Plastická chirurgia je samostatný medicínsky odbor, ktorý hraničí a kooperuje s inými medicínskymi odbormi. Zaoberá sa vrodenými vývojovými chybami, operáciami nádorov kože a podkožia, chirurgiou ruky, periférneho nervového systému, estetickou a korektívnou chirurgiou, rekonštrukčnou chirurgiou a mikrochirurgiou. Je to odbor, ktorý úzko spolupracuje so všetkými chirurgickými, a s mnohými nechirurgickými odbormi (s dermatológiou, genetikou, pediatriou, infektológiou a pod.).
História
Prvé zmienky o rekonštrukčných operáciách, konkrétne o náhrade chýbajúceho nosa kožným lalokom z čela, sa zachovali zo starovekej Indie, kde bola trestom za cudzoložstvo amputácia nosa. Dodnes sa táto operačná technika používa – nazýva sa indická plastika.
Kým sa nezačala využívať anestézia, bola plastická chirurgia veľmi bolestivá. Pri týchto zákrokoch existovalo veľké riziko infekcie, takže až s príchodom dezinfekcie a antibiotík sa nielen plastická chirurgia, ale aj chirurgia všeobecne, zaradila medzi bezpečné lekárske metódy.
Vojny
Veľký rozmach plastickej chirurgie nastal v období II. svetovej vojny, a po nej. Celosvetový, veľký „prísun“ ranených zabezpečil dostatok pacientov, u ktorých sa používali rôzne postupy operácií.
Hlavným aktérom, ktorý sa staral o vojakov poznačených bojmi, bol Novozélanďan žijúci v Anglicku, Harold Delf Gillies (1882-1960). Vyvinul množstvo techník modernej plastickej chirurgie, ktoré neskôr zdokonalili jeho žiaci. Najčastejšími zraneniami, ktorým sa venoval, boli amputácie končatín, poškodenia v tvárovej oblasti a zle hojace sa rany. V roku 1946 vykonal Gillies prvú operáciu, pri ktorej bola preoperovaná žena na muža.
Dôležité roky a mená
Vznik a rozvoj plastickej chirurgie sa datuje na začiatok dvadsiateho storočia, a je spojený s ďalšími menami: Filatov z Ruska, Rosselli z Talianska a Burian z Česka (Prahy). Je známe, že prvý tubulizovaný lalok (v prostredí I. balkánskej vojny, v roku 1913) použil práve Dr. Burian.
Na začiatku sa plastická chirurgia brala skôr ako umenie, a nie ako chirurgická disciplína. Prvý ústav plastickej chirurgie bol vytvorený v roku 1937 v Prahe na Vinohradoch, čo bolo na dlhé roky jediné zariadenie tohto druhu v Európe. Na Slovensku vznikla prvá klinika plastickej chirurgie v Bratislave (1952). Bola založená profesorom Štefanom Demjénom.
Vďaka pokroku sa plastická chirurgia stávala chirurgickým odborom, ktorý dokázal riešiť vojnové stratové poranenia, a postupne preberal dovtedy ťažko riešiteľné vrodené chyby: rozštepy, nádory mäkkých tkanív u detí, vrodené chyby ruky u detí. Dnes rieši vrodené chyby, nezhubné a zhubné nádory mäkkých tkanív, úrazy na tvári a celú chirurgiu ruky.
Spektrum výkonov
S rozvojom mikrochirurgie sa otvorili nové možnosti. V rekonštrukčnej chirurgii nastal veľký prelom. Rekonštruujú sa poškodenia periférnych nervov (poškodenia tvárového nervu – nervus facialis) a voľného prenosu tkanív, resp. prenosu prstov z nohy na ruku, vďaka čomu sa opätovne sfunkční ruka (po rôznych amputačných poraneniach). Dajú sa vytvoriť nové ušnice, nové prsníky (po amputáciách pre rakovinu), naprávať poúrazové a iné defekty v rôznych lokalitách tela, a aj väčšina kožných nádorov (karcinómy, malígny melanóm) patrí do sféry plastickej chirurgie. Sofistikovanými postupmi (logopédia) a zodpovednou liečbou (ortodontická starostlivosť, foniatria) možno u detí s vývojovými chybami podnebia a pier dosiahnuť bezproblémový stav v dospelosti.
Estetická chirurgia
Estetická chirurgia je súčasťou plastickej chirurgie – aj keď metódy, zamerania a ciele sú často rozdielne. Plastická chirurgia vychádzala z potreby liečiť vrodené aj získané chyby, a estetická chirurgia vzišla z nej. Používa sa pre potreby uspokojenia pacienta s vlastným vzhľadom (skrášľovacie metódy, modelácie tvarov tela).
Spektrum estetických operácii rieši hlavne zmeny a odchýlky vo vzhľade. Tie môžu byť vrodené, aj získané (napr. úrazom, alebo prirodzeným starnutím). Väčšinou ide o odchýlku od všeobecne uznávaného normálu, prípadne od aktuálneho ideálu krásy.
Dnes už vieme, že úspešný kozmetický zákrok môže mať (a často aj má) pozitívny prínos pre psychický stav pacienta. Zákrok sa zvykne najviac prejaviť vo zvýšenej sebaúcte a vlastnej sebadôvere. Toto sa netýka len dievčat a žien, ale v poslednej dobe aj mužov. Vidina lepšieho partnerského, pracovného a spoločenského uplatnenia, vďaka estetickému zákroku, je veľká, hoci výsledok nie je vždy zaručený. Vhodnými adeptmi na kozmetické zákroky sú však iba ľudia psychicky vyrovnaní, ktorí netrpia napr. depresiami, schizofréniou a inými duševnými chorobami.
Estetická chirurgia – zákroky
Medzi bežné zákroky estetickej chirurgie dnes už patrí:
– facelift (s napnutím svalo-väzivového tkaniva),
– zväčšovanie prsníkov silikónovými implantátmi najvyššej kvality (s ich uložením pod žľazu, alebo pod sval),
- zmenšovanie prsníkov (napr. korektúra pri ich poklesnutí),
– estetická a korektívna operácia nosa,
– úprava nadbytku kože na bruchu a rozostupu svalov brucha,
– korekcia očných viečok (dolných aj horných),
– operačné zväčšovanie pier,
– zväčšovanie pier pomocou injektovateľných materiálov,
– vyhladzovanie vrások,
– odsávanie tuku (liposukcia),
- prenos tukových kmeňových buniek.
Novodobá medicína dovoľuje aj rekonštrukcie:
– hltana (po laryngektómii – chirurgickom odstránení hltana),
– paralyzovanej tváre (vložením voľného svalového laloka),
– malých kĺbov prstov (osteochondrálnymi štepmi).
Záver
Plastická chirurgia je v 21. storočí neodmysliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti o pacienta. Od popálenín, cez vrodené chyby, až po operácie ruky. Jej asi „najobľúbenejšia“ zložka, estetická chirurgia, bude v najbližších desaťročiach určite napredovať. Nielen pre spoločenský tlak na tzv. ideál krásy, ale aj kvôli iným tlakom, s ktorými sa budeme chcieť takto vyrovnať.
Redakčne upravené (jam)
Ilustračné foto
