Stretol som sa s významným slovenským lekárom – onkológom a vedcom, ktorý, napriek svojmu mladému veku, dosiahol veľmi cenné výsledky v oblasti onkologického výskumu. Väčšina ľudí pravdepodobne nevie, že doc. MUDr. Michal MEGO, PhD., je človek, ktorý posúva hranice svetovej onkológie dopredu, a pritom momentálne žije a pracuje, ako sa povie „medzi nami“, na malom Slovensku. Porozprával mi s pokorou v duši o práci lekára, o vede a onkologickom výskume, na ktorom sa podieľa, ale i o tom, že sa v onkológií dejú aj zázraky. Uvedomil som si, že Michal Mego patrí k ľuďom, ktorí sú zhmotnením nádeje ľudstva v to, že keď sa jedného dňa zobudíme, dozvieme sa, že rakovina je zdolaná.
Hneď na úvod sa ťa spýtam, ako by si sa charakterizoval profesijne, skôr lekár – onkológ, vyskumník a vedec, alebo oboje ?
„Od môjho nástupu do Národného onkologického ústavu v Bratislave som sa snažil spojiť klinickú prácu s výskumnou činnosťou, a domnievam sa, že do určitej miery sa to aj podarilo. Nemyslím si, že tieto dve činnosti sa navzájom vylučujú, naopak, vďaka vedeckej práci získava lekár trochu iný pohľad na klinickú prácu, a samozrejme aj opačne. Vo svete je bežné, že výskum, ktorý ide až na molekulárnu úroveň, je primárne iniciovaný klinickým pracoviskom, a že lekár ovláda problematiku molekulárnej biológie na úrovni svojich spolupracovníkov – biológov.“
Odkedy sa venuješ vede a výskumu? Čo ťa motivuje na spájaní klinickej praxe s onkologickým výskumom?
„S vedeckou prácou som sa stretol ešte na základnej škole vo forme Biologickej olympiády, a pochopiteľne som pokračoval aj na LFUK, kde som začínal ako pomocná vedecká sila na Ústave experimentálnej onkológie, pod vedením doc. RNDr. Vladimíra Zajaca, CSc. Myslím si, že práve v onkológii je vedecká práca pre lekára motivujúca. Je to do určitej miery pokračovanie liečebnej snahy, i keď jej výsledok už nie je zameraný na konkrétneho pacienta. Tým, že napriek pokrokom vo vede sú liečebné výsledky pri metastatickom nádore stále neuspokojivé, dáva výskumná práca lekárovi nádej na zvrátenie tohto stavu. V tomto ohľade možeme závidieť kolegom v zahraničí, kde sú podmienky na klinický, ale aj translačný výskum podstatne lepšie. Aj preto sme radi, že na našej klinike bola nedávno zriadená Jednotka translačného výskumu, ktorá by mohla uľahčiť aplikovaný výskum u nás.“
Čo znamená Jednotka translačného výskumu?
„Jednotka translačného výskumu je špecializované pracovisko, ktorého poslaním je translačný výskum, t. j. prenášanie poznatkov základného výskumu do klinickej praxe, ako aj spätné riešenie klinicky významných problémov v onkológii s využitím experimentálnych prístupov in vitro a in vivo na animálnych modeloch. Na translačnom výskume sa nepodieľajú len výskumníci v laboratóriu, ale úspech tohto výskumu je podmienený aj každodennou prácou všetkých, ktorí sa starajú o pacienta, nielen lekárov, ale celého ošetrovateľského personálu, vrátane zdravotných sestier, ošetrovateľov a sanitárov. Všeobecne platí, že bez dobrej starostlivosti o pacienta nie je možné robiť relevantný translačný výskum.“
Si pracovne veľmi vyťažený človek, lekár a vedec. Začnime postupne – na akých výskumných projektoch pracuješ, alebo sa spolupodielaš, v SR a v cudzine?
„Náš výskum je zameraný na 3 hlavné oblasti. V súčasnosti asi najvýznamnejší projekt, na ktorom pracujeme, sa týka nádorov semenníkov. Ide o komplexný, spoločný projekt Národného onkologického ústavu, Onkologického ústavu sv. Alžbety, Ústavu experimentálnej onkológie SAV, Urologickej kliniky, Ústavu patológie a Ústavu molekulárnej biomedicíny LFUK. Okrem spomenutých spolupracujeme aj so zahraničnými pracoviskami v Česku a Kanade. Cieľom projektu je objasnenie príčiny zlyhania liečby u časti pacientov, a hľadanie vhodných liečebných cieľov, ktoré by sme chceli ďalej skúmať v rámci klinických štúdií. Ďalší výskum sa týka nádorov prsníka, kde okrem slovenských pracovísk spolupracujeme i s M.D. Anderson Cancer Centre v USA. Posledný je zameraný na skúmanie možností využitia probiotík u onkologických pacientov.“
Okrem toho sa venuješ výučbe medikov a atestantov na LF UK v Bratislave, publikuješ v odborných medicínskych časopisoch v SR i zahraničí, si odborným redaktorom medicínskeho časopisu Onkológia.Prosím, doplň ma, ak som vynechal nejakú oblasť.
„Myslím, že to úplne stačí (smiech).“
Za zmienku stojí, že si vyhral prestížnu cenu Best Exam Award, ktorú udeľuje Európska spoločnosť pre lekársku onkológiu ESMO. Mohol by si priblížiť, čo táto významná cena pre teba znamená?
„Každý rok skladá európsku skúšku z onkológie asi stopäťdesiat lekárov z celej Európy. Je na úrovni atestácie, a je v angličtine. Nemci a Švajčiari majú povinnosť ju urobiť, ostatní lekári ju robia na základe dobrovoľnosti. Ja som dostal cenu za najlepšie skóre. Aj na Slovensku každým rokom pribúdajú lekári, ktorí majú túto skúšku.“
Vo výučbe medikov a doktorantov sa venuješ novým témam, ako sú príprava a analýza klinických štúdií. Čo ťa viedlo práve k osvojeniu si týchto tém?
„Klinická štúdia je jedným z hlavných nástrojov klinického výskumu. Bez pochopenia metodiky klinických štúdií može byť aplikácia ich výsledkov v klinickej praxi problematická, ale aj nesprávna. A platí to aj opačne, to znamená, že je ťažké robiť klinický výskum, a dospieť k relevantným poznatkom, bez dostatočnej znalosti jeho metodiky. Domnievam sa, že práve nedostatočná znalosť metód klinického výskumu je častou príčinou zlyhania mnohých prác – s inak originálnou myšlienkou v našich podmienkach. Poznatky získané počas štúdia na Viedenskej škole klinického výskumu sa preto snažím odovzdávať ďalej.“
Zamerajme sa na klinický výskum, na ktorom si sa podieľal priamo v USA. Ako sa ocitol mladý slovenský onkológ v MD Anderson Cancer Centre na Univerzite v Texase, v jednom z najvýznamnejších centier onkologického výskumu v USA a na svete?
„Môj štúdijný pobyt v MD Anderson Cancer Center bol podporený Medzinárodnou ligou proti rakovine (UICC), ktorá v spolupráci s Americkou onkologickou spoločnosťou ročne podporí celosvetovo 5-6 projektov. Mal som šťastie, že môj projekt, zameraný na štúdium cirkulujúcich nádorových buniek pri karcinóme prsníka, bol vybraný a podporený týmito inštitúciami.“
Prečo práve tento konkrétny výskum – karcinómu prsníka?
„Karcinóm prsníka je jedným z najčastejších nádorových ochorení, a najviac poznatkov o cirkulujúcich nádorových bunkách bolo zistených práve pri ňom“.
Aký je primárny cieľ spomínaneho výskumu a aké výsledky ste doposiaľ dosiahli? Líšili sa predpoklady oproti výsledkom?
„Počas môjho pobytu v MD Anderson Cancer Center (MDACC) v Texase sme zistili, že existuje niekoľko podtypov cirkulujúcich nádorových buniek. Takisto sme ukázali, že v dôsledku tzv. epiteliálno-mezenchymálneho prechodu nemusia byť detekované konvenčnými metódami, ale môžu byť zistené novou metodikou, ktorú sa nám podarilo vyvinúť. Tieto bunky sa nám následne podarilo detekovať v krvi pacientov s karcinómom prsníka. Ocenením výsledkov tejto práce bola cena Americkej spoločnosti pre výskum rakoviny.“
V akom štádiu sa momentálne výskum nachádza? Pokračuješ v ňom i teraz, takpovediac „na diaľku“, alebo je ukončený, pozastavený, či etapizovaný?
„Na základe výsledkov predchádzajúcej práce v MDACC sme iniciovali spoločnú štúdiu zameranú na bližšie objasnenie prognostickej úlohy cirkulujúcich nádorových buniek pri karcinóme prsníka. Ide o spoločný projekt onkologickej kliniky NOU a onkochirurgickej kliniky NOU a ďalších pracovísk. Musím oceniť prácu našich onkochirurgov, ktorých aktívna účasť na tomto projekte významne prispieva k úspešnému priebehu štúdie. Spolupracujeme pri ňom aj s MD Anderson Cancer Center v Houstone. Až klinické štúdie ukážu, aké sú skutočné možnosti využitia našej metodiky v bežnej praxi.“
Aký vplyv môžu mať výsledky výskumu na medicínu v praxi – diagnostiku a samotnú liečbu?
„V súčasnosti je detekcia cirkulujúcich nádorových buniek v krvi len experimentálnym prístupom, ktorý neovplyvňuje liečbu pacienta. V budúcnosti, možno na základe vyšetrenia týchto buniek, budeme môcť „šiť“ liečbu na mieru a prispôsobovať ju individuálne pacientovi. Treba však povedať, že cesta od experimentálnych výsledkov ku klinickému použitiu je vždy dlhá, pretože poznatky musíme overiť, aby sme mali istotu, že takýto postup neuškodí pacientovi, ale naopak mu pomôže.“
Je možné aplikovať výsledky výskumu aj na iné typy karcinómov, než je karcinóm prsníka?
„Cirkulujúce nádorové bunky sú predmetom výskumu u celého spektra nádorov, a poznatky získané pri výskume karcinómu prsníka je, do určitej miery, možné aplikovať aj pri iných nádorových ochoreniach.“
Ďalší výskum sa týka probiotík. Prečo sa tím odborníkov na Slovensku zameral práve na probiotiká a možnosti ich uplatnenia v praxi? Kam až výskum dospel, keď porovnáš jeho začiatky a priebeh?
„Probiotiká predstavujú výživové doplnky, ktoré môžu mať široké uplatnenie v medicíne. Predpokladom ich použitia by malo byť overenie ich účinnosti a bezpečnosti, a zvlášť to platí pri onkologických pacientoch, ktorí majú často zníženú imunitu vplyvom onkologickej liečby, alebo aj samotnej nádorovej choroby. Náš pilotný projekt bol realizovaný v spolupráci s prof. Ebringerom z Ústavu biológie bunky PF UK a doc. Zajacom z Ústavu experimentálnej onkológie SAV. Ukázal, že niektoré živé probiotické baktérie je možné bezpečne aplikovať i pacientom s útlmom kostnej drene po chemoterapii, a naznačil, že probiotiká by mohli prispieť k zníženiu nežiaducich účinkov onkologickej liečby. Tieto výsledky je však potrebné ďalej overovať, a pacient by mal probiotiká užívať výlučne so súhlasom svojho ošetrujúceho lekára. V súčasnosti prebieha celoslovenská štúdia, ktorou zisťujeme, či probiotiká znižujú výskyt hnačiek po chemoterapii pri nádoroch hrubého čreva.“
Aký prínos priniesli, alebo prinášajú výsledky slovenského výskumu pre onkologických pacientov?
„Slovenský onkologický výskum, či už realizovaný na Ústave experimentálnej onkológie, alebo ten klinicky zameraný, ktorý prebieha hlavne v onkologických ústavoch, ale aj iných pracoviskách, prispel (napriek podfi nancovaniu) konkrétnymi výsledkami k lepšiemu pochopeniu nádorových ochorení. Bohužiaľ, laická verejnosť o mnohých výsledkoch nevie. Je to dané aj prístupom médií, ktoré sa snažia zverejňovať bulvárne „bombastické“ výsledky, čo sa niekedy prejavuje tým, že do médií sa ľahšie dostanú „neseriózne“ výsledky, ktoré nie sú publikovateľné v renomovaných časopisoch, a nie sú ani akceptované svetovou vedeckou komunitou. Takýto prístup je navyše neetický aj voči pacientom a ich príbuzným, ktorým sa, na základe takýchto informácií, dáva falošná nádej. Niekedy zase slovenskí novinári idú ľahšou cestou a preberajú už redakčne spracované výsledky vedeckých prác zo zahraničných pracovísk, a to nielen zo západného sveta, a výsledky našich výskumníkov zanedbávajú, hoci slovenský výskum sa má čím pochváliť. Dúfam však, že sa to zmení, a v budúcnosti sa viac dozvieme aj o výsledkoch práce slovenských vedcov, a nielen v onkológii.“
Ako vnímaš vývoj a vedu v oblasti onkológie počas svojho odborného pôsobenia? Kde sa spravili „malé zazraky”?
„Onkológia je jedným z najdynamickejšie sa vyvíjajúcich odborov v medicíne. I keď stále nemáme k dispozícii nejaký univerzálny liek, ktorý by vedel vyliečiť všetky druhy nádorov, pokrok v liečbe je očividný. Prakticky každý rok sa objaví niekoľko nových liekov, ktoré posúvajú hranice liečby stále ďalej. Je viacero liekov, ktoré znamenali prelom v liečbe – ako príklady by som spomenul rituximab v liečbe lymfómov, imatinib v liečbe chronickej myeloidnej leukémie alebo inhibítory tyrozinkináz v liečbe karcinómu obličky.“
Nezabolí ťa občas, keď vidíš, ako ľudia doslova „mrhajú“ cennými „zdrojmi“− žijú neprimerane, a vzápätí tieto chýbajú tam, kde sú skutočne potrebné?
„Ale áno, a myslím, že je to problém nielen zdravotníctva, ale celej spoločnosti.“
Dejú sa v onkológii zázraky?
„Áno, dejú. Občas si myslíme, že pacientovi sa nedá pomôcť, že nemá šancu. Nasadíme mu onkologickú liečbu – a pacientovi sa polepší, ustúpia príznaky choroby. To je ten zázračný pocit. Celkovo je veľmi dôležitý postoj pacienta a príbuzných. Ak majú silnú podporu, a nepoddávajú sa, majú väčšiu šancu, ako tí, ktorí si povedia, mám rakovinu, je koniec, a nebojujú. Títo pacienti veľmi rýchlo „odchádzajú“. Rakovina neznamená nevyhnutne koniec. Vždy treba bojovať.“
Veríš, že v budúcnosti bude existovať liek na nádorové ochorenia s podobnou účinnosťou, ako majú antibiotiká pri infekciách?
„Dúfam, že áno.“
Ďakujem za rozhovor.
