Prevencia
Príznaky(Zdroj foto: AdobeStock.com)
Reč je genetická danosť človeka. Jej osvojením a kultiváciou získava každé dieťa nástroj, ako „ovládnuť“ svet okolo seba, ako sa naučiť všetko, čo potrebuje.
Pri reči – viac ako iných ľudských schopnostiach – platí tvrdenie z knihy spisovateľa Roberta Fulghuma:
„Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole“.
Preto je pre optimálny osobnostný vývin dieťaťa dobré, ak má vývin reči dokonale zvládnutý práve pred nástupom do školy.
Keď to ide tak, ako má – ako sa vyvíja reč?
Vývin reči by sme mohli charakterizovať ako prirodzené osvojovanie si materinského jazyka. Tento proces prebieha v ranom detstve – na základe vonkajších podnetov, ale aj vnútorných faktorov, teda celkového nervo-psychického vývoja dieťaťa.
Ak sú všetky podmienky pre vývin reči v norme, u väčšiny detí sa podstatné aspekty reči završujú tesne po 3. roku života. Trojročné dieťa už dokáže tvoriť nielen jednoduché, ale i rozvité (viacslovné) vety. V komunikácii je aktívne, bez ťažkostí vie tvoriť súvetia, má rozsiahlu a flexibilnú slovnú zásobu, spontánne používa všetky gramatické pravidlá materinského jazyka (ohýbanie slov, používanie správnych gramatických tvarov a pod.) Občasné chyby a typické detské novotvary sú v tomto veku normálne.
Medzi 3. – 6. rokom sa u dieťaťa s normálnym vývojom zdokonaľuje výslovnosť, rozširuje slovná zásoba, prehlbuje sa porozumenie významu slov, zlepšujú sa vyjadrovacie schopnosti. Aj keď sa nám niekedy zdá, že „skomoleniny“ či „novotvary“ sú v detskej reči pôvabné, vývin reči treba pozorne sledovať, pretože zanedbanie toho, čo sa dá v detstve (väčšinou) ľahko napraviť, môže mať pre človeka závažné následky v dospelosti, a vlastne po celý život.
Poruchy vývinu reči totiž sprevádzajú aj deficity v porozumení, ťažkosti v bežnej komunikácii a problémy v škole.
Keď to nejde tak, ako má – poruchy vývinu reči
Aj keď neexistujú presné štatistiky, koľko detí trpí na rôzne poruchy vývinu reči, odborné odhady hovoria, že 5 – 19 % populácie si osvojuje rečové schopnosti atypicky a neskôr. U detí v predškolskom veku sa môžu objaviť rôzne druhy narušenej komunikačnej schopnosti. K najčastejším patria:
- dyslália,
- oneskorený vývin reči,
- narušený vývin reči – vývinová dysfázia,
- zajakavosť – vývinové narušenie plynulosti reči,
- elektívny mutizmus.
Dyslália
Dyslália je najčastejšie sa vyskytujúcim typom narušenej komunikačnej schopnosti. Podľa väčšiny štatistík, prichádza do prvých tried základnej školy až 40 % detí s chybnou výslovnosťou. Z hľadiska pohlavia je výskyt dyslálie v pomere 6:4, v neprospech chlapcov.
Dyslália je porucha artikulácie hlásky, alebo skupiny hlások. Ide buď o neschopnosť vyslovovať (fonetická úroveň), alebo neschopnosť používať (fonologická úroveň) slová.
Zásadnú úlohu pri formovaní správnej výslovnosti detskej reči zohrávajú:
- rečové vzory (najmä rodina),
- verbálna prax dieťaťa,
- dobrý sluch,
- kvalitné dýchanie nosom,
- správne prehĺtanie,
- funkčná orofaciálna oblasť (oblasť úst a tváre).
Pri detskej výslovnosti však treba rozlišovať, či ide o chybnú výslovnosť, alebo o nesprávnu výslovnosť, ktorá je do určitého veku prirodzeným javom. Dieťa si totiž v ranných štádiách rečového vývoja uľahčuje výslovnosť zamieňaním alebo vynechávaním hlások.
Príklady najčastejších chýb nesprávnej detskej výslovnosti:
- vynechávanie hlások v slove: Katka = Kaka, dom = do,
- nahrádzanie jednej hlásky druhou: oco = oko, ryba = lyba,
- vynechávanie slabiky na začiatku, v strede a na konci slova: kolotoč = kotoč, topánka = pánka,
- opakovanie slabiky: voda = vova,
- prehadzovanie hlások: knedľa = kledna, kečup=kepuč.
Výskyt nesprávnej výslovnosti klesá s pribúdajúcim vekom. Najprudší pokles možno pozorovať vo veku 5 – 9 rokov.
Čo by malo dieťa zvládnuť do určitého veku:
- do 3. rokov: správnu výslovnosť hlások N, M, P, H, T, K, vo všetkých pozíciách (na začiatku, v strede, na konci slova);
- medzi 3. – 4. rokom: správnu výslovnosť hlások F, V, G, B, J, D;
- medzi 4. – 7. rokom: správnu výslovnosť všetkých ostatných hlások, vo všetkých pozíciách v slove; k najťažším hláskam patria L, R a sykavky S, C, Z, Š, Č, Ž, DŽ.
Ak problémy pretrvávajú po 7. roku života dieťaťa, hovoríme o poruche výslovnosti – dyslálii. Najčastejšie a najnápadnejšie druhy dyslálie sú sigmatizmus a rotacizmus.
Sigmatizmus (šušľanie)
Ide o nesprávne a chybné tvorenie sykaviek, t. j. hlások C, S, Z, Dz, Č, Š, Ž, Dž. Zložitý a jemný artikulačný mechanizmus sykaviek, náročnosť na výdychový prúd vzduchu, resp. na sluchovú diferenciáciu, to všetko spôsobuje, že práve sigmatizmus postihuje veľa detí.
Rotacizmus (porucha výslovnosti hlásky r)
Prejavuje sa rozlične: dieťa buď hlásku vôbec nevysloví (ráno – áno), nahradí ju inými hláskami (ráno – láno), alebo hlásku R utvorí na nesprávnom mieste. Takto vzniká odlišný akustický dojem.
Oneskorený vývin reči
Oneskorený vývin reči sa diagnostikuje u 3-ročného dieťaťa, ak jeho verbálna komunikácia nedosahuje úroveň, ktorá je obvyklá v tomto veku. Aj keď je vývin reči veľmi špecifický a individuálny, pozorný rodič dokáže odhadnúť, že niečo nie je v poriadku.
Odborník z oblasti klinickej logopédie posudzuje vyjadrovacie schopnosti diaťaťa, porozumenie reči, sociálnu komunikáciu a poznávacie schopnosti. Príčinou oneskoreného vývinu reči môže byť aj porucha sluchu; preto je v období 1,5 – 3 roky potrebné vyšetriť aj sluch.
Dieťa vo veku 36 – 42 mesiacov:
- používa cca 500 zrozumiteľných slov,
- rozumie cca 900 slovám,
- používa otázky „kedy? čo? kto? prečo?“,
- sleduje vetu so 6 slovami,
- dokáže naraz sledovať 3 a viac informácií,
- dokáže odovzdať správu,
- samo začína komunikáciu,
- používa správe gramatické tvary, privlastňovacie zámená, množné číslo a pod.,
- začína tvoriť zložitejšie vety,
- má zrozumiteľnejšiu výslovnosť,
- prerozpráva krátky príbeh,
- dokáže popísať, čo prežilo,
- dokáže počúvať 10- až 15-minútový príbeh.
Prejavy oneskoreného vývinu reči:
- dieťa nekomunikuje,
- málo rozpráva – jeho slovná zásoba je cca 20 slov,
- okrem rodičov mu nikto nerozumie,
- často je prítomná aj porucha výslovnosti,
- deti rozprávajú v krátkych vetách, gramaticky nesprávne.
Príčiny oneskoreného vývinu reči:
- nedostatočná komunikácia v rodinnom prostredí,
- starostlivá výchova – keď rodičia vedia čítať aj z mimiky dieťaťa, nenútia ho komunikovať, no potom dieťa nemá potrebu hovoriť,
- forma ľahkej mozgovej dysfunkcie,
- dedičnosť,
- iné.
Pokiaľ oneskorený vývin reči nie je spôsobený objektívnymi príčinami, ako sú sluchová porucha, autizmus, neurologické ochorenie či mentálna retadácia, individuálne nastavená logopedická terapia dokáže dobre naštartovať rečový vývoj dieťaťa.
Základom úspechu je, keď dieťa samo zistí, že reč prináša príjemné zážitky – pochvalu, odmenu, splnenie prianí.
Vývinová dysfázia – narušený vývin reči
Narušený vývin reči sa môže vyskytovať u detí:
a) s identifikovaným rizikom:
- genetické poruchy a chromozómové anomálie,
- neurologické ochorenia,
- vrodené malformácie,
- vrodené poruchy metabolizmu,
- senzorické deficity,
- chronické choroby,
- vážne infekčné choroby,
- toxické vplyvy,
- atypické vývinové poruchy (napr. autizmus).
b) s potencionálnym rizikom:
- rodičia s duševnou chorobou,
- drogovo závislí rodičia,
- rodičia-alkoholici,
- vážne genetické ochorenia v rodine,
- ťažko chronicky chorí rodičia,
- extrémne zlé socio-ekonomické podmienky,
- nízka pôrodná hmotnosť dieťaťa.
3- až 4-ročné dieťa s narušeným vývinom reči má chudobnú slovnú zásobu, verbálnu komunikáciu nahrádza prehnanou neverbálnou komunikáciou, dorozumieva sa ukazovaním a gestami.
Staršie deti vynechávajú predložkové väzby, alebo používajú nesprávne gramatické tvary (napr. tanier stole, dám pod stolička, pekná chlapec, veľkejší a pod.). Netvoria súvetia, slová vo vetách majú nesprávne postavenie, sú kontextovo nesprávne. Deti používajú nezmyslené slová, majú problémy s výslovnosťou, ale aj s porozumením.
Ideálny vek na začatie odbornej starostlivosti u klinického logopéda je 3. rok života dieťaťa. Dĺžka logopedickej starostlivosti závisí od mnohých okolností, ale zväčša ide o dlhodobý, cieľavedomý proces.
Je takmer pravidlom, že deti s touto poruchou reči majú odklad školskej dochádzky. U detí s narušeným vývinom reči sa častejšie vyskytujú špeciálne poruchy učenia.
Zajakavosť (balbuties)
Zajakavosť je charateristická prejavmi narušenia plynulosti reči. Dieťa opakuje slová, frázy, slabiky, robí v reči prestávky, mení v priebehu rozprávania tému.
Vývinová neplynnosť reči je prirodzená, u dieťaťa nepociťujeme námahu, či psychické napätie z rozprávania. Tento stav však môže prerásť do tzv. začínajúcej sa zajakavosti.
Zajakavosť sa zväčša objavuje v 3. až 4. roku, alebo na začiatku školskej dochádzky. Na túto poruchu trpí 1 – 2% detí, pričom postihuje viac chlapcov, v pomere 4:1.
Takmer 80 % postihnutých detí sa zbaví tejto poruchy prirodzenou cestou, a to do veku 18 rokov.
Známky zajakavosti:
- zvýšená námaha,
- napäté svalstvo pri rozprávní,
- opakovanie častí slov, nie celých slov (ko-ko-koleso),
- predlžovanie slov (napr. mmmmmačka).
Príčinou zajakavosti býva kombinácia predispozícií (napr. sklon rodičov k neurotickému správaniu, dedičnosť, slabší typ nervovej sústavy) s určitou traumou, ktorá poruchu reči priamo vyvoláva (úraz, autonehoda, smrť v rodine, precvičovanie ľaváka, nevhodné výchovné metódy, rozvod).
Čím je predispozícia silnejšia, tým menšia trauma stačí na vyvolanie zajakavosti.
Kritickým obdobím je vek 3 roky, keď dochádza k prudkému dozrievaniu centrálneho nervového systému.
Dieťa si v tomto veku ešte plne neuvedomuje svoje komunikačné problémy, preto na ne netreba upozorňovať.
Čo nesmieme robiť pri zajakavosti dieťaťa:
- opravovať a nútiť ho, aby opäť (správne) vyslovilo vetu, či slovo,
- preťažovať ho,
- nútiť ho do vecí, ktoré sú preň nepríjemné (vystupovanie na verejnosti, recitovanie),
- nezdôrazňovať jeho handicap,
- nevysmievať sa mu,
- pripraviť ho na zvládanie neznámych situácií (napr. vystúpenie v materskej škole, návšteva u lekára a pod.)
- vytvárať preň prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne (napr. dieťa sa pri rozprávaní nezajakáva, keď sa hrá s obľúbenou hračkou).
Neliečená zajakavosť môže mať druhotné následky. Ľudia postihnutí zajakavosťou sa v dospelosti často komunikácii vyhýbajú, ich ťažkosti môžu viesť až k chronickému strachu z komunikácie a k sociálnej izolácii.
Elektívny mutizmus (onemenie)
Mutizmus je náhla strata už vyvinutej reči. Osoba postihnutá mutizmom, by rada komunikovala, ale nemôže.
Príčinou môže byť úraz, psychický stres, veľké vzrušenie a pod. Dieťa postihnuté mutizmom sa usiluje o dorozumievanie s druhými ľuďmi ukazovaním.
Mutizmus rozlišujeme na:
- psychotický (u dospelých),
- nepsychotický (u detí).
Mutizmus u detí:
- výberový (selektívny) – prejavuje sa len za určitých okolností, či v prítomnosti určitých osôb; väčšinou vzniká v prostredí kolektívu, hlavne školy (dieťa doma plynule komunikuje, ale v škole odmieta hovoriť s učiteľkou);
- totálny – dieťa nekomunikuje s nikým.
Liečba mutizmu je mimoriadne náročná a zdĺhavá. Vyžaduje multidisciplinárny prístup odborníkov z oblasti psychiatrie, foniatrie a logopédie. Základom terapie je získanie dôvery dieťaťa, inými slovami – nadviazanie blízkeho vzťahu.
Poruchu reči možno odstrániť činnosťami, ktoré sú blízke veku dieťaťa (spoločenské, pohybové hry, divadlo, telefonovanie), či vymýšľaním činností, ktoré vyžadujú maximálnu angažovanosť dieťaťa.
Vtedy môže zabudnúť na svoje problémy s rečou, a tak začne spontánne hlasovo zareagovať.
K ďalším poruchám reči patria:
- fufňavosť, huhňavosť (hovorenie akoby nosom – príčinou môže byť aj zväčšená krčná, či nosná mandľa),
- brblavosť (rýchle hovorenie – bez toho, aby dieťaťu okolie rozumelo).
Návšteva logopéda nikdy nie je zbytočná
Dnešní vzdelaní rodičia poruchy vývinu reči už zväčša nepodceňujú. Často ich však okolie uisťuje tvrdením: „Z toho vyrastie, veď sa rozhovorí“.
Rodičia pritom vedia intuitívne rozlíšiť, že s rečou ich dieťaťa nie je všetko v poriadku. Avšak to, čo obvykle podcenia, je čas, kedy sa vybrať k odborníkovi.
Pri vývine reči a formovaní porúch vývinu reči je u dieťaťa dôležité obdobie od 0 do 3 rokov života. Odborníci dnes vedia už u detí od 8. mesiaca určiť vývinové prediktory, podľa ktorých potom stanovia, či je vývin reči v norme, alebo je nejakým spôsobom oslabený.
Včasná starostlivosť ponúka systém logopedickej služby v čo najranejšom veku, u niektorých detí už aj od narodenia. Na základe výsledkov logopedického vyšetrenia, sa stanoví program vyhovujúci dieťaťu, a postupuje sa podľa neho.
Pri pravidelných návštevách, logopéd učí malého pacienta a jeho rodinu sériu hier a postupov, ktoré pomáhajú v náprave správnych mechanizmov reči. Náprava porúch reči vyžaduje dokonalú spoluprácu dieťaťa a jeho okolia (najmä rodiny).
Poruchy vývinu reči sa usilujú odborníci odstrániť ešte v predškolskom veku, pretože svoj handicap si dieťa začne najviac uvedomovať práve v škole. Nielenže sa mu vysmievajú spolužiaci, ale poruchy vývinu reči majú zväčša vplyv aj na učenie.
Ako rozvíjať reč dieťaťa
K správnemu vývinu reči môžu výrazne prispieť rodičia, resp. stimulujúce rodinné prostredie. Odborníci radia:
- byť pre dieťa správnym rečovým vzorom,
- viac sa s dieťaťom rozprávať,
- pýtať sa na jeho prežívanie a pocity,
- nezakazovať mu v istých situáciách (návšteva, sledovanie TV, pri práci) rozprávať,
- vytvárať situácie, ktoré podnecujú dieťa v komunikácii,
- obmedzovať čas pri televízii, počítačoch, smartfónoch,
- dopriať dieťaťu primeranú spoločnosť rovesníkov,
- čítať mu rozprávky, spievať mu, učiť ho riekanky,
- spoločne sa s ním hrať, chodiť spolu do prírody,
- hovoriť, hovoriť, hovoriť!
Porucha vývinu reči u dieťaťa je stresujúcou situáciou aj pre rodičov. Spôsob, ako na ňu zareagujú a ako ju zvládnu, spoluurčuje to, akou veľkou záťažou sa stane pre dieťa.
Podľa odborníkov je spolupráca rodičov nevyhnutnou súčasťou terapie. Rodičia sa musia zúčastňovať na rozvoji komunikačných schopností dieťaťa a poskytovať mu pri terapii motivačnú podporu.
Nie je však vhodné, aby rodina zaujímala k dieťaťu s narušenou komunikačnou schopnosťou buď prehnane ochraňujúci, alebo prehnane prísny prístup.
Rodina by mala vytvoriť pokojné, láskavé, bezpečné, nestresujúce prostredie, v ktorom dieťa cíti podporu všetkých členov rodiny. Rodina by mala dieťa motivovať v úsilí, resp. odmeňovať ho za dosiahnuté úspechy.
| Odporúčaný termín pre prvé logopedické vyšetrenie | Rizikový znak |
|---|---|
| Po narodení | Dieťa je zaradené v Rossettiho tabuľke |
| Ihneď, od narodenia | Matka vyjadruje akékoľvek obavy o reč dieťaťa |
| Ihneď, od 3. mesiaca | Existuje podozrenie, že dieťa extrémne málo tvorí zvuky |
| Po 6. mesiaci | Existuje podozrenie, že dieťa reduplikačne nedžavoce, zároveň existujú aj iné rizikové faktory (slabé sociálne prostredie, prekonané zápaly stredného ucha, iné ochorenia a pod.) |
| V 12. mesiaci | Dieťa nedžavoce reduplikované slabiky, typu „ba-ba-ba" |
| V 18. mesiaci | Dieťa netvorí prvé slovo |
| Po 18. mesiaci | Dieťa zjavne nerozumie reči blízkych |
| V 24. mesiaci | Dieťa netvorí 50 slov a dvojslovnú vetu, typu „mama dá" |
| Po 24. mesiaci | Dieťa hovorí veľmi nezrozumiteľne (aj pre blízkych) |
| V 3. roku | Dieťa netvorí prvé trojslovné vety, typu: „mama varí kašu" |
| Vo 4. roku | Dieťa stále hovorí s gramatickými chybami |
| Najneskôr rok pred školou | Dieťa nevie správne tvoriť fonémy L a R, inak vyslovuje správne, rozumie reči a tvorí gramaticky zložité a správne vety |
| Najneskôr rok pred školou | Dieťa nevie vyslovovať sykavky, inak vyslovuje správne, rozumie reči a tvorí gramaticky zložité a správne vety |
| Kedykoľvek, aj v ranom veku | Dieťa sa mierne zajakáva dlhšie ako 6 mesiacov, alebo sa zajakáva výrazne a často |
| V 3. a 5. roku | Odporúčané preventívne (skríningové) logopedické prehliadky |
(Podľa Z. Oravkinová: Vývinové poruchy reči u detí – nové intervenčné prístupy v rannom veku, Pediatria pre prax, 2011)
Zdroje:
http://www.solen.sk/pdf/e1d03357f25e9c2dbe71d3a0ea6569ed.pdf
http://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/ped/2013/04/08.pdf
http://www.mpc-edu.sk/library/files/holla_prevencia_poruch_reci.pdf
http://www.ppprk.sk/app/uploads/2012/03/dyslalia.pdf
Informácie v článku „Poruchy vývinu reči – keď jazýček neposlúcha“ nenahrádzajú vyšetrenie u logopéda, či detského lekára.
