PR správy(Zdroj foto: Miriam Chromčíková)
Štúdium medicíny nie je ľahké. Na tých, ktorí sa rozhodli vydať touto cestou, čaká 6 rokov kontinuálneho štúdia a následné získanie praxe v náročných podmienkach.
Tomuto procesu vďačíme za to, že sa v prípade komplikácií s naším zdravím môžeme spoľahnúť, že sme v dobrých rukách. Ako tento svet vníma skautka, ktorá sa rozhodla zasvätiť svoj život pomoci ľuďom?
Ahoj Mima, na úvod nám povedz niečo o sebe.
Mám 22 rokov, pochádzam zo Žiliny a študujem medicínu na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Som v 3. ročníku. Okrem školy sa venujem skautingu, turistike a mám rada všetky druhy ručných prác a kreatívnych aktivít. Čo mám ešte povedať? (smiech)
Ako vnímaš zdravotnú starostlivosť na Slovensku?
To veľmi závisí od oddelenia a aj od nemocnice, pretože sú oddelenia, ktoré sú vyťažené viac, alebo oddelenia, ktoré majú nejakú špecializáciu. Tam sa teda očakáva, že majú lekári väčšie skúsenosti a že vďaka tomu pacient dostane lepšiu starostlivosť.
Celkovú situáciu ale nevidím až tak zúfalo, množstvo prípadov, ktoré sú medializované, sú osobné zlyhania, ktoré neskôr vrhajú zlé svetlo na stav zdravotníctva na Slovensku. Lekári sú tiež len ľudia a často sú na nich kladené nároky, ktoré pacienti nevidia. Z celkového času, ktorý majú lekári vyhradený na pacienta, musia stráviť možno ¾ času za počítačom. Keď toho pacienta potom vidia 10 minút, je náročné urobiť si kompletný obraz a komplexne zhodnotiť jeho stav.
Kde vidíš v zdravotníctve príležitosť na zlepšenie?
Myslím si, že by veľmi pomohlo, keby lekári, ale aj sestričky boli odbremenené od byrokracie. Vďaka tomu by mohli venovať viac času pacientovi, čo by okrem iného malo za následok aj osobnejší prístup. Veľa hodín v službe presedia za počítačom, čo je podľa mňa škoda a je reálne zmeniť to. Celkovo je málo personálu, čo by tiež stálo za zamyslenie a vnímam to ako problém.
Aká je tvoja špecializácia a prečo si si ju vybrala?
Mojím svetom je chirurgia. Vybrala som si ju, lebo ju poznám nielen ako pacient, ale aj ako lekár. Keďže môj otec je chirurg, mala som k tejto oblasti blízko odmalička. Zároveň mi vyhovuje, že je to veľmi praktický smer, čo ma baví. Nie je to len o tom, že rozmýšľam, aké lieky podať pacientovi. Musíš vedieť, aké zdravotnícke pomôcky použiť, no zároveň potrebuješ byť manuálne zručný. 🙂
Čo si musela urobiť pre to, aby si sa dostala na medicínu?
Je rozdiel, či ideš k nám do Martina, alebo na iné fakulty. Na iných fakultách dostaneš modelové otázky, ktoré sa musíš naučiť, z nich dostaneš testy. U nás to nemáme. Namiesto nich dostaneš zoznam literatúry, z ktorej si máš naštudovať všetko potrebné. Maximum bodov je 160, hranica prijatých uchádzačov sa pohybuje niekde okolo 110 – 115 bodov. Dobrá správa je, že poradie, v ktorom je človek prijatý, nemusí nijako ovplyvniť jeho výsledky počas štúdia. Sranda je, že ja som sa sem dostala ako posledná nad čiarou, ale to tam písať nemusíš. (smiech)
Má študent medicíny šancu realizovať sa počas školy?
Dá sa to. Máme možnosť ísť na brigádu ako sanitári, čo síce nie je lekárska práca, ale to, že je človek na oddelení a vidí, ako to reálne funguje, mu dá veľa. Mám mnoho spolužiakov, ktorí takto pracujú, hoci ja sama som sa k tomu ešte nedostala.
Ďalej sú tu oddelenia, na ktorých máme povinné služby a praxe, čo je obrovská škola, tiež máme možnosť dobrovoľnej, nepovinnej praxe. Ak je študent iniciatívny, možnosti sú rôzne. Ja som bola z vlastnej iniciatívy na praxi na ambulancii, kde som sa naučila veľmi veľa.
Za všetkým tvojim úspechom stojí veľa driny. Ako na sebe pracuješ a čo je tvojou motiváciou?
Najväčšou motiváciou je pre mňa momentálne to, aby som vydržala a doštudovala. Oproti iným odborom máme nevýhodu, že nemáme žiadny medzistupeň vo forme Bc. štúdia. Odkedy nastúpiš, študuješ 6 rokov v kuse, na čo ťa ešte čakajú ďalšie roky, aby si mohol získať atestácie. Motiváciou je pre mňa teda vidina úspešného dosiahnutia cieľa a možnosť pomáhať ľuďom. Keby som skončila kedykoľvek v priebehu štúdia, je to akoby som ani nikdy nezačala študovať. Keď ideš na medicínu, musíš počítať s tým, že to bude makačka a musíš byť ochotný podstúpiť to úsilie.
Mladí ľudia zvyčajne hľadia na finančne úspešnú budúcnosť. Ako to býva u lekárov? Vedia si zo svojho platu zabezpečiť budúcnosť?
Myslím si, že lekári nemajú problém vyžiť zo svojho platu. Samozrejme to záleží od toho, kde pracuješ a koľko máš skúseností. Nie je to tak, že absolvent si žije na vysokej nohe, ale povedzme, že po spravení atestácií to začína byť zaujímavé. Myslím si ale, že by to nemalo byť hlavnou motiváciou v tom, prečo človek pôjde na medicínu.
(Miriam Chromčíková, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, 3. ročník)
