Súčasné možnosti liečby migrény

V liečbe migrény sa používa viacero liekov z rôznych liekových skupín. Cieľom liečby je znížiť záchvaty na čo najnižší počet, ideálne je záchvaty úplne eliminovať. Liečebný plán sa odvíja nielen od diagnózy a klinických príznakov migrény, ale aj od pacientových očakávaní a cieľov. Liečebné postupy rozdeľujeme na nemedikamentóznu liečbu a medikamentóznu liečbu (farmakoterapiu). Farmakoterapia migrény sa rozdeľuje na dve základné skupiny: na liečbu akútneho záchvatu migrény a na profylaktickú (preventívnu) liečbu.

Z nemedikamentóznych postupov ide o odstránenie spúšťacích faktorov, t. j. úprava životosprávy, stravovacích návykov, spánkového režimu. Ďalšími opatreniami sú napr. pokoj na lôžku, studené obklady na hlavu. V praxi sa často stretávame aj so zmiešanými bolesťami, keď sa migréna vyskytuje súčasne aj s inými bolesťami hlavy. V liečbe ataku migrény pri voľne dostupných liekoch sa v praxi stretávame s nízkou iniciálnou dávkou, na ktorú by mal lekár pacienta upozorniť. Chybou v liečbe je aj nevhodná forma lieku pri ataku migrény (napr. pri vracaní sa často volí perorálna forma).

Z nemedikamentóznych postupov ide o odstránenie spúšťacích faktorov, t. j. úprava životosprávy, stravovacích návykov, spánkového režimu. Ďalšími opatreniami sú napr. pokoj na lôžku, studené obklady na hlavu. V praxi sa často stretávame aj so zmiešanými bolesťami, keď sa migréna vyskytuje súčasne aj s inými bolesťami hlavy. V liečbe ataku migrény pri voľne dostupných liekoch sa v praxi stretávame s nízkou iniciálnou dávkou, na ktorú by mal lekár pacienta upozorniť. Chybou v liečbe je aj nevhodná forma lieku pri ataku migrény (napr. pri vracaní sa často volí perorálna forma).

V rámci profylaxie dochádza často k nedostatočnému efektu z viacerých príčin. Veľmi častou príčinou je predčasné vysadenie lieku, niektoré lieky pri profylaxii účinkujú až po 3 mesiacoch podávania. Ďalšou chybou je predčasná výmena profylaktického lieku. Dávky profylaktík by sa mali postupne navyšovať a podávať dostatočne dlhý čas. Najvhodnejšia je monoterapia. Na druhej strane si treba uvedomiť skutočnosť, že profylaxia sa považuje za účinnú pri redukcii počtu záchvatov a intenzity o 50 % a viac. Dôležitú úlohu pri výbere liečby zohráva aj väzba záchvatov na menštruačný cyklus, aplikáciu hormonálnych kontraceptív či hormonálnej substitučnej liečby.

Cieľom akútnej liečby je zastaviť alebo aspoň zmierniť záchvat migrény. Akútna liečba sa aplikuje v určitej časti priebehu záchvatu. Záchvaty neliečenej migrény majú takmer vždy strednú až silnú intenzitu. V liečbe migrenózneho záchvatu podávame liek čo najskôr s cieľom predísť rozvoju akútnej bolesti v priebehu záchvatu. Liečba pri strednej až silnej intenzite je teda špecifická, podávané lieky sú tzv. triptany. Lieky podávame perorálne, v prípade sprievodných vegetatívnych prejavov preferujeme inú formu, može ísť napr. o nazálny sprej alebo injekčnú formu. Lekár sa často rozhoduje na základe svojich skúseností. Na určenie intenzity stupňa bolesti sa v praxi často používajú dotazníky, napr. MIDAS dotazník. Pri ľahších atakoch migrény často volíme aj lieky zo skupiny analgetík alebo nesteroidných antiflogistík.

Špecifická liečba predstavuje lieky zo skupiny triptanov, ktoré pôsobia na serotonínové receptory a spôsobujú selektívnu vazokonstrikciu kraniálnych tepien a tlmia proces tzv. neurogénneho zápalu cievy. Tieto lieky sa neodporúčajú podávať u pacientov liečených na cievne ochorenia, ischemickú chorobu srdca, artériovú hypertenziu. Kontraindikované sú v prvom a v treťom trimestri tehotenstva. Pri tejto liečbe sa často stretávame aj s nežiaducimi účinkami, ako sú závraty, pocit tlaku na hrudníku, ospalosť, zmyslové poruchy, prechodné zvýšenia krvného tlaku, návaly tepla, dyspnoe, pocit ťažoby (zvyčajne prechodný stav, môže ovplyvniť akúkoľvek časť tela vrátane hrudníka a hrdla).

Preventívna liečba sa aplikuje aj v období mimo záchvatov migrenóznych bolestí. Cieľom preventívnej liečby migrény je zmiernenie príznakov akútneho ataku a zníženie výskytu migrény. Indikáciou preventívnej liečby je frekvencia ťažkých záchvatov 3 a viac mesačne, výrazná intenzita záchvatov a prolongované ataky trvajúce viac ako 48 hodín, zlyhanie akútnej liečby pre závažné nežiaduce účinky. Preventívnu liečbu rozdeľujeme na epizodickú, intermitentnú a chronickú. Epizodickú profylaxiu používame v prípade, ak poznáme spúšťač migrény (napr. cvičenie, sexuálna aktivita). V tomto prípade podávame liek pred danou činnosťou, ktorá záchvaty vyvolá. Intermitentnú profylaxiu odporúčame pri menštruačnej migréne, keď pacientka užíva liek 5 dní v priebehu menštruácie. Pri chronickej profylaxii pacient užíva liečbu viac ako 3 mesiace. Táto liečba sa podáva zvyčajne 6 až 12 mesiacov. Cieľom tejto liečby je dosiahnutie aspoň 50 % redukcie atakov, až po takomto období sa liečba postupne vysadzuje. Volíme liek s najmenším rizikom a s najväčším efektom pre pacienta, vhodné sú najnižšie účinné liečebné dávky. V tomto prípade je veľmi dôležité brať do úvahy komorbidity pacienta a vek pacienta. Používame lieky zo skupiny antimigreník, antidepresív, antiepileptík, nesteroidné antiflogistiká alebo lieky zo skupiny tzv. betablokátorov používaných v internej medicíne.

Ďalšou z metód v liečbe chronickej migrény je aplikácia botulotoxínu A; táto liečba však nie je na Slovensku hradená z verejných zdrojov a hradí si ju pacient sám. Pacienti s ťažkou formou migrény, ktorým doterajšia dostupná liečba buď nepomáhala, alebo ju netolerovali, majú novú nádej na zlepšenie kvality života pomocou monoklonálnych protilátok. Monoklonálne protilátky sú chemické látky viažuce sa v tele na konkrétne receptory na povrchu buniek. Liečba sa používa už dlhší čas v terapii rôznych, napr. reumatologických či onkologických ochorení. Účinná látka sa viaže na calcitonin gene-related peptid receptory (CGRPR) a blokuje ich, čím sa stala prvým liekom v histórii pôsobiacim na spomínaný receptor. CGRPR sa vyskytuje vo zvýšenej miere u pacientov s migrénou. Blokáciou receptora sa zastavuje komplikovaná biochemická reakcia, ktorá má význam v procese rozvoja migrenóznych bolestí hlavy.

Ďalšou z metód v liečbe chronickej migrény je aplikácia botulotoxínu A; táto liečba však nie je na Slovensku hradená z verejných zdrojov a hradí si ju pacient sám. Pacienti s ťažkou formou migrény, ktorým doterajšia dostupná liečba buď nepomáhala, alebo ju netolerovali, majú novú nádej na zlepšenie kvality života pomocou monoklonálnych protilátok. Monoklonálne protilátky sú chemické látky viažuce sa v tele na konkrétne receptory na povrchu buniek. Liečba sa používa už dlhší čas v terapii rôznych, napr. reumatologických či onkologických ochorení. Účinná látka sa viaže na calcitonin gene-related peptid receptory (CGRPR) a blokuje ich, čím sa stala prvým liekom v histórii pôsobiacim na spomínaný receptor. CGRPR sa vyskytuje vo zvýšenej miere u pacientov s migrénou. Blokáciou receptora sa zastavuje komplikovaná biochemická reakcia, ktorá má význam v procese rozvoja migrenóznych bolestí hlavy.