Hudobník Roman Ferianc alias This is Kevin, ktorý sa prezentuje štúdiovými nahrávkami, sa ako laik komplexne zaoberá zdravím. Pre portál SLOVENSKÝ PACIENT neformálne prehovoril o svojom poznaní, bio-zdraví, signáloch tela, psychosomatike, aj o vylaďovaní hudbou…
Čo jem, to som. Na čo myslím, to som. Ako sa pozeráš na význam stravy a myslenia?
Som presvedčený o tom, že strava ovplyvňuje aj to, ako sa cítime, a priamo aj nepriamo aj činnosť mozgu. Celkovo má leví podiel na zdraví. Ale všetko s mierou: myslím si, že rastúci kult tela, zjednodušene to nazvem „bio-zdravie“, je len ďalšia, nová forma pripútavania sa. Ja skôr sympatizujem s myšlienkou, že je dôležitejšie to, čo z človeka vychádza, než čo do neho vchádza. Na živote je krásna sloboda. Preto som rád, že ak niekto cíti potrebu nejesť mäso, alebo naopak ho miluje, alebo sa chce postiť, alebo čokoľvek – má tú možnosť. Ale nezabúdajme na pokorou, úctu a lásku.
Súvisí podľa tvojho názoru zdravie s vierou?
Myslím, že nepriamo áno. Rôzne experimenty s placebom to len potvrdzujú. Určite ale nestačí len slepo veriť napríklad v zdravie, a ono sa samo dostaví. Skôr je to kombinácia správneho úsilia, plnej pozornosti a rozšíreného vedomia.
Telo a myseľ vnímaš ako veľmi hlboké a komplexné spojenie… Čo predstavuje zdravie a choroba?
Zdravie vnímam ako stav prirodzenosti a rovnováhy na všetkých úrovniach ľudskej bytosti. A mám pocit, že tých prepojení a vzájomných ovplyvňovaní jednotlivých zložiek je oveľa viac, než sme si ochotní pripustiť. Choroba je určitým nenáhodným signálom, že sme sa z tejto rovnováhy, na niektorej z úrovní, vychýlili. Nemusí to byť definitívny stav, rovnako ako zdravie nie je definitívne. Sú to iba stavy: sú neustále v dynamickom procese, a závislé od mnohých faktorov. Ak dokážeme byť dostatočne vnímaví k týmto signálom, a dostatočne múdri ich správne interpretovať, máme vysokú šancu udržať sa, čo možno najdlhší čas, aspoň v prevádzkovej forme (úsmev).
Choroba má veľa foriem, ako sa snaží človeku naznačiť, že niečo nie je v poriadku. Na ktoré si citlivý? Ktoré rozoznávaš?
Samozrejme, ako každý – zvyčajne najvýraznejšie vnímam tie na fyzickej úrovni. Najskôr ich zbadáme, najskôr nás začnú obmedzovať, bolieť a pripomínať sa. Keď ich neprekrývame analgetikami, nepotláčame ich prvotné prejavy, a zamyslíme sa, či nám náhodou neprinášajú cenný „dar“, môžu byť v konečnom dôsledku prínosom. Málokedy si uvedomíme, že choroby nevznikajú náhodou, a že podľa všetkého súvisia nielen s tým, ako sme sa stravovali, či sme mali aktívny pohyb a podobne, ale napríklad aj s tým, ako sme sa cítili, čím sme sa práve trápili. Či sme prežívali pocit hlbokého smútku, alebo riešili nejakú tragickú udalosť v rodine, alebo sme boli nahnevaní, frustrovaní. Inými slovami, či sa nám „podarilo“ manifestovať vnútorný problém aj smerom von. Ak v stave takýchto blokov zotrvávame dlho, sme na najlepšej ceste oslabiť najprv najslabší článok nášho tela, a neskôr postupne ďalšie stupne. Niekedy sú ale signály jemnejšie, na úrovni mysle, alebo vedomia – to keď v nás dlhodobo prevládne pocit strachu, hnevu, beznádeje, opustenosti. Takto nenápadne, a zdanlivo bez súvisu, sa môže začať prejavovať nerovnováha v našom emočnom a mentálnom svete, a neskôr aj v podobe choroby. Akoby nejaká vnútorná inteligencia riadila tieto procesy, a ony mali skrytý zmysel a usporiadanosť. Toto, samozrejme, nie je žiaden môj objav. Dávno s tým pracujú v tradičnej čínskej medicíne, ale aj v modernej psychosomatike.
Kedy podľa teba vzniká choroba?
To je ťažká otázka. Podobná tej, kedy vzniká život. Zdá sa ale, aj na príkladoch lekárov, ktorí upustili od klasickej alopatickej medicíny, že skutočným príčinám ochorení ešte celkom nerozumieme. Sme skôr zameraní na rýchle riešenia dôsledkov, než príčin. Vznik choroby je komplexný proces, a zatiaľ sa mi to z mojej úrovne poznania javí ako dôsledok súbežne pôsobiacich dejov. Kým sa choroba prejaví na tele, podľa mňa už vznikla na úrovni mysle. Aby sa mohla prejaviť, potrebuje vhodné vnútorne prostredie (prekyslenie organizmu, zníženú imunita…) a vonkajšie prostredie (pobyt v infikovanom prostredí, kontakt s vírusom…), a tiež musí mať nenáhodný zmysel.
Podarilo sa ti niečo rozuzliť a pochopiť na základe choroby, úrazu?
No, nie sú to žiadne vedecké štúdie, len moje pozorovanie seba a okolia. Všeobecne zásadné zistenie pre mňa je, že všetci sme prepojení, všetko so všetkým súvisí, a vzájomne sa ovplyvňuje. Nie je možné likvidovať amazónske pralesy, aj s pôvodnými obyvateľmi, a myslieť si, že to nebude mať na nás žiaden vplyv. A konkrétne, na sebe a svojich blízkych som zistil súvislosť medzi určitými prejavmi na koži a emóciami. Alebo medzi držaním tela a sebavedomím, alebo zlomeninou nohy, ktorá sa snaží človeka zastaviť, spomaliť, aby mal šancu zamyslieť sa nad konkrétnou aktuálnou životnou situáciou.
Sú ľudia dnes viac, alebo menej zdraví ako v minulosti?
Ťažko povedať. To nedokážem posúdiť. Faktom ale je, že sa v priemere dožívame vyššieho veku. Ale vzhľadom na rastúci trend chemizácie sveta je predpoklad, že to môže mať nečakané aj nepríjemné prejavy z dlhodobého hľadiska. Nevieme predpokladať, čo o 50 rokov urobia s našou genetikou geneticky modifikované potraviny, alebo mäso so stopami antibiotík a rastových hormónov, či stále silnejúce snahy patentovať najdôležitejšie semená a postaviť mimo zákon pestovanie liečivých bylín.
Objavuje sa rozmer vzťahu k telu alebo zdraviu aj v tvojej hudobnej tvorbe?
Nie vedome, ale čoraz viac ma láka používať harmonizujúce hudobné nástroje ako prostriedky na vyladenie našej rozladenej podstaty.
Aký je tvoj vzťah k liečbe?
Neužívam nič z klasických liekov, lebo, našťastie, nie je treba. Z času načas si dávam bylinkové kúry a pôsty. Slepo nenasledujem klasickú ani alternatívnu medicínu – skôr sú mi obe veľkou inšpiráciou. Snívam o tom, keď začnú obe konečne ťahať za jeden povraz, spolu vytvoria celistvejší obraz o zdraví a človeku.
Majú lekári tvoju dôveru?
Áno, dôverujem ich spôsobilosti do hĺbky porozumieť parciálnym procesom v tele. Škoda, že komplexne sa nad človekom zamýšľa len hŕstka svetlých výnimiek z nich. Stále menej však dôverujem informáciám, s ktorými aj títo lekári musia pracovať. Ide o rôzne výskumy, klinické štúdie a podobne, kde nám škandály a reálne príbehy z posledného obdobia ukazujú, ako veľmi si pre honbu za ziskom môžeme skreslenými alebo nepravdivými údajmi škodiť. Osobne mám ale veľké šťastie na mimoriadnych lekárov s veľkým L.
Viac o mne: www.thisiskevin.org
Fotografie: archív Romana Ferianca
