Epilepsia je jedno z najčastejších vážnych ochorení mozgu. Podľa Epiklubu (pacientska organizácia slovenských epileptikov) je pravdepodobné, že ak cestujete vo vlaku plnom ľudí, prejde okolo vás aspoň jeden človek s týmto ochorením.
Ochorenie s dlhou históriou
Poznatky o máloktorom ochorení, siahajú tak ďaleko, ako poznatky o „svätej chorobe“. Vôbec prvý záznam o epilepsii je z obdobia rokov 4500 pred naším letopočtom. Ajurvédska literatúra popisuje epilepsiu ako apasmaru – „stratu vedomia“. V babylonskej literatúre nájdeme prvé záznamy o tomto ochorení z roku 2080 pred naším letopočtom.
V každej kultúre bolo ochorenie vnímané rôzne. Babylončania považovali epilepsiu za dôsledok útoku zlých duchov na človeka. Aj Indovia verili, že ide o duševné ochorenie, spôsobené démonmi a duchmi. Starovekí Rimania zasa verili, že ochorenie pochádza od duchov a prenáša sa dotykom, čo bol aj dôvod, prečo boli takto chorí ľudia v tej dobe izolovaní od ostatných.
Všetky tieto domnienky vyvrátil až Hippokrates, keď vo svojej knihe o epilepsii vylúčil, že by ochorenie pochádzalo od bohov, či vznikalo následkom pôsobenia nadprirodzených bytostí.
„Myšlienka, že toto ochorenie pochádza od bohov, je len zásterkou pre nevedomosť a podvodné praktiky tých, ktorí tento názor kážu. Príčina epilepsie tkvie v mozgu, a záchvat spôsobuje zima, slnko a vietor, ktoré menia jeho konzistenciu,“ tvrdil vo svojej knihe v roku 400 pred naším letopočtom, kde epilepsiu označil ako ochorenie mozgu.
Aj napriek novým poznatkom, však bola epilepsia naďalej považovaná za ochorenie božského pôvodu. V Európe považovali svätého Valentína za patróna ľudí s epilepsiou, ku ktorému sa aj modlili. V období renesancie považovali ľudí s epilepsiou za výnimočných, za prorokov. Až v 19. storočí bolo akceptované Hippokratovo tvrdenie, že epilepsia je ochorenie mozgu.
K zmene dopomohol aj vývin novej disciplíny – neurológie. Najdôležitejším človekom, ktorý prispel k medicínskemu ujasneniu a popisu tohto ochorenia, bol John Hughlings Jackson. Jeho definícia a rozdelenie záchvatov sa používa v medicíne dodnes.
Vývoj liečby epilepsie
Prvými liekmi na liečbu epilepsie boli látky bromid draselný a fenobarbital. Liek bromid bol v tej dobe najúčinnejším, ľudia so „svätou chorobou“ mohli viesť normálny život. Fenobarbital bol určený len na liečbu niektorých typov epileptických záchvatov. Prevratom bol elektroencefalograf – EEG, ktorý vynašiel psychiater Hans Berger.
EEG je zariadenie, ktoré sa využíva dodnes. Pomocou neho sa robí neinvazívne vyšetrenie, ktoré zachytáva elektrickú aktivitu mozgu. Väčšinou sa používajú špeciálne čiapky, ktorými sú snímané elektrické zmeny v mozgu, a zároveň sa ukáže miesto pôvodu záchvatu, čo umožňuje správne určeniu typu záchvatov.
Od vývinu prvého lieku na epilepsiu ubehlo niekoľko rokov, a na trh prichádzajú stále nové lieky. Tie celkom úspešne dostanú chorobu pod kontrolu. Nastavenie antiepileptík je však u každého pacienta individuálne. Často sa stáva, že aj napriek enormnej snahe lekárov a nastaveniu rôznych kombinácií antiepileptík, nie je možné pacienta s týmto ochorením stabilizovať. Ide o tzv. farmakorezistentných pacientov, pre ktorých je každý nový liek na trhu nádejou, že pomôže dostať záchvaty pod kontrolu.
Spôsoby liečby epilepsie
Na Slovensku sú dostupné tri spôsoby liečby epilepsie, ktorými sa dosahujú stavy bez záchvatov. Farmakologická liečba ponúka široký výber farmaceutík; niektoré sa podávajú pri záchvatoch, iné zasa preventívne, aby sa zabránilo vzniku záchvatu.
Farmaceutiká pôsobia na receptory a iónové kanály, čím ovplyvňujú nervové bunky. Chirurgická liečba je vhodná, ak farmaceutiká nezaberajú, a pacient má parciálne záchvaty, vyvolané nádorom v mozgu, či cievnou abnormalitou. U farmakorezistentých pacientov sa dosahujú výborné výsledky pomocou ketogénnej diéty, ktorá pozostáva hlavne z tukov, pričom na minimum obmedzuje cukor.
Ochorenie zahalené tajomstvom
„Svätá choroba“ je dodnes pre väčšinu ľudí zahalená tajomstvom. Napriek snahe lekárov, je ťažké zmeniť prístup spoločnosti k ľuďom, ktorí trpia týmto ochorením. Stále sme netolerantní, a za každou netolerantnosťou sa skrýva hlavne nevedomosť.
Preto sa vám v nasledujúcich vydaniach Neuro magazínu budeme snažiť čo najviac priblížiť život so „svätou chorobou“.
Ilustračné fotografie
Tento článok vyšiel v tohtoročnom Neuro magazíne číslo 2. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.
