Click here!

Richard Rikkon: Dnes si hamburger nedám

Richard Rikkon (1974) je mediálne známy klavírny virtuóz vážnej hudby, no hrá a skladá hudbu rôznych žánrov. Vystupuje sólovo, ale aj s kapelami. Venuje sa komornej hre, priebežne študuje diela Vladimíra Horowitza, Georgsa Cziffru a iných velikánov klavírneho neba. Okrem klavírneho interpretovania skladieb v presnom pôvodnom notovom zázname, netradične stvárňuje majstrovské diela. Porozprávali sme sa tvárou v tvár.

 

Podarilo sa vám priniesť nový rozmer vážnej hudby na slovenskú hudobnú scénu, a priblížiť tak hodnoty klasickej hudby mladému publiku… Otázka znie – učíte začínajúcich umelcov?

Áno, kedysi som učil. To sme museli, v zmysle osnov, počas štúdia na konzervatóriu, aj na vysokej. V súčasnosti neučím, keďže dosť veľa koncertujem. Ale robím iné. Mám projekt Tri oriešky pre Richarda Rikkona – sú to moje recitály, okorenené tým, že v nich uvádzam mladých hudobníkov do umeleckého sveta. Predtým sa s nimi osobne stretávam. Podotýkam, nemusia to byť len klaviristi, môžu to byť aj iné nástroje a žánre, od výmyslu sveta, dokonca ansáble, spev… Existuje dobrá hudba a zlá hudba. Nedá sa povedať, že tu je začiatok, a tu je koniec – hudba diktuje nám. Mám tam úplne maličké deti, ale aj väčších.

Dispozície. Zaregistrujete hneď, či má niekto hudobný sluch, rytmus a intonáciu?

Samozrejme, okamžite. Talent sa prejaví, a oveľa viac, keď je vedený správnym spôsobom. Napríklad, prihlásil sa mi jeden 22-ročný chalan, ktorý mi zahral na klavíri, a potom zaspieval. Pozval aj svoj fanklub, následne začal účinkovať v muzikáloch…A o to ide.

Klavír. Keď „zakašle“, spoznáte to? Máte pre neho „doktora“?

Klavír je môj život, moje poslanie, moje všetko… Nie všetky klavíry sú také, ako tie, ktoré počujeme vo filharmóniách, alebo na „vážnych“ pódiách. Tie sú strašne drahé, za to sa dá pomaly kúpiť byt alebo drahé auto. Navyše, nie všade sa zmestia. Je dobré, keď človek má dobrý nástroj, ale umenie je, zahrať dobre aj na inom, vyznať sa, z čoho je zložený. „Doktori“ klavíra sú ladiči. Sú to moji kamoši. Poznáme sa, a vážim si ich. Veľa vecí zvládnem sám, ale radšej to nechávam na profesionálov.

Preventívne vyšetrenia. Kontrolujete svoj zdravotný stav, aj stav vášho klavíra?

Druhý rok chodím do fitka. Predtým som si rád dal hamburger, teraz vôbec nie… Zdravie je veľmi dôležité, jedinečné. Keď to dám do súladu s klavírom, tak človek sa musí o klavír starať. Je ako dieťa, dá vám to späť. Vtedy znie, dá mi toľko nuánsov, koľko len chcem…

 

 

Uši, oči, ruky, nohy a chrbát namáhané pri hre na klavír. Povedia vám, kedy stačí?

Keď hrám na klavíri, vystupujem na koncerte, je to vlastne pre mňa relax. Poznám klaviristov, ktorí hrajú, ale sú v kŕči. Ja som sa to učil odmalička od najvýznamnejších profesorov, ktorí mi to odovzdali – ako ľahšie hrať, ktoré svaly zapájať. Mám to už zautomatizované, starám sa len o hudbu, aby bola čo najdokonalejšia. Publiku vyjadrujem nielen interpretovaného skladateľa, ale aj seba.

Chôdza a plávanie ako prirodzené pohyby. Sú vám blízke?

Áno, plávam, v bazéne, niekedy aj v jazere… More je super, lieči telo, vidím to na sebe. A prejsť sa do  prírody, niekde do hôr, to mám rád, je to očistenie duše.

Uviedli ste, že  vás napĺňa objavovať v hudbe stále nové dimenzie. Vnímate  hudbu aj ako možnú terapiu pre pacientov?

Jednoznačne. Odjakživa, ešte pred naším letopočtom, už starí Egypťania liečili ladičkami. Dokonca – každá tónina má svoju farbu a charakteristiku, inak pôsobí na každý orgán. Záleží aj na tom, ako je nervový systém nastavený, zosúladený, a v akom je človek rozpoložení. Keď počúvate krásnu, príjemnú hudbu, môžu vám ísť až slzy.

Žijete v paneláku. Keď cvičíte na klavíri, tolerujú to susedia?

Všetci to tolerujú, okrem jednej.

Sprevádzanie Superstaristov, klavírne prevedenie songov vo vašich úpravách. Bolo to zložité?

Je oveľa ťažšie hrať s amatérmi. Musel som na to dávať pozor. Povedali mi, čo sa asi bude hrať, mal som k tomu nejaké noty. S každým spevákom, speváčkou som prediskutoval, ako si to predstavujú. Snažil som sa nehrať veľa, ale urobiť pre nich, čo potrebujú. S niekým som si dovolil „dať“ viac. A potom, nie každá skladba znie s klavírom dobre, aj keď zahrať sa dá všetko…

Charitatívne akcie. Máte nejaké za sebou?

Jasné. Hrávam piaty rok v Martine, tento rok som vystupoval so speváčkou Sisou Sklovskou. Výťažok šiel do miestnej nemocnice, na pomoc hospitalizovaným deťom.

Koncerty. Pozvete nás niekam, kde hráte?

Áno. Bol som pred pár dňami na muzikálovom festivale. Každoročne sme tam s Béďom vyberali talenty. Bude to teraz iné. Nebohý Béďo je nenahraditeľný. Festival už nesie jeho meno… Chystám sa na koncerty do Iránu, Mexika, potom do Nemecka. S Félixom Slováčkom a Sisou Sklovskou budeme mať v októbri spoločný koncert  s názvom Tri esá v bratislavskom Istropolise. A v novembri budem hrať na Zlatom koncerte v Bratislave.

Foto: Archív Richarda Rikkona

Pridaj komentár