Pompeho choroba – liečiteľné neurosvalové ochorenie

AMD, GSD typu II, A GD – rôzne názvy toho istého ochorenia neznejú tak zvučne ako Pompeho choroba. Nech si vyberieme ktorékoľvek meno, stále nás dostane k podstate: ide o zriedkavé, no vážne, geneticky podmienené ochorenie, ktoré donedávna spôsobovalo, že sa postihnutí novorodenci nedožili roka. Pompeho chorobu nám priblížil doc. MUDr. Peter Špalek, PhD., z Centra pre neuromuskulárne ochorenia v Univerzitnej nemocnici Bratislava-Ružinov.

Čo je Pompeho choroba?

Pompeho choroba je zriedkavé dedičné ochorenie, ktorého príčinou je chýbanie alebo výrazný deficit enzýmu alfa-glukozidázy. Bunky, ktorým tento enzým chýba, nie sú schopné štiepiť glykogén. Ide o sacharid, ktorý bunky nášho tela využívajú ako jeden z významných zdrojov energie. Pri Pompeho chorobe sa pre nedostatok spomínaného enzýmu hromadí glykogén v bunkách, konkrétne v špeciálnych štruktúrach buniek – v tzv. lyzozómoch. Najvýraznejšie je postihnuté priečne pruhované svalstvo, čo sa prejavuje závažným ochorením svalstva – myopatiou, ktorej hlavnými prejavmi sú výrazná svalová slabosť a úbytok svalstva.

V akom veku sa ochorenie prejavuje?

Podľa veku pri vzniku Pompeho choroby a závažnosti postihnutia sa rozlišujú 3 formy – infantilná (dojčenská), juvenilná (staršie deti) a adultná (dospelá) forma. Až v 80 % sa Pompeho choroba vyskytuje v dospelosti. Infantilná a juvenilná forma sa vyskytujú oveľa zriedkavejšie, každá približne u 10 % pacientov s Pompeho chorobou.

Aké sú príznaky Pompeho choroby?

Najťažšie príznaky má dojčenská forma tohto ochorenia. Vzniká v novorodeneckom alebo vo včasnom dojčenskom veku. Tieto deti majú výraznú svalovú slabosť, prejavuje sa aj postihnutie srdca a pečene. Ochorenie rýchle progreduje a dochádza k výraznému zväčšeniu srdca so závažnými EKG abnormalitami. V nedávnych rokoch väčšina detí s infantilnou formou zomierala ešte pred 1. rokom života na zlyhanie srdca alebo pľúc. Juvenilná (detská) forma začína u starších detí a prejavuje sa spomínanou myopatiou – výrazným postihnutím svalstva na trupe a končatinách. V ťažších prípadoch sú postihnuté aj dýchacie svaly. Postihnutie pečene a srdca pri juvenilnej forme chýba, alebo je nevýrazné.

Dospelá forma vzniká medzi 20. až 60. rokom života. Najviac prípadov zaznamenávame medzi tridsiatkou a štyridsiatkou. Srdce ani pečeň u dospelých nebývajú postihnuté. V klinickom obraze dominuje svalová slabosť a pri dlhšom trvaní úbytok svalstva, najmä svalov panvového a ramenného pletenca. Pacienti sa sťažujú na ťažkosti s chôdzou, najmä do schodov a do kopca, ťažkosti pri vstávaní zo sedu, nie sú schopní vstať z podrepu, mávajú problémy so vzpažením a predpažením horných končatín. Pomerne častými prejavmi adultnej formy bývajú únava (75 %), bolesti svalov (50 %), intolerancia fyzickej záťaže a svalové kŕče. U niektorých pacientov sa ako prvé prejavia dýchacie ťažkosti. Ide hlavne o dýchavičnosť pri námahe, opakované infekty horných dýchacích ciest a spánkové poruchy dýchania.

K prvým prejavom, ktoré môžu naznačovať Pompeho chorobu u dospelých a dospievajúcich, patria pohybová neobratnosť, nešikovnosť, odstávajúce lopatky, skolióza, ochabnutejšie chrbtové svalstvo. V nedávnych časoch, keď nebola k dispozícii náhradná liečba syntetizovanými enzýmami, Pompeho choroba progredovala, u väčšiny pacientov viedla k imobilizácii a potrebe podpornej alebo riadenej ventilácie. Pri postihnutí dýchacích svalov pacienti obvykle zomierali na respiračné zlyhanie a jeho komplikácie.

Dnes sa teda Pompeho choroba dá liečiť?

Do konca 20. storočia nebola dostupná žiadna účinná liečba. Významným prelomom sa stali prvé roky 21. storočia, kedy sa začala používať enzymatická substitučná liečba s rekombinantnou alfa-glukozidázou pre všetky tri formy Pompeho choroby. To znamená, že pacientom vieme nahrádzať vrodený nedostatok enzýmu alfa-glukozidázy. Výsledky doterajších štúdií zdôrazňujú, že čím skôr sa začne s liečbou, tým výraznejšie klinické zlepšenie sa dosahuje. S liečbou je optimálne začať vo včasných štádiách Pompeho choroby, čo podčiarkuje význam jej včasnej diagnostiky.

Spomínali ste, že ide o zriedkavé ochorenie. Ako často sa vyskytuje?

V krajinách západnej Európy, v USA a v Kanade sa výskyt Pompeho choroby odhaduje v rozmedzí od 1 : 40 000 do 1 : 200 000 obyvateľov. Pri prepočte by teda na Slovensku mohlo byť postihnutých zhruba 25 až 125 ľudí. V súčasnosti sú v SR diagnostikovaní 3 pacienti s dospelou formou a dve deti s infantilnou formou Pompeho choroby. Keďže príznaky tohto ochorenia sú podobné ako u rôznych iných svalových ochorení, stáva sa, že Pompeho choroba býva u časti pacientov nesprávne diagnostikovaná a vedená pod mylnou diagnózou. Preto je Pompeho choroba poddiagnostikované ochorenie nielen na Slovensku, ale aj vo vyspelých štátoch Európy a Ameriky. K tomu sa pridáva fakt, že donedávna neboli k dispozícii precízne vyšetrovacie metodiky k potvrdeniu tejto diagnózy.

Existuje nejaká špeciálna skupina pacientov, u ktorých by mal mať lekár zvýšené podozrenie na Pompeho chorobu?

U dospelých a starších detí je potrebné myslieť na Pompeho chorobu, ak majú rôzne svalové príznaky nevysvetliteľného pôvodu. Rizikoví sú jedinci so svalovou slabosťou, svalovými bolesťami, unaviteľnosťou, zlou toleranciou fyzickej záťaže, svalovými atrofiami (úbytkom svalov), dýchavičnosťou, spánkovými poruchami dýchania, odstávajúcimi lopatkami, skoliózou. Pompeho choroba sa môže skrývať pod diagnózami progresívnych svalových dystrofií, chronických myozitíd a pod rôznymi formami bližšie nešpecifikovaných myopatií rôznej klinickej závažnosti. U novorodencov a dojčiat predstavujú rizikové symptómy výrazná svalová slabosť, svalová hypotónia (chabosť), motorická retardácia a kardiomyopatia.

Čo by ste odporučili pacientom, prípadne ich lekárom pri podozrení na Pompeho chorobu?

V roku 2001 bola objavená a neskôr zdokonalená metodika, ktorá meria aktivitu alfa-glukozidázy v suchej kvapke krvi. Ide o rýchlu, neinvazívnu a spoľahlivú metodiku a v súčasnosti sa používa ako skríningový test. To znamená, že takto dokážeme vyhľadávať pacientov s Pompeho chorobou. Lekári – neurológovia alebo detskí neurológovia dostávajú balíček obsahujúci skríningový diagnostický papierik na vyšetrenie suchej kvapky krvi a návratnú obálku. Pri stanovovaní aktivity alfa-glukozidázy v suchej kvapke krvi spolupracujeme s Metabolickým laboratóriom na Univerzite v Hamburgu. Ak sa v suchej kvapke krvi zistí nulová alebo kriticky znížená hladina enzýmu alfa-glukozidáza, nález sa ešte raz diagnosticky overí aj špeciálnym enzymologickým vyšetrením hladiny alfa-glukozidázy a molekulárne-genetickým vyšetrením (DNA diagnostika).

Pompeho choroba sa lieči enzymatickou substitučnou liečbou podávaním enzýmu alfa-glukozidáza. Tento nový spôsob liečby významne zlepšil prognostické vyhliadky pacientov. Pre priaznivú prognózu má však rozhodujúci význam včasné určenie správnej diagnózy a nasadenie liečby. Preto je potrebné aktívne vyhľadávanie pacientov s Pompeho chorobou, na čo sa využíva skríningové meranie alfa-glugozidázy v suchej kvapke krvi. Spoločnosť Genzyme a Centrum pre neuromuskulárne ochorenia vo vzájomnej spolupráci pripravili internetovú doménu www.pompe.sk, ktorá prináša aktuálne informácie lekárom, laickej verejnosti, pacientom a ich príbuzným. Pompeho choroba je pomenovaná podľa holandského patológa Johanna Pompeho (1901 – 1945), ktorý v roku 1932 popísal nevysvetliteľné hromadenie určitého cukru (glykogénu) vo svaloch.Podstatu ochorenia však vysvetlil až v roku 1955 Christian de Duve, ktorý za svoje štúdium v tejto oblasti získla v roku 1974 Nobelovu cenu. Pompeho popravila nemecká armáda v roku 1945 za špionáž ešte predtým, než oslávil 45. narodeniny.

Pridaj komentár