Interview(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Od januára 2020 mala vstúpiť do platnosti novela, podľa ktorej by materské škôlky nesmeli prijímať nezaočkované deti.
Poslanci parlamentu však toto rozhodnutie v poslednej chvíli zastavili. V blízkej budúcnosti budú o novele opäť rokovať, no nateraz materské škôlky môžu prijímať aj deti, ktoré neabsolvovali povinné očkovanie.
Rodičom stále hrozí pokuta až do výšky 331 eur
Zmenu novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, navrhlo Ministerstvo zdravotníctva SR. Ministerstvo pracovalo s mnohoročnými skúsenosťami, ktoré dosvedčujú, že ak sa v kolektíve zíde viacero nezaočkovaných detí, tieto podporia šírenie daného ochorenia, pokiaľ sa už objavilo.
Takýmto spôsobom ohrozujú najmä deti, ktoré nemohli podstúpiť očkovanie, napríklad kvôli imunitnému ochoreniu, alebo iným kontraindikáciám. V platnosti pritom zostáva hrozba súhrnnej pokuty do výšky 331 eur, ak rodičia odmietnu s deťmi podstúpiť povinné očkovania. Tú pokutu im môže udeliť Regionálny úrad verejného zdravia.
Detská lekárka: Rodičia by mali využiť všetky možnosti ochrany
Jana Nosková je detská lekárka z Liptova. Venuje sa zdravému životnému štýlu u detí aj dospelých, inklúzii detí s oneskoreným vývinom, či rôznymi postihnutiami (napríklad deti matiek, ktoré počas tehotenstva pili alkohol), ako aj protidrogovej prevencii.
MUDr. Nosková spolupracuje s Loma Linda Univerzitou v USA (Kalifornia). Podľa jej názoru by mala spoločnosť využiť všetky dostupné možnosti ochrany pred nákazlivými chorobami, kam nepochybne patrí aj očkovanie.
Aký je váš názor na stopnutie novely o zákaze prijímania nezaočkovaných detí do predškolských zariadení? Je novela potrebná, alebo bude lepšie, ak ju politici neuvedú do praxe?
Myslím si, že do predškolského veku je už úplne jasné, ktorému dieťaťu by očkovanie mohlo ublížiť. Preto si myslím, že novela by riešila strach rodičov detí, ktoré nie sú rizikové, a motivovala by ich, aby opätovne prehodnotili svoje rozhodnutie.
Mám skúsenosť s hepatitídou A, ktorú si moji pacienti priviezli pred desaťročím z Rumunska, a následne sa nakazilo jedno športové družstvo. Tiež som sa stretla s tým, že zahraniční turisti navštívili naše kúpalisko už s vyrážkami kiahní, ktoré neodhadli ako začiatočný prejav vysoko infekčného ochorenia – takže nakazili, koho stretli.
Proti kiahňam a infekčnej žltačke A, nie je povinné očkovanie. Chcem tým ilustrovať fakt, že aj bacily a vírusy chorôb, proti ktorým sa očkuje povinne, sa môžu ľahko dostať aj k nám, napríklad prostredníctvom neočkovaných a už chorých turistov, alebo cudzincov.
Nemôžeme zakázať cestovanie, ale môžeme využiť ochranu očkovaním. Deti nemôžu za to, do akej rodiny sa narodili, a ani si nevybrali svojich rodičov. Preto súhlasím aj s možnosťou, že ak sa rodičia rozhodnú zaočkovať svoje deti neskôr, platí to poisťovňa.
Aké sú vaše skúsenosti s očkovaním? Je vhodné, ak neočkované deti separujeme?
Keď som bola v polovici 90. rokov minulého storočia v USA, bola tam veľmi podobná situácia, ako u nás teraz – silná protiočkovacia kampaň a nižšie percento zaočkovaných detí. Zúčastnila som sa na pediatrickom kongrese v Chicagu, a keď som porovnala percentá zaočkovanosti v USA a na Slovensku, čudovala som sa, že pracovníci bývalej hygieny (dnes RÚVZ) neboli spokojní so zaočkovanosťou okolo 98 % v mojom obvode v tom istom čase.
Musím priznať, že po návrate z ročného pobytu v USA (v roku 1996), som aj ja bola opatrná a čakala som, kedy sa prejavia závažné vedľajšie účinky, o ktorých hovorili protiočkovací aktivisti. Zaznamenali sme bežné reakcie, ako opuchy, teploty, plačlivé deti, ale nie závažné. Pre istotu posúvam očkovanie u detí, ktoré majú začínajúceho ochorenie, a pokiaľ sú rizikové, riadim sa odporúčaniami odborníkov, napríklad neurológa.
Zakrátko po mojom návrate z USA, dorazila protivakcinačná kampaň do Európy. Situácia sa aj na Slovensku radikálne zmenila. Rodičia sa začali báť; odmietali očkovanie u svojich detí, pretože boli nesprávne informovaní, že im to ublíži, a neochráni.
Neočkovanie sa zväčša spája s alternatívnym životným štýlom. Často práve rodičia, ktorí chcú svoje deti ochrániť pred škodlivými látkami z prostredia, sa boja aj vakcinácie. Hoci som za očkovanie, ale nebojím sa ani vegetariánskeho stravovaniu u detí, pred pár rokmi sa stalo, že môj obvod mal najnižšiu zaočkovanosť v okrese.
Deti, ktoré sú izolované, sú ochudobnené o dôležité interakcie, ktoré ich učia zručnostiam pre život. Ak by bola novela schválená, pre rodičov neočkovaných detí by pribudla nová úloha – hľadať pravidelné, primerané kontakty pre svoje deti s vrstovníkmi.
Ako by mali lekári motivovať rodičov? Ako by im mali vysvetľovať, aby dali svoje deti zaočkovať? Kde možno robia chybu? Prečo pomerne veľa Slovákov odmieta povinné očkovanie u detí?
Nemyslím, že neochota rodičov je chybou lekárov. Je len malé percento detských lekárov, ktorí neodporúčajú očkovanie, a minimum je takých, ktorí odhovárajú rodičov od očkovania. Nízke percento zaočkovanosti sa často prejaví epidémiami, to my zdravotníci vieme. Skôr vnímam inú príčinu – strach rodičov o svoje deti. Sú to rodičia, ktorí často putujú od lekára k lekárovi, aby sa vyhli hláseniu o nezaočkovanosti ich dieťaťa.
Na druhej strane spektra, sú nezodpovední rodičia. Možno nevieme, ako pracovať s vystrašeným alebo nezodpovedným rodičom. Možno nám bráni paradox, že nič v medicíne nie je stopercentné a občas sa vyskytnú komplikácie, aj keď sme urobili všetko preto, aby sme sa im vyhli, a preto nie pre každého rodiča sme presvedčiví. Podaním správnych informácií však môžeme ovplyvniť motiváciu rodičov.
Plynú pre zaočkované deti nejaké riziká z toho, že prichádzajú do kontaktu s nezaočkovanými deťmi, ak tieto ochoreli?
Kolektívna ochrana funguje, ak je viac ako 95 % detí zaočkovaných, napríklad proti osýpkam. Neočkované deti vytvárajú tzv. vakcinačnú dieru, a takto rastie riziko ochorenia u jedincov so slabšou imunitnou odozvou po očkovaní. Až pri kontakte s chorým sa otestuje, či si zaočkované dieťa vytvorilo dostatočnú odolnosť voči chorobe. Ak nie, môžu ochorieť aj zaočkované deti.
