Tlačová správa(Zdroj foto: Shutterstock.com)
Vážený pán minister zdravotníctva SR, JUDr. Ing. Tomáš Drucker,
v Bratislave sa od 10. augusta 2017 do 8. januára 2018 koná výstava ľudských tiel „Body The Exhibition“ (v roku 2012 sa konala obdobná výstava s názvom The Human Body Exhibition). Výstava prezentuje exponáty vyrobené procesom plastinácie z mŕtvych ľudských tiel, pochádzajúcich z Čínskej ľudovej republiky.
Expozícia deklaruje vzdelávací účel, ale vedecká obec sa od nej oficiálne a z vážnych dôvodov dištancuje. Organizátor výstavy, JVS GROUP, s. r. o., uvádza, že vlastníkom exponátov je Dalian University v čínskom meste Dalian. Existuje dôvodné podozrenie, že vystavované telá boli získané nelegálnym spôsobom ako „zvyškový materiál“ po násilných odberoch orgánov v Číne, bez súhlasu príslušných osôb na použitie tela po smrti.
S vysokou pravdepodobnosťou ide o telá ľudí prenasledovaných čínskym režimom, ako napr. praktizujúcich Falun Gongu, príslušníkov etnických menšín, alebo iných väzňov svedomia a politických väzňov. Praktiky odoberania orgánov v Číne vzal na vedomie aj Európsky parlament, uznesením zo dňa 12. decembra 2013, kde je poukázaná aj na skutočnosť, že vláde Čínskej ľudovej republiky sa nepodarilo preukázať pôvod nadmerného počtu orgánov, keď ju o informácie požiadal bývalý osobitný spravodajca OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, Manfred Nowak, a kanadskí výskumníci, David Matas, právnik pre ľudské práva, a David Kilgour, bývalý kanadský minister pre oblasť Ázia – tichomorská oblasť.
Výsledky práce Davida Matasa a Davida Kilgoura, ako aj investigatívneho novinára Ethana Gutmanna potvrdzujú podozrenia, že prípady násilného odoberania orgánov a výroby exponátov z ľudských tiel, ktoré pochádzajú z Číny, predstavujú dve strany toho istého problému. Uvedené informácie boli opakovane medializované.
Za veľmi znepokojivú považujeme (okrem faktu, že výstava je zjavne vedľajším produktom genocídy) najmä dehumanizáciu ľudského tela, pri ktorej sa ľudia menia na vystavované exponáty a strácajú sa tak základné hodnoty, ako dôstojnosť ľudského tela a vzťah k mŕtvemu telu. Takéto nakladenie je v príkrom rozpore s historicky podmieneným pietnym zaobchádzaním so zosnulými, ktoré je obvyklé v našej spoločnosti, ako aj s dobrými mravmi.
Vystavovaný exponát nemá charakter ľudského tela, nezasluhuje si ľudskú dôstojnosť a nebezpečným spôsobom degraduje ľudský život a telo. Takéto procesy slúžili počas 2. svetovej vojny na následné vyhladzovanie nežiaducich skupín obyvateľstva. Obdobná situácia trvá už 20 rokov v podobe putovných výstav s ľudskými exponátmi! V Slovenskej republike sme svedkami tejto (oficiálne vzdelávacej) výstavy už po druhýkrát.
Sme toho názoru, že slovenský právny poriadok, konkrétne zákon o pohrebníctve, nedostatočne garantuje dôstojnosť človeka pri nakladaní s jeho pozostatkami, resp. s časťami tela alebo jednotlivými orgánmi ľudského tela. Vystavovanie konzervovaných a balzamovaných ľudských pozostatkov pred ich pochovaním (bez presného časového určenia) je v súčasnosti podmienené len rozhodnutím osoby, ktorá takúto konzerváciu alebo balzamovanie vykonala, a nie aj súhlasom zosnulej osoby, ktorý udelila počas svojho života.
(Metóda, ktorá umožňuje vystavovanie pozostatkov ľudských tiel na výstavách typu „Body The Exhibition“, konkrétne plastinácia, resp. plastifikácia, je z odborného hľadiska len najdokonalejšou formou balzamovania ľudských pozostatkov alebo ich častí.)
Je preto namieste zapracovať do zákona o pohrebníctve zákaz bez preukázateľného písomného súhlasu zomrelého konzervovať, balzamovať alebo vystavovať ľudské pozostatky, resp. časti tela alebo jednotlivé orgány ľudského tela, a to i konzervované nebo balzamované, právnickými osobami alebo fyzickými osobami – podnikateľmi. Uvedeným spôsobom v súčasnosti legislatívne vyriešila túto problematiku aj Česká republika. Francúzsko a Izrael dosiahli súdny zákaz konania takýchto výstav.
Sme presvedčení, že pokiaľ nebude v právnych poriadkoch demokratických štátov jednoznačne definovaný zákaz vystavenia ľudského tela alebo jeho častí po smrti bez súhlasu zomrelého, je veľká pravdepodobnosť, že to bude viesť k zneužívaniu zraniteľných a prenasledovaných osôb v krajinách, ktoré nezabezpečujú svojim občanom základné ľudské práva a slobody.
Preto vás vyzývame, ako ministra zdravotníctva SR, k iniciovaniu legislatívnej zmeny, ktorá povedie k zamedzeniu konania obdobnej výstavy v budúcnosti a súčasne naplní závery stanoviska etickej komisie MZ SR zo dňa 30. októbra 2017. Veríme, že sa tak opäť staneme civilizovanou krajinou, ktorá chráni základné ľudské práva a slobody, a pripojíme sa k tým európskym krajinám, kde prebehli príslušné právne kroky a organizovanie takýchto výstav je v nich protiprávne.
Záverom si dovoľujeme poukázať aj na skutočnosť, že telá zosnulých osôb alebo ich časti sú vystavované komerčne, s cieľom dosiahnutia zisku. Uvedené je v rozpore s čl. 21 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, v ktorom sa uvádza: „Ľudské telo a jeho časti ako také nesmú byť predmetom finančného prospechu.“ Slovenská republika ratifikovala uvedený Dohovor 22. decembra 1997, platnosť nadobudol 1. decembra 1999. Tento Dohovor zatiaľ nebol Slovenskou republikou implementovaný do právneho poriadku.
Hoci Dohovor má – podľa prípravných dokumentov – za prvotný cieľ zabrániť neetickým pokusom a neetickému výskumu na živých ľuďoch, z dikcie jeho ustanovení možno vyvodiť záver, že medzinárodnoprávna úprava, zastrešená Dohovorom, nevylučuje ani ochranu práv osôb, týkajúcich sa ich tela po smrti. Sme presvedčení, že na ľudskom tele by sa nemalo zarábať – ani zaživa, ani po smrti.
S úctou
Radoslav Herda
predseda združenia SLOVENSKÝ PACIENT
V Bratislave, 8. januára 2018
