Click here!

„Pacientmi môžeme byť všetci“

Rozprávame sa s Mgr. Vladimírom Halászom, predsedom správnej rady OZ SLOVENSKÝ PACIENT – o slovenskej spoločnosti, o jej pacientoch, ale aj o jeho mieste v neziskovom sektore.

Si lídrom OZ SLOVENSKÝ PACIENT, ktoré existuje už takmer dva roky. Máte za sebou viaceré projekty. Čo sa podľa teba najviac podarilo?

Ideovo je najväčším úspechom to, že sa nám podarilo utvrdiť pacientov a pacientske organizácie, že sme tu pre nich, a záleží nám na nich. Okrem toho sme vzbudili pozornosť odborníkov, spomedzi ktorých s mnohými aktívne spolupracujeme pri pacientskych projektoch. Takže je to kredit. Z konkrétnych projektov vyzdvihnem celoslovenskú konferenciu pacientskych organizácií, prostredníctvom ktorej sa nám darí zoskupiť zástupcov pacientov (vyše 100 lídrov pacientskych organizácií) i odbornej verejnosti na jedno miesto. Umožňujeme tak stret a kryštalizáciu názorov, a zároveň máme možnosť posúvať organizovaný pacientsky život dopredu. Veľmi si cením aj vzdelávacie semináre pre pacientov. Ostatné činnosti – ako medializácia – sú nutnou súčasťou stratégie zmeny povedomia a nástrojom 3. sektora, ktorým poukazujeme na nedostatky, a prinášame iné náhľady.

Samostatným projektom združenia je portál www.slovenskypacient.sk, ktorý patrí medzi navštevované slovenské stránky o zdraví a pacientoch. Ako vidíš jeho ďalší vývoj?

Vidím to tak, že sa portál stane nosným a hlavným informačným zdrojom pre pacientov a verejnosť v oblasti zdravia. Je tu obrovský potenciál, ktorý systematicky, krok za krokom, napĺňame.

SLOVENSKÝ PACIENT pomáha ľuďom a organizáciám, aby sa spájali a spolupracovali. Deje sa to?

Minimálne sa deje to, že dokážeme vytvárať priestor a podmienky pre spoločné stretnutia lídrov, a v rámci nich ľudí spájať. Vytvárame pacientsku agendu, ku ktorej prizývame lídrov pacientskych organizácií, zaujímajú nás ich názory a postoje. Nedávno sme v Bratislave zorganizovali stretnutie lídrov pacientskych organizácií, a spoločne sme vytvárali témy pre nadchádzajúcu, tretiu konferenciu pacientskych organizácií.

Oslovujú ťa médiá. Pozývajú ťa do diskusie s inými odborníkmi, pýtajú si názor združenia. Aký pocit máš z týchto stretnutí – máme na Slovensku ľudí, ktorým záleží na slovenskom pacientovi?

Pacientska téma sa stala od istého času populárna v médiách, a vypĺňa priestor v hlavných správach. Priestor na skutočné pomenovanie problému v slovenskom zdravotníctve je veľmi limitovaný. Hlavné médiá problémy zľahčujú a priestor okliešťujú. Doposiaľ nám iba jediná televízia poskytla adekvátny priestor na pomenovanie skutočného stavu vecí. Vcelku považujem tlačové médiá (noviny) za ústretovejšie a objektívnejšie – zatiaľ sa nám nestalo, žeby zmenili zmysel výpovedí. Politici sú momentálne naprogramovaní do stavu vyčkávania. Sledujú, monitorujú vzmáhajúcu sa nespokojnosť pacientov. Museli postrehnúť aj silnejúci a zjednocujúci sa pacientsky hlas. Avšak zatiaľ sme u nich nezaznamenali ani jeden podstatne výrazný čin či rozhodnutie, ktoré by hmatateľne viedlo ku skvalitneniu života pacientov. Doplatky za lieky stúpajú, dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti sa znižuje, bezpečnosť pacienta je v našich končinách stále ešte tabu – a neistota pacientov narastá… Myslím si, že mnohým odborníkom, lekárom na pacientoch záleží. Pre niekoho to platí po celý profesionálny život, u iného len istú etapu života. Všetko je v neustálom pohybe, podlieha zmenám, a niekedy aj tí skalopevní povolia, upustia od vlastného kategorického imperatívu, keď vidia čoraz nefunkčnejší systém zdravotníctva. Lekári a personál v zdravotníctve často pracujú pod veľkým tlakom a v neistote. Do toho vstupuje vzmáhajúci sa hlas pacientov, predovšetkým v zastúpení OZ SLOVENSKÝ PACIENT. Domnievam sa, že postupom času stále viac lekárov a zdravotných sestier vnútorne prijme a pochopí dôležitosť silnejšieho postavenia pacientov v spoločnosti a ich informovanosti. Ak budú pacienti konzistentne a dlhodobo žiadať kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť a poukazovať na nedostatky systému, bude to prínosné aj pre odborníkov.

V treťom sektore ide vždy o tímovú prácu. Nájde si v ňom svoje miesto aj individualista?

Súhlasím. Úspešné treťosektorové subjekty, tak ako úspešné firmy, musia mať víziu, stratégiu, kvalitné plánovanie, spoluprácu v tímoch, koordináciu činností všetkých zahrnutých ľudí… Zároveň každý člen by mal mať svoju špecializáciu, vlastný popis práce, a niesť svoj diel zodpovednosti za projekt, alebo časť projektu, ktorý pripravuje. Tím môže byť zložený aj z individualistov, pokiaľ sa stretnú spoločné ciele s ich vlastnými, alebo ich dokážu povýšiť na spoločné, alebo inak – keď sa môžu realizovať, a vidia výsledky svojej práce. Vo všeobecnosti, v každom z nás žije individualista, ale je v nás aj isté rozpätie tímového ducha, pretože sme zároveň spoločenskými bytosťami, a spoločnosť druhých ľudí potrebujeme. Záleží na miere týchto stránok.

Je niečo, čo by si ty sám chcel v slovenskej spoločnosti zmeniť?

Slovensko sa stalo súčasťou otvoreného sveta, a prijíma z neho dobré i zlé, vrátane kríz, neistoty i nových možností a rozsahu slobôd. Posilnil by som to, čo je na individualizme cenné, a to možnosť prejaviť sa a naplniť svoje poslanie. Skutočný zmysel života jednotlivca vidím v objavení vlastnej predurčenosti, a v tom, že žije pre druhých. To sú méty, ktoré mám osobne na pamäti a približujem sa k nim.

Myslíš si, že na dvere SLOVENSKÝ PACIENT zaklopú vždy len tí, ktorí majú zaklopať? Veríš, že tieto dvere sú pre iných jasné?

Áno. Verím, že postupom času dokážeme osloviť a vnútorne pohnúť istými ľuďmi, vrátane nových partnerov pacientskych projektov. Zaviazali sme sa o najväčšiu možnú mieru nezávislosti v reálnom čase. Uvítame spoluprácu so všetkými firmami, ktorých majitelia a manažment majú skutočný záujem o podporu sociálnej a zdravotnej oblasti v tomto štáte. Pacientmi môžeme byť všetci. Rozdiel je iba v časovom horizonte. Niekto je ním už teraz, a niekto sa ním stane, až nadíde jeho „čas“. Vieme my, u koľkých z nás sa choroba zhmotnila, kým trval tento rozhovor?

Pridaj komentár