z vonkajšieho prostredia). Ak sa táto infekcia naplno rozvinie, a prejde do chronickej podoby, následky sú celoživotné, a invalidizujú pacienta. V prípade takejto zlomeniny, je nutné neodkladné znehybnenie končatiny, prikrytie zlomeniny sterilným materiálom, a čo najskorší transport do najbližšej nemocnice.
Ako môžeme poskytnúť prvú pomoc, kým príde lekár?
Prvá pomoc na svahu spočíva v znehybnení poranenej časti tela a udržiavaní postihnutého v teple. Končatiny môžeme znehybniť aj provizórnymi pomôckami, napr. lyžami, palicami. Ak postihnutý leží na svahu, treba pod neho opatrne podvliecť kus odevu a izolovať ho od chladného podkladu.
V prípade podozrenia na poranenie chrbtice, sa snažíme s postihnutým čo najmenej manipulovať. Nesmieme pacientovi podávať alkohol. Nemal by ani jesť, môže však vypiť malé množstvo teplého čaju. Okamžite voláme horskú službu alebo záchranku. Prioritou je neodkladný transport zraneného do nemocnice, kde dostane adekvátnu pomoc.
Ako je to s ľahšími zraneniami?
Ľahšie úrazy, ako podvrtnutie kĺbov, natiahnutie väzov alebo šliach, sa liečia pokojovým režimom, fixáciou textilnými neoprénovými alebo termoplastovými ortézami. V súčasnosti sa ustupuje od sadrovania, preferujeme ľahšie a flexibilnejšie typy fixácie, kde sa často dá nastaviť aj limitovaný pohyb v poranenom kĺbe.
Suverénnou operačnou metódou poraneného kolena je artroskopia. Je to miniinvazívna operačná technika, s krátkou pooperačnou rekonvalescenciou, ktorou vieme – pri málo závažných poraneniach – vyliečiť koleno prakticky bez následkov.
Komplikované, trieštivé, dislokované a vnútrokĺbové zlomeniny riešia lekári operačne?
Áno. Prioritou pri týchto operáciách je návrat plnej funkcie končatiny. Máme k dispozícii viaceré moderné osteosyntetické implantáty, ktoré nám pevne a anatomicky presne fixujú a stabilizujú kostné fragmenty, aby pacient po operácii nemusel mať sadru, a mohol rozcvičovať priľahlé kĺby. Tým skôr dôjde k jeho návratu do práce a k bežným aktivitám. Práceneschopnosť pri týchto zlomeninách je však často 4 až 6 mesiacov, a niekedy i viac.
Zlomeniny chrbtice patria k najzávažnejším úrazom?
Majú svoju špecifickosť v tom, že pri nich hrozí – pre poškodenie miechových štruktúr – ochrnutie pacienta. Pri akejkoľvek strate hybnosti horných alebo dolných končatín po úraze, alebo pri tŕpnutí či mravčení končatín, musíme mať podozrenie na poranenie chrbtice. V takom prípade je nutné znehybnenie celého tela.
Transport pacienta sa musí robiť takisto na pevnej podložke, alebo na príslušnom zariadení, a treba počkať na transport záchrankou, ktorá ma k dispozícii tzv. „chrbticové dosky“. V prípade poškodenia chrbtových štruktúr nasleduje neodkladné operačné riešenie na špecializovanom pracovisku.
Čo však robiť, ak pacient pri poranení hlavy upadne do bezvedomia?
Nevyhnutný je nasledujúci postup. Presvedčíme sa, či pacient dýcha a či nemá zapadnutý jazyk. Ak dýcha, dáme ho do stabilizovanej polohy (na boku), v ktorej nezapadá jazyk a pacient sa neudusí prípadnými zvratkami.
Ak zistíme, že pacient nedýcha, okamžite mu uvoľníme dýchacie cesty, vytiahneme zapadnutý jazyk, vyčistíme ústnu dutinu od prípadných zvratkov a začneme resuscitáciu – oživovanie. Robí sa dýchaním z úst do úst. A vonkajšou masážou srdca (v prípade absencie akcie srdca). Samozrejme, ihneď voláme záchrannú službu.
Je po každom úraze nevyhnutná rehabilitácia?
Rehabilitácia je dôležitá preto, že vracia pacienta na úroveň predúrazovej aktivity pohybového aparátu. Často sa robí po operácii, ambulantne a dlhodobo, aj po nástupe do práce.
Dĺžka liečby je individuálna. Závisí od typu a závažnosti úrazu, a často trvá pol roka, i viac. Z tohto dôvodu má poistenie veľký význam, hlavne z hľadiska kompenzácie finančných strát postihnutého pri dlhšej práceneschopnosti. Je to dôležité najmä pri úrazoch živiteľov rodín.
Ilustračné fotografie
Tento článok vyšiel v tohtoročnom Neuro magazíne číslo 3. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.
