Bolesť je problém, s ktorým sa viac alebo menej často stretáva každý človek, či už ide o bolesti hlavy, zubov, kĺbov, či iné. V niektorých prípadoch nie je nevyhnutné ísť k lekárovi, preto sa väčšina ľudí spolieha na samoliečbu voľnopredajnými analgetikami.
Poruchy erekcie postihujú viac ako polovicu mužov nad štyridsať rokov. Mnohí z nich v snahe vyriešiť svoj problém siahajú po výživových doplnkoch, ktoré sľubujú zlepšenie sexuálnej funkcie.
Typický vek pre nástup sklerózy multiplex je 20 rokov. Ochorenie sa však môže vyskytovať aj u oveľa mladších pacientov. Skleróza multiplex sa zvyčajne vyvinie medzi 20. – 40. rokom života, u žien dva- až trikrát častejšie než u mužov. Zaujímavé tiež je, že fajčiari týmto ochorením trpia dvakrát častejšie než nefajčiari. Asi do 10 % pacientov so SM je vo veku mladšom ako 18 rokov. O detských pacientoch sme sa rozprávali s prednostom Kliniky detskej neurológie DFN Bratislava-Kramáre doc. MUDr. Pavlom Sýkorom.
Lekári z bratislavskej univerzitnej nemocnice už vedia pacientom so zhubným nádorom panvy či bedrového kĺbu pomôcť v boji s ochorením aj inak ako amputáciou nohy a časti panvy. Pacientom vďaka pokroku v medicíne vedia totiž nahradiť nielen bedrový kĺb, ale po novom aj časť panvy.
Pohľad na prítomnosť zvieraťa v domácnosti v čase príchodu novorodenca sa podľa primárky novorodeneckého oddelenia sanatória Koch Kataríny Pisoňovej v poslednom období zmenil.
Na Neurochirurgickej klinike SZU Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta čas plynie akosi inak, svojím tempom. Nemá váhu v sekundách, minútach, hodinách. Má svoje vlastné jednotky, v ktorých plynutie znamená nádej, uzdravenie, život.
O základných formách liečby parkinsonovej choroby sme sa rozprávali s doc. MUDr. Jánom Benetinom, prednostom Neurologickej kliniky SZU, pracovisko Bratislava-Ružinov.
Bunkoví biológovia z texaskej univerzity nedávno prišli na to, že ak z bunkovej výmeny odstránia určitú látku, predĺžia tým životnosť nervových buniek, ktoré boli poškodené pesticídmi. Toto znie ako príkladne nudný oznam, však? Nie však pre vedcov, ktorí sa zaoberajú výskumom neurodegeneratívnych chorôb ako Parkinsonova, Alzheimerova alebo Huntingtonova choroba. Presne tento typ „nezáživných“ správ, ktoré sa určite nedostanú na titulku, ba ani druhú, tretiu či desiatu stranu bulvárnych novín, je však pre mnohých ľudí skvelou novinkou. Znamená totiž, že sme zasa o krôčik bližšie k objaveniu lieku na ochorenia, ktoré postihujú čoraz väčší počet ľudí. S primárom Neurologického oddelenia FNsP sv. Cyrila a Metoda v Bratislave MUDr. Denisom Richterom sme sa rozprávali aj o tom, ako sa hľadajú dlhoočakávané lieky na Parkinsonovu chorobu a čo môžeme dovtedy robiť.
Nedávny prieskum agentúry GFK ukázal, že prekvapivo veľa pacientov so sklerózou multiplex (zhruba 40 %) nevyhľadá lekára, keď dostane atak. Až 17 % pacientov pritom ani dobre nevie, čo majú považovať za atak – a čo je prejavom nejakej inej ťažkosti. S neurologičkou Mudr. Vierou Hančinovou z Neurologickej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave sme sa preto rozprávali o tom, akí vlastne sú „esemkári“.
DebRA SR (Dystrophic epidermolysis bullosa Research Association of Slovak Republic) je občianske združenie, ktoré združuje ľudí s kožou jemnou ako motýlie krídla. Háji záujmy pacientov, ktorí trpia vrodeným pľuzgiernatým, veľmi zriedkavým nevyliečiteľným ochorením s názvom Epidermolysis bullosa (EB) – ľudovo nazývaným tiež choroba motýlích krídel. Slovenské motýlie krídla nedávno zakúsili svet. Zaleteli si do teplých krajín, aby spoznali, ako žijú motýlie krídla vo svete.
