Prevencia
PríznakyVýskumy ukazujú, že hladina hluku sa každoročne zvyšuje.
Aj to môže byť príčinou problémov so sluchom, ktoré trápia čoraz viac Európanov.
Problémy so sluchom, má podľa niektorých prieskumov každý štvrtý Európan. Viaceré výskumy naznačujú, že počujeme horšie, než naši predkovia.
Sluch je ľudský zmysel, ktorý je funkčný vo dne, aj v noci, bez prestávky – od narodenia, až do smrti. Oči zavrieť môžeme, ale uši nemôžeme „vypnúť“.
Napriek tomu, že sluch nás začleňuje do spoločnosti, s výnimkou hudobníkov, spevákov či iných profesionálov, mu nevenujeme dostatočnú pozornosť.
Ako nás hluk ničí
Orgán sluchu je uložený v slimáku vnútorného ucha. Ten má asi 20-tisíc vláskových buniek, ktoré zaznamenávajú zvuky neuveriteľného rozsahu hlasitosti – od sotva počuteľných, až po najsilnejšie. Ak ich opakovane vystavujeme decibelovej smršti, stratia regeneračnú schopnosť, a človeku hrozí porucha sluchu, i hluchota.
Pri krátkodobom hlukovom zaťažení sa organizmus bráni ochrannými mechanizmami – stredoušnými svalmi. Ak sa stihnú stiahnuť, hluk nemá takú razanciu: bunky sa nepoškodia natoľko, aby sa nedokázali zregenerovať. Znížená schopnosť počuť, sa potom upraví.
No pri náhlej traume – pri výbuchu, tresku, veľmi hlučnej hudbe, sa ochranné svaly nestačia stiahnuť, a vláskové bunky sa pre nedostatok kyslíka vyčerpajú, nezregenerujú a odumierajú.
Koľko hluku znesieme
Podľa odborníkov Svetovej zdravotníckej organizácie, má hladina hluku, presahujúca 50 decibelov (dB), na ľudí mierne rušivý účinok. Ak dosahuje 55 a viac dB, pôsobí rušivo.
Dlhotrvajúci hluk nad 80 dB môže natrvalo poškodiť vláskové bunky vnútorného ucha.
Týka sa to najmä vyznávačov diskoték, športového motorizmu, ale aj ľudí pracujúcich v hlučnom prostredí.
Zdravotné riziká, spojené s nadmernou hlučnosťou, sa objavili s nástupom niektorých hudobných smerov – rocku a heavy metalu. Ušetrení však nie sú ani hudobníci veľkých symfonických orchestrov, či menších kapiel s elektronicky zosilneným zvukom.
Na bigbítových koncertoch dosahuje hluk v hľadisku 95 a viac decibelov. Pri počúvaní symfonického orchestra – o 10 menej, ale ten nehrá tak dlho, a navyše mení aj intenzitu zvuku, prípadne robí prestávky.
Po niekoľkohodinovom rockovom koncerte rovnako trpia „pôvodcovia“ hluku (hudobníci), aj jeho obete (poslucháči). Hluk a paľba decibelov môžu doma, i na pracovisku, u mnohých zhoršiť mieru tolerancie k iným, zvyšovať nervozitu, ba uvoľniť skrytú agresivitu. Organizmus totiž na nepríjemný vonkajší podnet zareaguje vylučovaním stresových hormónov.
Časté prerušovanie spánku – pre hluk – zvyšuje aj riziko infarktu, arytmií srdca. Hluk môže spôsobiť aj žalúdočné ťažkosti, bolesti hlavy, závraty, neistotu.
Niekedy sa vyskytne porucha sluchu bez zjavnej príčiny – cievny kŕč, ušný infarkt. Ak sa stav nelieči okamžite, najneskôr do týždňa, jemné vláskové bunky môžu odumrieť, a pacient stratí sluch. Liečba je síce zložitá, ale účinná.
Deti a mladší ľudia
Mladých ľudí so slúchadielkami – „štupľami“ v ušiach stretávame na ulici, v autobuse, v škole (cez prestávku), ba aj v lese. Mnohí s volkmenom a slúchadlami v ušiach dokonca zaspávajú.
Výrobcovia volkmenov sú zaviazaní predpismi, ktoré pripúšťajú hornú hranicu hlučnosti – 80 dB, čo by sluch nemalo poškodiť. Ľudia však tým, že si dajú do uší slúchadlá, uzatvoria zvukovod, a intenzita pôsobenia hluku sa zvýši.
Tieto hodnoty sú pri dlhšom a silnejšom počúvaní volkmenov škodlivé. Preto je lepšie používať mušľové slúchadlá.
Hlukové hladiny v decibeloch:
- prah počuteľnosti – 0 dB,
- sotva počuteľné – 10 dB,
- šepot – 30 dB,
- tichý rozhovor – 50 dB,
- mierny hluk – 80 dB (odvoz smetí, pouličný ruch, práčka…),
- veľký hluk – 100 dB (výroba kotlov, motocykel…),
- bolestivý hluk – 120 dB (diskotéková hudba, prúdové lietadlo).
Ilustračné fotografie
Tento článok vyšiel v tohtoročnom NEURO magazíne č. 1. Ak máte záujme o celý časopis, môžete si ho objednať po kliknutí na obrázok.
