Liečba
PrevenciaZdroj foto: www.stock.adobe.com
Sclerosis multiplex (SM) je autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje najčastejšie mladých ľudí, najmä ženy vo veku okolo 20 – 30 rokov. Príznaky ochorenia sú veľmi variabilné, zahŕňajú postihnutie pohybového aparátu, motoriky, zraku, urologické a sexuálne príznaky či poruchy reči, koncentrácie, ale aj úzkosť a depresie. Ochorenie je najčastejšie charakteristické striedaním fázy relapsu – vzplanutia, keď sa stav pacienta a príznaky zhoršujú, a fázy pokoja, remisie, keď je ochorenie stabilizované.
O tom, aký dopad má prekonanie infekcie Covid-19 u pacientov so SM a aký vplyv má v ich prípade očkovanie, sme sa rozprávali s MUDr. Editou Kahancovou z Centra pre liečbu sclerosis multiplex v Košiciach.
* Pani doktorka, mohli by sme sa domnievať, že ak je pri autoimunitných ochoreniach, ako je napr. sclerosis multiplex, imunitný systém „hyperaktívny“, mohli by byť pacienti s týmto ochorením chránení pred Covid-19? Je reálne, že by takto „vybudený“ imunitný systém mohol vytvárať prirodzenú bariéru pred vírusmi?
– Sclerosis multiplex patrí medzi autoimunitné ochorenia, pri ktorých dochádza k zápalovej aktivite vznikajúcej v dôsledku zmenenej funkcie imunitného systému. Jednoducho povedané, vlastné bunky imunitného systému nesprávne rozpoznávajú iné vlastné bunky organizmu (v prípade SM ide o nervové bunky), vnímajú ich ako cudzie a začnú kaskádu imunitných reakcií, ktoré vedú k deštrukcii týchto vlastných buniek a k autoimunitnému zápalu v organizme. Ide o zápal vyvolaný vlastnými nesprávnymi imunitnými reakciami organizmu. Preto takáto deštrukčná „hyperaktivita“ imunitného systému nemôže chrániť organizmus pred akýmikoľvek choroboplodnými vírusmi, baktériami alebo procesmi.
* Sú pacienti so SM viac ohrození závažným priebehom Covid-19?
– Závažný priebeh infekcie Covid-19 je charakteristický tým, že po fáze infekčného zápalu, ktorý sa najčastejšie prejavuje zápalom dýchacích ciest, stratou čuchu, chuti, kašľom, horúčkou, bolesťou svalov, kĺbov a únavou, nasleduje fáza autoimunitného zápalu. Vo fáze autoimunitného zápalu imunitné bunky organizmu napádajú a ničia najmä vlastné bunky pľúc. Nastáva tak zničenie a odumretie pľúcneho tkaniva, ktoré nemôže plniť svoju funkciu. Organizmus prestáva byť zásobovaný kyslíkom a nedochádza ani k vylučovaniu oxidu uhličitého. Pacient je dýchavičný, dochádza k zlyhávaniu aj ostatných životne dôležitých orgánov. Koronavírus navyše napáda aj tráviaci, vylučovací a aj nervový systém vrátane mozgu. Častými komplikáciami sú krvné zrazeniny, ktoré upchávajú dôležité cievy v mozgu či srdci.
Z výsledkov celosvetových štúdií vyplýva, že riziko závažnosti priebehu Covid-19 u SM pacientov zvyšuje vyšší stupeň zneschopnenia (EDSS) a progresívna forma SM. Medzi ďalšie rizikové faktory závažnosti Covid-19 u SM patria tie, ktoré sa viažu aj k bežnej populácii – vyšší vek, mužské pohlavie, obezita a pridružené ochorenia. Štúdie taktiež ukázali, že ťažší priebeh Covid-19 mali SM pacienti, ktorí neužívali liečbu na svoje ochorenie. To znamená, že je veľmi dôležité, aby pacienti počas pandémie liečbu na SM nevysadzovali a snažili sa udržať svoje ochorenie stabilné aj vhodnou životosprávou.
* Keď človek so sclerosis multiplex prekoná Covid-19, ovplyvní to prognózu a ďalší vývoj SM?
– Covid-19 je aj neuroinvazívne ochorenie, teda dokáže priamo napadnúť nervové tkanivo a aj mozog. V štúdiách viac než 21 % pacientov udávalo zhoršenie SM vo forme pseudorelapsu v čase nástupu ochorenia Covid-19 alebo niekoľko dní pred ostatnými príznakmi. Relapsy sa pozorovali častejšie až do štyroch týždňov po prekonaní Covid-19 ako bežne a často dochádzalo len k čiastočnej remisii SM.
Z neskorších následkov prekonania infekcie Covid-19 by sa mohli spomenúť poruchy spánku, pamäti, poruchy zraku, pískanie v ušiach, zhoršenie motoriky a citlivosti, tŕpnutie, neschopnosť udržať rovnováhu, ďalej poruchy artikulácie a reči. Pomerne často sa spomína tzv. brain fog, čo možno definovať ako zastretie mysle s príznakmi ako zmätenosť, poruchy sústredenia sa, spomalené myslenie alebo problémy vyjadriť sa, ktoré sa vyskytujú aj niekoľko mesiacov po prekonaní Covid-19.
* Ako ovplyvňuje liečba SM priebeh ochorenia Covid-19?
– Lieky na SM, ktoré majú imunomodulačný účinok, môžu mať dokonca priaznivý vplyv na zníženie rizika závažného priebehu Covid-19. Väčšina liekov na SM má však prechodný alebo dlhodobý imunosupresívny účinok. To znamená, že potláčajú funkciu imunitného systému znížením počtu určitých typov bielych krviniek. Štúdie nám však ukázali, že väčšina imunosupresívnych liekov určených na liečbu SM nezvyšuje riziko závažného priebehu Covid-19. V pandemickom období majú obzvlášť pozitívny vplyv tým, že udržiavajú SM-ku stabilnú.
* Aké pozitíva vidíte v zaočkovaní pacientov so SM?
– Očkovanie proti Covid-19 u SM pacientov sa veľmi odporúča, pretože chráni pacienta pred ťažkým priebehom infekcie. Očkovaním sa znižuje aj riziko vzplanutia samotnej SM dôsledkom infekcie Covid-19, a tým sa znižuje riziko ďalšej možnej progresie zneschopnenia.
* Ovplyvňuje vakcína proti Covid-19 ochorenie a vývoj SM?
– Vakcíny všeobecne delíme na živé a neživé. Živé vakcíny obsahujú oslabené vírusy a u pacienta so SM užívajúceho imunosupresívnu liečbu by mohli spôsobiť infekciu, proti ktorej ho očkujeme. Očkovanie SM pacienta živou vakcínou sa môže spájať s vyšším výskytom vzplanutia SM. Medzi živé vakcíny patria napríklad vakcíny proti žltej zimnici, osýpkam a rubeole. Neživé vakcíny vírus neobsahujú, obsahujú len časti vírusu, napríklad určité bielkoviny, ktoré navodia tvorbu ochranných protilátok proti nemu, ale nemajú schopnosť spôsobiť vírusovú infekciu. U týchto vakcín nebolo zistené ani zvýšené riziko vzplanutia SM. Neživé vakcíny sú napríklad vakcíny proti chrípke, pneumokokom alebo aj vakcíny proti Covid-19. Vakcíny proti Covid-19 sú teda neživé a pre SM pacientov bezpečné. Taktiež je potrebné spomenúť, že pacientov so SM očkujeme proti Covid-19, ale aj proti iným infekčným ochoreniam počas stabilnej fázy SM. U pacienta s relapsom je potrebné vyčkať s očkovaním 2 – 6 týždňov od odznenia vzplanutia SM.
* Sú vakcíny proti Covid-19 rovnako účinné u SM pacientov ako u zdravých ľudí?
– Po zaočkovaní si organizmus vytvára ochranné protilátky proti vírusu pomocou určitých typov bielych krviniek, tzv. lymfocytov. Niektoré lieky na SM znižujú počet lymfocytov len prechodne, niektoré vôbec, a tak s tvorbou protilátok nie je veľký problém. Pri liečbe, ktorá znižuje množstvo lymfocytov dlhodobo, sa môže vytvoriť nízka koncentrácia ochranných protilátok. Preto sa pri imunosupresívnej liečbe odporúča vhodne naplánovať očkovanie na obdobie, keď má pacient viac lymfocytov, prípadne zvážiť podanie viacerých dávok vakcíny, a tým zvýšiť koncentráciu ochranných protilátok proti Covid-19.
Zobrazit příspěvek na Instagramu
* Môžu sa dať zaočkovať proti Covid-19 všetci pacienti so SM? Ak nie, čo by ste im odporučili?
– V zásade u SM pacientov neexistuje špeciálne obmedzenie v súvislosti s očkovaním proti Covid-19. Neodporúča sa očkovať len pacientom so známou alergiou na niektorú zložku očkovacej látky, prípadne ak sa vyskytla život ohrozujúca alergická reakcia po prvej dávke vakcíny. Neočkuje sa ani v prípade akútne prebiehajúcej infekcie a, ako som už spomenula, ani v prípade vzplanutia SM. Ak sa predsa len SM pacient vôbec nemôže dať zaočkovať, odporúčam dodržiavať vhodnú životosprávu – vyváženú stravu s dostatkom vitamínov, pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu, eliminovať stres, dopriať si dostatok spánku a oddychu.
Je vhodné, aby príbuzní prichádzajúci do styku so SM pacientom boli tiež zaočkovaní. Infekciou Covid-19 sa síce aj napriek zaočkovaniu môžu nakaziť a aj ju šíriť, avšak vírusová nálož u nich klesá rýchlejšie, čím sa znižuje aj potenciál prenosu nákazy na nezaočkovaného SM pacienta.
V momentálnej epidemiologickej situácii niektorí SM pacienti už ochorenie Covid-19 prekonali, aj v ich prípade by som očkovanie odporučila. U zaočkovaných je zas vhodné poradiť sa s ošetrujúcim neurológom o načasovaní tretej dávky vakcíny, ktorá je rizikovej populácii aktuálne odporučená.
