Bratislava 16. mája (TASR-OTS) – Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania, o. z., vznáša protest proti laxnému prístupu Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) a Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti (SEVS) k novým vedeckým poznatkom, ktoré sa vo vakcinačnej politike dlhodobo ignorujú. Najnovšie naše o. z. upozornilo ÚVZ SR na renomovanú štúdiu, ktorá uceľuje poznatky o postvakcinačných reakciách a vysvetľuje pohyb nanočastíc hliníka s výsledkom jeho ukladania v slezine a mozgu. V súvislosti s touto štúdiou sme ÚVZ požiadali prehodnotiť postup smerujúci k reštrikciám voči rodičom odmietajúcim povinné očkovanie detí (t.j. stiahnuť predmetné body z pripravovanej novely z. 355/2007) a hľadať konštruktívne riešenia, napríklad vopred identifikovať najrizikovejšie skupiny či zabrániť nadmernej akumulácii hliníka v mozgu. Hlavný hygienik SR v odpovedi z 9. 5. nové vedecké fakty prehliada a konštruktívnym návrhom sa nevenuje a píše, že považuje „systém povinného očkovania a kontroly jeho vykonávania za adekvátny“. Spomínaná štúdia Slow CCL2-dependent translocation of biopersistent particles from muscle to brain, Biomed Central Medicine; Z. Khan et al; doi:10.1186/1741-7015-11-99 však ukazuje, že sa postvakcinačné účinky v SR doposiaľ sledovali nesprávne, pozorovanie sa zameriavalo na okamžité reakcie a nezohľadňovali sa následné biologické procesy.
Už hodinu po očkovaní hliník v malej miere preniká do krvi a lymfatických uzlín. Monocyty-imunitné bunky začnú pohlcovať hliníkové častice a do 4 dní sa z miesta vpichu odstráni až polovica hliníka. Monocyty sa transformujú na makrofágy a dendritické bunky, ktoré dopravia hliník do lymfatických uzlín a kostnej drene. Z lymfatických uzlín ho počas 3 týždňov presúvajú ďalej cez hrudný miazgovod do krvného obehu a odtiaľ do sleziny. Po 3 – 6 mesiacoch od očkovania sa hliník už nenachádza v lymfatických uzlinách ani v slezine, ale ak imunitné bunky prekonajú krvno-mozgovo bariéru, končí v mozgu viazaný na nervové a imunitné bunky, vrátane mikroglií a astrocytov, kde koncentrácia hliníka vzrastie až 26-násobne oproti prvým týždňom po očkovaní, pričom sa otvára aj riziko excitotoxicity.
Kľúčová je otázka, či hliník prejde do mozgu. Khan et al zistili, že sa to deje v najväčšej miere, ak je oslabená krvno-mozgová bariéra (čo je práve u malých detí vo veku, kedy dostávajú najviac vakcín) a ak po očkovaní nastane zápalová reakcia sprostredkovávaná chemokínom CCL2. Najviac náchylní sú jedinci s istou variáciou génu CCL2, ktorý zvyšuje prestup hliníka do mozgu až 5-násobne. Hliník sa z mozgu už nedostane.
Nežiaduce účinky sú teda dlhodobou záležitosťou, najohrozenejšie sú deti v prvom roku života a je riskantné očkovať pri prebiehajúcim zápalovom ochorení. Zo štúdie vyplýva, že možno čiastočne predchádzať poškodeniam týmito opatreniami: Odložiť u detí očkovanie na vek, kedy majú funkčnú HE bariéru, odstrániť z vakcín chemikálie, ktoré spriechodňujú HE bariéru, testovať deti na variáciu génu CCL2 a najohrozenejšiu skupinu vôbec neočkovať vakcínami s hliníkom.
Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania, o.z. Kontakt: Predsedníčka Iva Vranská Rojková, tel.: 0948/056546, e-mail: kontakt@rizikaockovania.sk
Materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby TASR a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.
Ilustračné foto
