Click here!

Odvrátená strana mánie

Podľa názvov rôznych televíznych šou by sa dalo usudzovať, že „mánia“ je niečo, čo je podmienkou zábavy. So psychiatrom doc. MUDr. Jánom Pečeňákom, CSc. zo Psychiatrickej kliniky LK UK a UN Bratislava – Staré mesto sme hovorili o mánii, ktorá môže byť prejavom vážneho ochorenia – bipolárnej afektívnej poruchy.

Čo je to mánia?

Manickú náladu si laici často predstavujú ako dobrú náladu. V skutočnosti ide o náladu nadmerne zvýšenú nad hranicu normálu, tzv. euthýmie. Nemusí pritom ísť iba o veselú náladu, ale aj podráždenú, agresívnu. Manický syndróm znamená takúto náladu sprevádzanú zvýšenou aktivitou, ktorá sa prejavuje napríklad zrýchlením v reči, v obsahoch myslenia, človek nevie prestať hovoriť. Má grandiózne predstavy sám o sebe, o tom, čo dokáže. Všetko je preňho gombička.

Tieto prejavy môžu mať pre chorého vážny sociálny a finančný dosah – v rámci velikášskych nálad si napožičiava peniaze, žije neviazaným sexuálnym životom so všetkými dôsledkami a možnými prenosnými chorobami, stráca kritickosť nad svojím správaním. Hypománia zasa znamená slabšiu mániu, stav, keď pacient môže subjektívne prežívať veľmi tvorivé a spokojné obdobie. Je nadmerne aktívny, všetko vidí mimoriadne optimisticky, a vlastne keby nestrácal súdnosť o svojich schopnostiach a keby sa mu nálady extrémne nemenili, bol by to skvelý životný postoj.

Pre psychiatra je veľmi náročné liečiť pacienta v tejto fáze, pretože ju prežíva ako príjemný stav. Má pocit sily, výnimočných schopností a lekár akoby mu tento pocit išiel brať. Chorý si vtedy neuvedomuje, ako poškodzuje seba alebo svoju rodinu. Ochorenie sa pritom vyskytuje približne rovnako u mužov a u žien.

Ako sa prejavuje bipolárna afektívna porucha?

Ako naznačuje názov, toto ochorenie má dve polohy: manickú a depresívnu. Tieto nie sú rovnomerne rozdelené na polovice. Pacienti s klinickými príznakmi strávia väčšinu života v depresii. Práve preto ostáva ochorenie často nerozpoznané. Človek s depresiou má totiž pocit, že potrebuje pomoc, ale človek s mániou má naopak pocit, že mu je fajn.

Existujú aj pacienti, ktorí majú iba manické stavy bez depresívnych, avšak to je zriedkavé. Pre psychiatra je preto veľmi dôležité, aby pri pacientovi s depresiou myslel aj na možnosť, že tento netrpí unipolárnou depresiou, ale má bipolárnu afektívnu poruchu. Tieto rôzne diagnózy si totiž vyžadujú odlišný prístup a odlišnú liečbu. Lekár preto musí zistiť, či pacient mal aj určité manické stavy, alebo sú prejavy jeho depresie príznačnejšie viac pre BAP (bipolárnu afektívnu poruchu) než pre unipolárnu depresiu. Napríklad, pacienti s BAP častejšie trpia úzkosťou, majú väčšie sklony k užívaniu alkoholu alebo drog, ťažšie udržiavajú stabilitu v medziľudských a partnerských vzťahoch a podobne.

Je toto ochorenie, podobne ako schizofrénia, charakteristické tým, že sa prejaví najmä u mladých ľudí?

Ak sa u pacientov s už stanovenou diagnózou spätne zisťuje, kedy sa približne začalo ochorenie prejavovať, neraz sa ukáže, že začiatky bipolárnej afektívnej poruchy sa prejavovali ešte skôr, než sa zvykne prisudzovať schizofrénii, teda ešte pred adolescenciou. Niektoré zdroje uvádzajú, že podľa určitých nešpecifických príznakov, ako sú porucha správania, porucha učenia, užívanie drog a podobne, by mohlo ísť zhruba o 12. rok života.

Dalo by sa povedať, že ak by bol rodič v danom období pozorný a zachytil aj takéto nešpecifické príznaky, nemusel by pacient neskôr v živote dospieť až do ťažkého stavu?

V tomto budem trochu pesimistický: všetky výskumy ukazujú, že podiel biologickej bázy je veľmi vysoký. Avšak tak ako pri schizofrénii, aj pri bipolárnej afektívnej poruche (BAP) vieme označiť určité spúšťače ochorenia. Ako pri iných psychiatrických diagnózach to môže byť alkohol alebo drogy, a v prípade BAP aj rozpad cirkadiánnych biologických rytmov – nočné bdenie, či už ide o ponocovanie na zábavách alebo ponocovanie nad učebnicami. Bazírovanie rodičov na tom, aby ich deti dodržiavali pravidelný biorytmus teda má zmysel.

Ťažko však odpovedať na otázku, či by preventívne nasadenie liečby znamenalo veľký rozdiel v budúcnosti. O tomto probléme napríklad existujú klinické výskumy s mladými ľuďmi, ktorí mali vyššie riziko schizofrénie. Išlo o mladých ľudí s určitou dedičnou záťažou (niekto v rodine mal schizofréniu) a s istými náznakmi tejto choroby. Napriek tomu, že lieky dostali vo včasnom štádiu, nepreukázalo sa, že by to malo nejaký veľký význam v rámci celej populácie pre to, aby sa zabránilo ich neskoršej hospitalizácii. Myslím si, že v prípade BAP by bol výsledok podobný. Vyskytuje sa bipolárna afektívna porucha často spomedzi všetkých psychiatrických ochorení? Údaje o výskyte tohto ochorenia sa rôznia podľa toho, aké kritériá sa použijú pre „jemnosť“ záchytu. Minimálny odhadovaný počet chorých predstavuje 3 % populácie, no podľa menej prísnych kritérií to môže byť aj viac ako 5 % ľudí.

Ako sa BAP lieči?

Väčšina pacientov sa k nám na kliniku dostane v manickej fáze, keď liečbu práve z uvedených dôvodov ťažko prijímajú. Pre toto ochorenie je typická kombinovaná liečba viacerými skupinami liekov. Hospitalizovaný pacient v manickej fáze dostáva antipsychotiká a na zabránenie mánie v rámci udržiavacej liečby sa indikujú lieky, ktoré sa používajú aj na liečbu epilepsie: kyselina valproová, karbamezepín, osobitné postavenie má lítium a na prevenciu depresívnych stavov sa používa lamotrigín. Všetky moderné atypické antipsychotiká majú indikáciu aj na liečbu manickej fázy BAP.

Aká je úspešnosť liečby tohto ochorenia? Aké percento pacientov môže pri dôslednom dodržiavaní liečby žiť normálnym životom a zamestnať sa?

Ak by som sa vrátil k predchádzajúcemu porovnávaniu BAP a schizofrénie, prognóza relatívne normálneho života je pre pacientov s BAP lepšia. Štatistika ukazuje, že väčšina pacientov so schizofréniou je v invalidnom dôchodku, podľa niektorých údajov až 80 %. V prípade BAP je toto percento rozhodne nižšie. Na druhej strane treba povedať, že pre úspešnosť liečby je skutočne veľmi dôležité dôsledné užívanie liekov a dodržiavanie pravidelného režimu, bez alkoholu a drog. Pacienti jednoducho musia nabehnúť na pravidelný a disciplinovaný režim. Ani tá najlepšia liečba nemôže fungovať, ak ju pacient nedodržiava.

Existujú nejaké špecializované centrá, kde sa toto ochorenie lieči? Ako terapia funguje v zahraničí?

Na Slovensku nemáme špeciálne centrum pre liečbu bipolárnej afektívnej poruchy. Pacientov liečime v bežných psychiatrických zariadeniach – ambulanciách či na oddeleniach. Vo svete je viacero inštitúcií, ktoré výskum v oblasti bipolárnej afektívnej poruchy podporujú – k najznámejším patrí Stanley Fuundation. Kolegovia v Prahe vytvorili register pacientov s výskumnými cieľmi. Máme k dispozícii plnú škálu liekov, takže, čo sa týka farmakoterapie, môžeme zabezpečiť tú najlepšiu starostlivosť.

Pridaj komentár