Prečo vykladáme sny?

Sníva sa vám o ďateline? Váš život sa naplní radosťou. Prisnil sa vám gramofón? Vraj hľadáte novú lásku. Gaštany zasa znamenajú úspech, zelenina erotiku, mačka neúprimné lichotenie. Tak to aspoň uvádzajú niektoré snáre. Čo si o tom myslia psychoterapeuti?

Ľudia odpradávna hľadajú vysvetlenia čudesných situácií, ktoré sa nám snívajú. Kým listovanie v snároch mnohí pokladáme skôr za bláznivý nápad, niektorí odborníci sa na sny pozerajú ako na bežnú súčasť terapie. Sny majú totiž v psychoterapii pevné miesto. Oslovili sme psychoterapeutku a psychiatričku MUDr. Andreu Heretikovú Marsalovú z REA – Ambulancie psychiatrie a psychoterapie v Bratislave – Devínskej Novej Vsi a Psychiatrickej kliniky SZU Univerzitnej nemocnice Bratislava – Ružinov.

 

Čo si myslíte o interpretáciách snov, ako ich uvádzajú snáre?

Ilustrujem to na príklade, ktorý ste použili v úvode: ďatelina má iný význam v sne chovateľa zajacov a iný napríklad v sne študenta pred skúškou z botaniky. Snáre môžu byť pre niekoho zábavným, možno aj poetickým čítaním, no neslúžia ako vodidlo pre odborný výklad snov. Hľadanie univerzálnych symbolov je zavádzajúce. Správny kľúč k svojmu snu má len snívajúci sám, preto pri výklade sna v rámci psychoterapie hľadá klient za pomoci psychoterapeuta, čo by mohol ten-ktorý obraz či moment sna pre neho osobne znamenať. Naše sny sú raz zmäť obrazov ako zo surrealistického filmu, inokedy môžu obsahovať sekvencie s pomerne zrozumiteľným dejom. Nezávisle od ich obsahu a formy má zmysel snom sa venovať. Listovanie v snároch nás však v porozumení snov nikam neposunie.

Snami sa zaoberal už psychoanalytik Sigmund Freud. Podľa neho sú sny naplnením našich želaní a prejavom našich najprimitívnejších myšlienkových pochodov. Výklad snov pokladal za „kráľovskú cestu do nevedomia“. V tejto súvislosti je pozoruhodné, že mnohé sny interpretoval cez sexualitu. Čo si myslíte o freudovskej teórii?

Freudovo tvrdenie, že „sen je kráľovskou cestou do nevedomia“, platí dodnes. Bol to on, kto ako prvý rozpracoval prácu so snami a začal ju využívať v psychoanalýze, dovtedy sny ,,nepatrili“ vedcom, ale skôr veštcom a šarlatánom. Aj keď už v minulosti boli pokusy seriózne sa venovať snom, napríklad Artemidoros v 2 st. p. n. l. napísal dielo o snoch Oneirocriticon, kde zhromaždil vyše 3000 snov a položil základy symbolickému výkladu snov. Freudova kniha Výklad snov z roku 1900 patrí už ku klasike. Venoval sa v nej aj autoanalýze snov (napr. známy sen o jeho klientke Irme). Freud zistil, že v snoch sa odrážajú tzv. zvyšky z predchádzajúceho dňa, tiež rôzne telesné pocity snívajúceho, ale aj – a to je pre psychoanalýzu dôležité – potlačené (latentné) obsahy. Tie, aby prešli cenzúrou, sú upravené procesmi tzv. snovej práce. Procesmi snovej práce sú napríklad presunutie (miesto otca vystupuje vo sne iná autorita), zhustenie (osoba z dávnej minulosti môže reprezentovať minulosť ako takú) a transformácia (do symbolov). Úlohou psychoterapeuta je previesť spätný preklad manifestného obsahu sna na latentný. Dnes sa kritizuje Freudovo preceňovanie sexuality v snoch, ale aj v psychike analyzovaných, no možno bolo jeho zvýšené zameranie na pudovosť reakciou na neúprimné malomeštiacke puritánstvo druhej polovice 19. storočia s popieraním sexuality. Mimochodom, už spomínaný Artemidoros dávno pred Freudom popísal mužské symboly ako meč, palica, had a ženské symboly ako nádoby, prístavy. Ďalším známym psychoterapeutom, ktorý sa zaoberal snami, bol Carl Jung. Na rozdiel od Freuda si nemyslel, že v snoch prežívame naše najtajnejšie priania, ale vraj sa v nich pokúšame o „ďalší posun vo vývine osobnosti“. Freudov aj Jungov prístup v práci so snami dnes radíme medzi tzv. interpretačné prístupy. Okrem toho v psychoterapii poznáme napr. experienciálny – zážitkový, fenomenologický, kognitívny, integratívny prístup. Carl Gustav Jung bol žiakom, obdivovateľom a priateľom Freuda, neskôr sa názorovo rozišli, obaja boli výrazné osobnosti a neľahké povahy. Freudov prístup nazval Jung kauzálne analytickým, orientovaným na minulosť. Vlastný prístup označoval ako syntetický, orientovaný na cieľ a budúcnosť. Prínosom Junga bolo delenie nevedomia na osobné a kolektívne, ktoré obsahuje základné obrazy spoločné celému ľudstvu. Tieto obrazy nazval archetypmi, napr. archetyp opačného pohlavia (pre mužov Anima, pre ženy Animus) alebo archetyp zla (Tieň), archetyp múdrosti (Starec). Sny preto Jung vykladal na úrovni osobnej, ale i na úrovni kolektívneho nevedomia. Zdôrazňoval tiež význam analýzy série snov, keď jeden sen dopĺňa ďalší, čím sa okrem iného korigujú možné chyby vo výklade. Jung na rozdiel od Freuda veril, že správnosť výkladu sna overuje klient sám.

Aké sny psychoterapia pozná? Ako s nimi psychoterapeut pracuje?

Sny sa môžu deliť podľa rôznych kritérií. Zaujímavé je delenie snov podľa Junga na malé sny – s individuálnou problematikou, ktorá súvisí s osobným nevedomím, a na veľké sny – s archetypálnymi motívmi, ktoré súvisia s individuáciou, teda osobnostným zrením.

Môžu niektoré sny liečiť?

Každý človek sníva, nezávisle od toho, či si to pamätá alebo nie. Keďže nás evolúcia vybavila snívaním, musí mať snívanie svoj význam. Existujú rôzne teórie o funkcii snov, od napĺňania nevedomých túžob, spracúvania emócií, cez regeneračnú funkciu a udržiavanie aktívnej mysle počas spánku, až po odstraňovanie nepotrebných a začleňovanie nových informácií. Opakujúce sa sny sú často sny, ktoré nám „chcú niečo povedať“, na niečo nás chcú upozorniť, napríklad, čo v živote zmeniť. Liečivé môžu byť sny po traumatických zážitkoch, keď opakovaným prehrávaním nepríjemných situácií vo sne snívajúci prechádza katarziou a postupne získava odstup od problému.

Dokáže sny interpretovať len špeciálne vyškolený odborník, alebo by sme to zvládli aj my laici? Existuje nejaký návod?

Nemôžeme byť objektívnymi a nestrannými pozorovateľmi a liečiteľmi samých seba. Psychoterapiu a v rámci nej i prácu so snami si nemôžeme robiť sami, ani po absolvovaní potrebného vzdelania. Psychoterapiu nemôžeme nahradiť samoliečbou, ani rozhovormi s priateľmi či blízkymi. Takisto ako prácu so snami s pomocou psychoterapeuta nenahradí autoanalýza vlastných snov (nech Freud odpustí). Neznamená to však, že sa nemáme snažiť pomôcť si aj sami a že si sny nemáme všímať. Naopak. Máme sa snažiť lepšie komunikovať s ľuďmi, všímať si pôsobenie našej minulosti na našu prítomnosť, vplyv bývalých vzťahov na vzťahy súčasné. Mali by sme sa snažiť poznať svoje silné aj slabé stránky, reflektovať svoje pocity a túžby, mať pod kontrolou svoje správanie. A čo sa týka snov, môžeme k nim zmeniť prístup, nepovažovať sny za chaotické, útržkovité a nezrozumiteľné obrazy, ale za odkaz nevedomia, upozornenie na to, čo nám chýba, alebo, naopak, čo nás zaťažuje či naháňa strach. Dá sa však naučiť lepšie porozumieť svojim snom. Prvým krokom je zapamätať si sen, teda ihneď po zobudení si ho zapísať, neskôr prípadne nakresliť, či prerozprávať blízkemu človeku, premýšľať nad jednotlivými obrazmi, najmä tými emočne najvýraznejšími, dávať to do kontextu minulého dňa, svojich telesných pocitov, ale najmä túžob, obáv, plánov.

Snívajú muži inak ako ženy?

V zásade nie. Navyše, ak sa nám sníva o osobe druhého pohlavia, nemusí to byť len o osobe druhého pohlavia, ale aj o vlastnosti, ktoré si s druhým pohlavím spájam, a takisto to môže byť o našej Anime/Animovi, teda stránke našej osobnosti, ktorá obsahuje vlastnosti druhého pohlavia.

Je psychoterapia pomocou výkladov snov vhodná pre každého? Sú niektoré prípady – diagnózy – vhodnejšie než iné?

Výklad snov je nevhodný tam, kde je nevhodná psychoterapia, teda u ťažkých psychických porúch, tzv. psychóz, keď nie je zachovaný kontakt s realitou, prípadne vedomie nie je jasné, sen sa prekrýva s realitou, osoba môže mať poruchy vnímania (teda ilúzie, halucinácie), či môže trpieť bludmi (nevyvrátiteľnými presvedčeniami, ktoré sa nezakladajú na pravde) alebo poruchami pamäti (v prípade demencií).

Ilustračné foto

Pridaj komentár