Interview20-násobný slovenský reprezentant, ktorý v čase najväčšej slávy okúsil aj španielsku La ligu (hrával za CD Teneriffe), či nemeckú Bundesligu (pôsobil v FC Norimberg). Ešte v rokoch 2006 – 2010 hrával za ŠK Slovan Bratislava (v roku 2012 sa stal trénerom A-mužstva Slovana).
Samuela Slováka, odchovanca nitrianskeho futbalu, si fanúšikovia futbalu pamätajú ako tvorivého stredopoliara s nadpriemernou loptovou technikou. Rozhovor s ním sa uskutočnil v bratislavskej kaviarni, kam chodí na svoju raňajšiu kávu.
Od vášho odchodu z postu hlavného trénera Slovana uplynulo trištvrte roka. Sledujete dianie vo futbale, alebo si len pozriete výsledky?
O futbal sa zaujímam aktívne. Futbal ma baví a chodím na zápasy – buď tu v Bratislave, ale aj v iných mestách.
Dostali ste už konkrétnu ponuku?
Zatiaľ nie. Ale len pred štyrmi týždňami som dostal trénerskú licenciu, takže až teraz som – defacto aj dejure – hlavným trénerom s najvyššou licenciou.
Kopnete si do lopty, udržiavate sa v kondícii?
Raz do týždňa chodím hrávam s jednou partiou. Udržiavať sa musím stále, to by bolo zlé, keby som nič nerobil. Ale už ma to ťahá na ihrisko.
Aj na Slovensko už predčasom dorazil boom ohľadom zdravého stravovania. Pravda je taká, že o zdravom životnom štýle väčšina ľudí len rada číta.
Raz je taký trend, raz taký, mám na to svoj názor… V zásade platí, že sa netreba prepchávať, jesť tak akurát, a človek potom môže jesť hocičo. Raz za čas si aj ja dám hamburger (smiech).
Futbaloví fanúšikovia veria, že futbal je viac ako šport – že je to umenie. Mal by futbalista, popri fyzickej príprave, posilňovať aj svoju hlavu?
Futbal je umenie v tom zmysle, že je to – do veľkej miery – technický šport. Bez remeselnej zdatnosti, hernej inteligencie, futbalista nedosiahne tie najvyššie méty. Profesionálny futbalista by mal ale uvažovať hlavne o tom, ako najlepšie využiť tých zhruba 15 rokov, koľko priemerne trvá futbalová kariéra. O tom by mal premýšľať.
Majú slovenskí futbalisti dobrú životosprávu?
Myslím si, že ju majú lepšiu ako kedysi. Uvedomujú si, že starostlivosť o telo im predĺži hráčsku kariéru, a môžu sa živiť futbalom. Možno 90 percent hráčov túži dostať sa do zahraničia, kde za tú istú robotu, čo robia tu, dostanú niekoľkonásobne viac.
Ako hodnotíte doterajšie pôsobenie Jána Kozáka pri slovenskej reprezentácií? Veríte jeho vízii?
Tréner Kozák má už veľa za sebou, teda si nemusí brať servítku pred ústa. Druhá vec je, že tréner sa hodnotí podľa úspechu v kvalifikácii. Priateľské zápasy sú jedna vec, kvalifikačné druhá. Ja verím, že budeme úspešní. Reprezentácia je výkladná skriňa nášho futbalu, a nemyslím si, že máme zlých hráčov. Máme 15 hráčov na veľmi slušnej úrovni, a máme 3 – 4 hráčov, ktorí spĺňajú špičkové európske parametre. Treba to využiť. Samozrejme, postup na MS alebo ME musíme brať s rezervou, keďže stále sme krajina druhého sledu, a nemali by sme mať veľké oči. Zároveň si dovolím tvrdiť, že už máme tú kvalitu, aby sme zakaždým hrali až do záveru kvalifikácie vyrovnanú partiu s ostatnými a zamiešali karty. Ale – postup na MS a ME bude v našom prípade vždy skôr výnimka.
Ako sa pracuje trénerovi, a nielen reprezentačnému, keď vie, že jeho šance sú skôr teoretické?
Záleží na tom, čo je dosiahnuteľné. Keď som trénoval Slovan, všetko okrem prvého miesta bolo považované za neúspech. Ale – nie je ľahké vyhrať ligu, aj keď ste favorit… Je to tlak, s ktorým sa musíte vyrovnať, a nie každý to dokáže… Vždy sa len čudujem, ako my, napríklad aj v hokeji, kde máme oveľa lepšiu pozíciu vo svete, očakávame z každých majstrovstiev sveta medailu. Pritom v hociktorom väčšom kanadskom meste majú viac zimných štadiónov, ako ich máme my v celej republike. Nevieme sa na veci pozerať reálne… To, čo mi niekedy chýba, je väčší patriotizmus hráčov. Lionel Messi musí každú chvíľu letieť za oceán na kvalifikačný alebo priateľský zápas, hoci má dvakrát toľko zápasov ako naši futbalisti. No neodmietne prísť. Ale niektorí naši reprezentanti si chcú radšej oddýchnuť, a vynechajú zápas, keď už vlastne o nič nejde, napríklad keď nemôžeme postúpiť. No oni majú byť vzory a reprezentácia má byť priorita. Tu mi chýba väčší romantizmus slovenských športovcov. A netýka sa to len futbalu, aj iných športov.
V posledných týždňoch sa hovorilo najmä o dvoch slovenských futbalových reprezentantoch: Martin Škrteľ otvorene demonštroval svoju podporu Róbertovi Ficovi pred prezidentskými voľbami, Vlado Weiss ml. prestúpil – v pomerne mladom veku – do bohatého arabského klubu. Váš názor?
Ja v tom nevidím žiadny problém. Škrteľ vyjadril svoj občiansky názor, ako verejne známa osoba má na to právo. Čo sa týka Vlada Weissa, pravdepodobne mu ponúkli podmienky, ktoré sa neodmietajú. Je to hráč, akých máme málo. Pokiaľ bude zdravý, vždy bude v reprezentácii. A je to jeden z mála našich futbalistov, ktorí vie obísť dvoch hráčov. Ak teda reprezentačný tréner takéhoto hráča potrebuje, myslím si, že je jedno, či hrá katarskú ligu.
Vo svete sú bežné futbalové školy. Mnohí u nás vravia, že futbalová škola nie je drahá záležitosť. Čo bráni tomu, aby aj u nás vznikali vo väčšom počte, ak to nie je otázka peňazí?
Neviem. Možno by pomohlo, keby existovali určité daňové úľavy pre ľudí, ktorí sú ochotní investovať do mládeže, do športu. My momentálne v tomto zaostávame, ale napriek tomu dokážeme – vo futbale, či v hokeji – vygenerovať zaujímavých hráčov. Ale to nebude večne.
Máte prehľad o našej súčasnej zásobe nádejných futbalistov? Všimli ste si nejaké mená?
Vyskočili najmä Nitrania Špalek a Vestenický. Je to taký paradox, že Nitra dokáže vyprodukovať hráčov, ktorí sú iní ako ostatní. Otázne však je, či to dotiahnu ďalej aj v seniorskom futbale. Ja si spomínam, že ako sedemnásťročný som mal spoluhráčov, ktorí boli výborní, ale pri prechode do seniorského futbalu sa vytratili. U nich je predpoklad, ale to ešte nič neznamená.
Uživil by sa u nás minister športu?
Samozrejme, že uživil. Máloktoré odvetvie spoločnosti totiž ľudí zaujíma tak ako šport, ja by som to nepodceňoval. Agenda ministerstva školstva je určite náročná a komplexná, a minister nemôže stihnúť ešte aj šport, aby sme si vychovali športovcov, ktorí sa dokážu presadiť aj na medzinárodnej úrovni. Telesnej výchovy je na školách teraz veľmi málo, a to nie je dobré.
Váš tip na Majstra sveta vo futbale 2014?
Ťažko povedať, ale ja držím vždy Brazílii, už od detstva. Väčšinou nadržiavam juhoamerickým mužstvám, lebo mám rád technický futbal. Brazília je absolútne najfutbalovejšia krajina na svete, majstrovstvá sveta budú u nich doma. Budú sa tam z toho všetci tešiť. A aj pre samotný turnaj by bolo najlepšie, keď sa Brazília dostala čo najďalej.
Fotografie: Miro Gasidlo/ŠK Slovan Bratislava
