Mňága a Žďorp je česká alternatívna rocková kapela. Jej členovia pochádzajú z Valašského Meziřičí, formovali sa od roku 1983. Do podvedomia sa dostali hitom „Hodinový hotel“, z debutového albumu Made in Velmez (1991). Nahrali 13 štúdiových albumov, a práve vzniká ďalší. Rozprávame sa s frontmanom skupiny, Petrom Fialom.
Pôvodný názov vašej kapely bol Slepé střevo. Vám ho operovali?
Nie, ale bol som dvakrát na kýle (operácia pruhu – pozn. red.) (úsmev).
Niektoré skladby z 80. rokov vznikli v liečebni… Bodovali u ľudí?
Áno, sú to niektoré pesničky z prvého a druhého albumu. Priznám sa, že už neviem, ktoré presne to sú. Písal som si v liečebni denník, a veľa vecí som dopísal časom, i po rokoch.
Depresia ako fenomén 21. storočia. Viete o niečom. Čo pomáha?
Mne pomáha, ísť cvičiť do fitka. Koľkokrát sa mi tam ťažko nechce, po nejakom ponocovaní v skúšobni, alebo nemám náladu. Ale viem, že keď už tam doleziem, a tú hodinu odmakám, budem mať úplne skvelú náladu! Roztočia sa kolesá,“ čosi“ sa vyplaví sa do krvnej rieky, a je lepšie.
Pacienti a muzikoterapia. Ktorá z vašich pesničiek ich dá „hore“?
Keď som bol v liečebni, mal som tam walkman, a púšťal som „bláznom“ Sunday Morning od Velvet Underground. Je to prvá pesnička z prvého albumu, nežná a jemná. Stále prosili: „Pusť mi to ešte raz“, „To je pekné!“, a naťahovali sa o slúchadlá. Občas mi ľudia napíšu, že im naše pesničky pomáhajú. Ale konkrétne názvy nepíšu (úsmev).
Koncerty pre zdravie. Máte ich odohraté, podporili ste „dobrú vec“?
Jasné, mnohokrát sme hrali v „blázincoch“ – Bohnice, Šternberk, Brno. A hrali sme aj na iných akciách, ktoré sa konali na podporu liečby nejakého ochorenia. Hráme ročne okolo päť charitatívnych koncertov.
Koníčky… Držia vás vo forme, v prijateľnom zdravotnom stave?
Áno, rád chodím na túry. Bývame v Beskydoch, takže žiaden problém. Dvakrát týždenne ma baví fitko, to ma drží v línii. Potom knižky, filmy, písanie, hranie – keď pri tom nič nejem, je to najlepšie! Tiež mladá, akčná žena, a päť detí k tomu, ma celkom udržujú v chode (úsmev).
Pódium. Vyhľadávali ste ho už v detstve? Aké bolo prvé vystúpenie?
Vraj som spieval v štyroch rokoch pred barákom, na plote, dlhé hodiny. Nepamätám si na to.
Deti a vy… „Vyhráte“ sa spolu? Koľko percent z dieťaťa máte ešte v sebe?
Áno, najradšej by som sa len hral s deťmi, a díval sa na ne! Sú to moji veľkí učitelia! My, dospelí, sme už väčšinou zhlúpli, a prikladáme váhu úplným blbostiam, ako je moc, peniaze, postavenie, zaistenie… Je to väčšinou jednostranné, a v starobe potom chceme všetko dohnať, ale je to preč.
Štúdiové albumy kapely a sólové albumy. Sú v predaji aj tie staršie?
Áno, predáva sa stále všetko. Máme okolo trinásť albumov, nejaké výbery, covery, sólovky. V pohode (úsmev).
Tento rok pripravujete nové CD. Ako bude ladené, a čo prinesie?
Pesničky sú napísané, ale ako to nakoniec celé bude znieť, neviem. Nechám sa prekvapiť. Teraz chodíme každú stredu do skúšobne, a „vymazlujeme“ si songy, aby sme ich v lete, v štúdiu, už iba nahrali, a nemuseli nič prerábať. Nový album vyjde asi na jeseň.
Fotografie, rok 2013: www.mnaga.cz
